Secrets between us

15

Chýbalo mi to. Chýbali mi jeho pery. To teplo, čo vo mne vrelo. Po chvíli sme sa bozkávali s väčšou tužbou než pred tým. Felix si konečne našiel cestu k mojím ústam a pridal k našim bozkom jazyk. Vtedy som ho chytila za vlasy a začala som ho za ne jemne ťahať. Presunul sa na môj krk, ktorý mi začal jemne bozkávať.

V tom som si spomenula na naše spomienky. Spomenula som si na naše krásne spoločné chvíle. Potom som sa odtrhla od Felixa a začala som ho bozkávať na pery. Mala som motýle v bruchu. Bola som rada, že som si spomenula, že je to človek ktorého milujem. Lenže potom som si spomenula na spomienky s Hyunjinom. Po tomto som si už nespomenula na nič iné. Prerušila som našu chvílku.

Felix mal prekvapený výraz no zároveň sa aj usmieval. „Tak, spomenula si si na niečo?" ,zaujímal sa Felix. Nevnímala som ho. Nemohla som sa spamätať zo spomienok. Chodila som s Hyunjinom? Nevedela som si na nič viac spomenúť. Boli to krátke spomienky.

Felix nepustil zo mňa zrak. „Y/n?" „Hm? Prepáč, stratila som sa v myšlienkach. Čo si sa pýtal?" „Opýtal som sa, či ten bozk pomohol." „O, áno ten bozk..." „Je niečo zle? Vyzeráš akoby sa stalo niečo hrozné." „Je to pretožee.." ,nevedala som čo mu povedať. Nechcela som mu povedať o spomienkach s Hyunjinom.

„Stále si neviem na nič spomenúť " ,vydala som zo seba, aj keď som vedela, že to nebola najlepšia voľba. „Oh..." Felix nemal slov. Z jeho úsmevu neostalo nič. Len smutná tvar. „Je mi to ľuto" ,ospravedlnila som sa mu. „Neciť sa zle. Nie je to tvoja chyba" ,povedal smutne Felix. Citila som sa previnilo, že som mu klamala. „Myslím, že by som si išiel ľahnuť " ,postavil sa a odišiel skôr než som mu stihla odpovedať.

Nemohla som prestať myslieť na spomienky s Hyunjinom. Prečo tam bol on? My sa pozname tiež? Po chvíli som sa postavila tiež a odišla z izby. Keď som išla dole po schodoch, započula som Hyunjina a Bangchana ako sa rozprávajú z obývačky.

„Videl som Y/n s Felixom, ako sa spolu rozpravajú" ,povedal Hyunjin. „O čom?" ,zaujímal sa Chan. „Ooo..." ,začal Hyunjin, lenže v tom som vošla do obývačky. „Ahojte" ,obaja sa na mňa otočili. „Hyunjin môžeš ďalej pokračovať, nudím sa tak si tu len sadnem" ,prešla som okolo nich a sadla som si na gauč. „Už sme to ukončili, že Chan?" ,upretým pohľadom na Chana povedal Hyunjin. „Hej" ,Chan len prikyvoval hlavou. Pozrela som sa na nich oboch so zdvihnutým obočím. Niečo mi tu nesedelo.

Viem, že neskončili debatu. „Kde si bola? Hľadal som ťa?" ,opýtal sa ma Chan. Tým ma aj vytrhol z myšlienok. Hyunjin sa len pousmial a nepovedal ani slovo, aj keď sám vedel kde som bola. Obaja to vedeli. „S Felixom" „Prečo?" „Čo mysliš tým prečo? Pretože sme kamarati" ,Hyunjin sa na mňa pozrel s udiveným pohľadom. Bolo na ňom vidno, že mojím slovám neverí.

„A čo ste robili?" ,pokračoval v otázkach Chan. „Len sme sa rozprávali" ,nemala som v pláne mu povedať čo sa tam presne stalo. Nie keď tam bol aj Hyunjin.

„Vážne?" „Hej." „Okey." „Oni sa bozkavali" ,povedal nečakane Hyunjin. Toto som nechcela aby sa začalo. Pozrela som na Hyunjina. Ako to mohol kurva vedieť. Veď odišiel z izby. A možno nie. Bangchan pozeral na nás s prekvapeným pohľadom. „To nemyslíš vážne!" ,vybehla som na Hyunjina. „Ale áno myslím."