Secrets between us

28

„Takže to čo som chcela povedať jeee..." „To či sa cez to prenesiem?" ,skočil mi do reči. „Nechcela som to povedať takto, ale áno." „Poslednú vec čo by som chcela spraviť, je ti ublížiť...", pomaly sa mi tískali slzy do očí. Preto som si zakryla tvár.

„Y/n" ,neodpovedala som mu. „Y/n, ukáž mi tvojú tvár" ,pomaly som si utrela slzy a odkryla mu tvár. „Prečo plačeš?" „No je to len...ehm no. Naozaj som si užila čas strávený sem a budete mi všetci veľmi chýbať."

„Aj keď zo začiatku sme mali nepríjemne dni, bol to najlepšie strávený čas odkedy si konečne všetko pamätám." „Bolo super ťa znovu vidieť po tak dlhom čase" ,opetovala som mu úsmev.

„Bangchan mi povedal, že zajtra odlietaš." „Áno. Let mám o 10 ráno. A ty  nebudeš môcť byť tu zajtra pretože budeš mať dôležité stretnutie, však?" „Áno máš pravdu. Pravdepodobne sa nebudem môcť s tebou rozlúčiť."

„Nevadí. Nabuduce tam budeš." „Samozrejme že budem" ,povedal s úsmevom „Takže, toto je asi posledný krát čo sa uvidíme." „Áno je, nie navždy, ale nabudúce kým sa uvidíme....tak áno, je to posledný krát."

„Bude v pohode ak už pôjdem? Chcela by som si ísť ešte naposledy užiť Seoul." „Samozrejme, že môžeš ísť." Bolo pre mňa ťažké sa s ním rozlúčiť po tom všetkom čo sa medzi nami stalo.

„Predtým než odídeš...sľub mi niečo." „A čo je to?" „Miluješ Felixa, aj on teba...Sľub mi,že sa nebudeš cítiť zle kvôli mne. Pretože..." „Sľubujem" ,povedala som skôr než stihol dopovedať slovo.

„Už môžeš ísť." „Tak vidíme sa dúfam čoskoro. A pamätaj čo som ti povedala." „Žiť svoj život, zabávať sa a chodiť na rande s inými dievčatami?" „Presne tak..."

Obaja sme sa postavili z pohovky a obiali sa na rozlúčku. Bolo to príjemné a pevné obiatie. Po chvíli sme sa od seba odtiahli. „Prosím, davaj na seba pozor Y/n." „Ty tiež, dobre?" „Jasné..." „Ahoj Hyunjin." „Ahooj. Vidíme sa čoskoro." Usmiala som sa na neho a odišla z jeho izby.