Candy Lover •Nammin• SK

💜 PEKNÝ DEŇ 💜

Bol druhý deň, Joona zobudil jeho otravný budík a on sa ospalo pozrel koľko je. 6:00 ráno, sobota. Povzdychol si a vypne budík, ktorý včera zabudol vypnúť aby ho takto nebudil. Dal mobil naspäť na nočný stolík a otočil sa na druhú stranu keď ihneď videl tu zlatú spaciu tvár jeho priateľa. Jimin si odfukoval jemne, trošku sa mu kmitaly uška, určite sa mu niečo snívalo. Joon sa pousmeje a jemne mu dal vlásky stranou, ktoré mal pred očami. Bol tak zaľúbený do neho, chvíľu ho iba pozoroval s úsmevom na tvári, predtým než sa postavil a kompletne natiahol, trochu mu zapukalo v chrbte pričom si zakýval sa chudým chvostom. Rozmýšľal nad robením raňajok pre Jimina, ale bolo moc skoro na to. Tak rozmýšľal nad niečím iným čo mohol robiť kým ostatní spali, zatiaľ čo sa potichu prezliekal. Potom ho to napadlo, už dlho nechodil bežať kvôli škole, ktorá bola ťažšia tieto posledné týždne pre neho. Napísal na papierik že kde je, aby Jimin nebol v stresoch, zobral mobil a slúchadlá predtým než išiel do kuchyne. Tam si zobral fľašku, do nej hodil nakrájané plátky citrónu, uhorky a trucho mäty, nepustil si do nej studenú vodu a išiel dole do obchodu k vchodu. Trochu natiahol, dal si slúchadlá s prvou pesničkou čo videl v playliste a začal bežať. Bol v tichosti, ani nehmkol k jednej pesničke čo počul. Myšlienky mal zrovnané, iba myslel na dýchanie, beh a Jimina. Stále nad ním myslel, každú sekundu. On a jeho malé telo, jeho usmievavé oči, jeho jahodové pery, proste jeho všetko. Pousmial sa na spomienku z včerajška, Jiminové roztomilé vzdychy, jemné šepkanie jeho mena, ladný pohyb s bokmi.. na chvíľu Joon zastavil aby sa napil a ukľudnil sa z tých myšlienok. Prial si aby sa mu teraz nepostavil, prosím len to nie, nie teraz na chodníku. Vošiel radšej do uličky medzi nejakým čínskym obchodom a kníhkupectvom. Pozrel si dole a povzdychne si keď sa uistil že nič sa nedeje. Oprel sa o stenu, chvíľu z hlboká dýchal, predtým než zas začal bežať. Vybehol z uličky a išiel ďalej

Jimin spal tak ako nikdy, možno aj 10 hodín. Nebol si istý kedy vlastne zaspal, iba to že sa zobudil o 9:59 ráno. Pozýval si, natiahol po posteli ako taká mačka a sadol si. Poobzeral sa na okolo, nikde nebol Joon. "Joonie..??" Jemný ospalím hláskom to povedal keď sa postavil. Išiel k dverám, ale všimol si papierik na stolíku, zobral ho opatrne. Po prečítaní sa trošku zachichotal a vyšiel von z izby. Vyzeral priam k nazožriatiu. V Joonovej trigovici vyzeral úplne ako tak decko malé, siahalo mu až ku kolenám a pod tým mal iba kraťasky zo srdiečkami. Všimol si vôňu z kuchyne, kde pribehol jemnými krôčikmi a pozdravil Joonovu mamu, "Dobré ráno!" "Ale dobré ránko zlatíčko~ robím palacinky, už zachvíľku budú hotové." Jimin iba prikývol a cupital do obývačky, kde sa zvalil na gauč a hral sa so šnúrkamy z trigovice. Čakal na Joonieho, bol trpezlivý to áno, ale aj tak sa nevedel dočkať kým príde. Po chvíli počul dvere z domu zavrieť, ihneď utekal k nim a tak sa zachichotal s veľkým úsmevom keď tam videl Joona vyzúvať topánky. Bol spotený, vlasy mokré a dychčal jemne. Jiminniemu to nevadilo ani trochu keď ho ihneď objal, tak hlasno pradiel, až to bolo počuť do kuchyne. Joon sa usmial a jemne ho poškrabkal za uškom, dal mu láskyplný bozk na čelo a zdvihol ho v náručí, "Ránko Jiminnie~ ako si sa vyspal, hm~?" Dal mu ďalšiu pusu na noštek. "Perfektne~! Tak dlho som nebúval už taaaak dlho" zachichotal sa schoval si tvaru o Joonov krk, za cítil nádhernú vôňu karamelu a mäty. Jemne mu lizol krk, tak moc ho chcel označkovať s jeho kusancami aby každý vedel komu on patrí.. ale nemohol, nemohla sa o nich dozvedieť Joonova mama, ešte bolo moc skoro to povedať, až príliš skoro. Joon si kusol do pery, kým cítil motýle v bruchu, iba z jedného zlatého líznutia na krku, "Nie teraz..~ mama si môže čokoľvek domyslieť~" šeptol mu do uška kým išiel do kuchyne kde odložil fľašku a usmial sa na mamu ako pozdrav.

Prepáčte za blbý koniec tejto časti, nevedel som ako inak končiť ¯\_(ツ)_/¯ ale dúfam že sa páči