Secrets between us

16

„Ty si nás sledoval?" ,opýtala som sa svýšeným hlasom Hyunjina. „Nie nepozereal, teda nebolo to úmyselne" ,vydal zo seba Hyunjin. „Ako také niečo sa nemôže stať úmyselne? Hm?" ,tlačila som na neho. Chcela som vedieť, prečo nás sledoval. Lenže on sa len pozeral a nepovedal nič.

„Takže ty si mi klamala? Y/n?" ,opýtal sa ma nahnevaným hlasom Chan. Začala som sa z toho smiať. „To vážne? S tým by si ty nemal začínať " ,povedala som mu. Obaja na mňa pozerali akoby som nehovorila ich rečou. „Čo tym myslíš? " ,opýtal sa zmätene Chan.

„Felix mi povedal o tvojich citoch ku mne, a tiež si mi klamal tak tu teraz z toho nerob drámu. Začal si s tým prvý!" ,Bangchan si len vzdychol. Nevedel čo mi má na to povedať. „A vieš o tom, že ma nenechal kvôli niekomu inému?" „Ale on nechal! Povedal mi to!" „Povedal nám to obom, pretože si myslel, že budeš pre mňa lepší než on!" „Je to pravda?" ,neisto sa ma opýtal Chan.

„Nemyslím si, že by si to Felix vymyslel. Ja mu verím." „Do riti" ,jedine slová, ktoré vedel zo seba vydať Chan. „A vrátili sa mi naspäť nejaké spomienky" ,povedala som im v čudnom tichu. Bangchan bol prekvapený, nenachádzal slová, aby mi niečo povedal.

„To vážne?" ,hneď reagoval na moju odpoveď Hyunjin. „Áno. A pamätám si aj trošku teba." „Wow" ,s rukou opretou o kolená, sa na mňa pozeral Hyunjin. Mal na sebe zaľubený pohľad. Jeho myšlienkovým pochodom som niekedy nerozumela. Nielen tomu ale aj ako sa na mňa pozeral. „Môže mi niekto z vás konečne povedať celú pravdu?" ,musela som sa to opýtať.

Obaja boli ticho. „Mám pocit, že Felix je tu jediný ktorému môžem veriť." „Dobre. Počuvaj..." „Ja ťa počúvam" ,skočila som Chanovi do reči. „Ja viem, že je teraz pre teba ťažké aby si mi verila, ale mal som dobré dôvody prečo som ti nepovedal o Felixovi." „Možno si mal, ale aj tak to nebolo správne aby si to predomnou tajil. Predovšetkým keď to bol najdôležitejší človek v mojom živote" ,mala som chuť plakať.

Hyunjin mlčal, nepovedal ani slovo. „Áno, máš pravdu" ,povedal Chan. „Takže teraz, prosím povedz mi všetko čo vieš. Hlavne pravdu." „Bol som to ja" ,povedal smutným hlasom Hyunjin. „Čo?" ,nemohla som tomu uveriť. Hyunjin? Prečo by to robil? „To ja som ti pomohol po rozchode s Felixom sa dať na vlastné nohy. Aby si bola znovu šťastná." „Ako sme sa spoznali?"

„Bol to už vtedy môj kamoš. Keď sa Felix s tebou rozišiel, Hyunjin bol u mňa doma. Keď išiel domov, cestou ťa našiel pred Felixovým domom. Úplne zničenú z rozchodu." „A potom?" „Prišiel som k tebe" ,pokračoval Hyunjin. „Opýtal som sa ťa či je všetko v poriadku." „Aaa čo som ti odpovedala?"

„Že mám vypadnúť od teba a mám si hľadieť svoje veci" ,aj napriek môjmu hnevu som sa začala z toho smiať. „Prepáč Bangchan, ale mohol by som byť s Y/n chvíľu osamote?" „Jasne, nieje problém" ,Chan sa postavil a išiel ku schodom. „Chan! Počkaj!" ,skríkla som na Chana predtým než stihol odísť. „Musím ešte najprv niečo vedieť." „Čo je to?" „Stále máš ku mne nejaké city?"

„Nie. Uvedomil som si predtým veľmi rýchlo, že sme kamoši a berem ťa ako svoju vlasnu sestru." „Dobre, ďakujem. Aaa žeby si vedel, aj ja ťa berem ako brata" ,usmiala som sa na neho. „Dobre tak ja teda idem. Nechám vás tu osamote" ,otočil sa späť k schodisku a odišiel z miestnosti.