"A presne tu sa začalo naše tajne stretávanie, všetci si stále mysleli že sa nenávidíme ale my, my sme vedeli pravdu... ani mi nenapadlo te presne ty! Mi zachrániš toľko krat život lenže sa potom stalo niečo za čo nikto nemôže a ty mi s tým nemôžeš...
Ležala som na gauči zababusena v deke pri sledovaní rozprávky mia a ja. Celkom v krčí ležím pretože som to práve dnes dostala a je to celkom, čo celkom extrémne na hovno. Keď sa rozoznel zvonček po celom dome musela som sa postaviť tým že som tu teraz bola sama. Postavila som sa a len v tričku a spodnom prádle som vyšla pred dvere. Nikto tam nestal iba na zemi bol košík s bielymi ružami a vedľa toho darčekové taška. Bol tam aj papierik na ktorom bolo napísané pro moji krásku. Keď to bolo pred našimi dverami tak je možné že to je pre mňa. Ale nie kto by to mne poslal? Vzala som to dnu a položila na stôl.
Ahoj natalko, Kráska moje. Moc se ti omlouvám za to co jsem ti způsobil. Hodně to mě i Dominika mrzí a moc doufáme ze nám ještě odpustíš. Vím jak moc milujes bílé růže, sushi a moje věci. Taky ty tvé vape koupil jsem ti jich par. Nevím jakou příchuť mas nejraději tak doufám ze ti budou chutnat. Taky nějaký to moje oblečení a tu babe mikinu vím jak moc ji miluješ. Ještě jednou se ti moc omlouváme a doufáme ze se nám vrátiš. S láskou tvůj Jakub.
Keď som to Dočítala natlačili sa mi do oči slzy. Ja som chalanom odpustila. Predsa len viem ako to dopadá keď si dá človek molly. Mám s tým skúsenosti. Sadla som si na gauč aj s mojim sushi. Znovu som sledovala rozprávku až kým som celé sushi nezjedla. Potom som aj so svojimi vecami odcupitala do izbičky. Pleskla som sebou o posteľ, zapla reprák na stolíku a pustila si hudbu. Pustila sa mi pesnička IDK You Yet na túto pesničku sme tancovali s mojimi priateľmi na plese ktorý sme si spolu vymysleli. Bol tam so mnou aj môj priateľ. Kurva! Prečo to tak všetko boli? Z mojej bolestivej chvíľky ma prebudilo otvorenie dverí. Otočila som sa na dvere a utrela si slzy. "Čo chceš?" Vyprskla som na Daniela. "Od koho sú tie ruže?" Opýtal sa v celku hnusne. "Čo sa do toho series?" Posadila som sa. Možno som bola hnusná ale keď to všetko tak strašne boli. "Čo sa do toho seriem? Ty sa srat do môjho života môžeš a ja do tvojho nie? Super radšej žiť s fetackou jak s nestabilnou sprostou pubertackou ktora mimochodom fetuje viac jak jej matka." Vpálil mi do ksichtu a zabuchol dvere. Nikdy sme sa takto nepohádali. Potrebovala som teraz niekoho kto mi dokáže pomôcť. Pepa. Ten je teraz tu.
NatalieKovac: pepo.. potrebujem tá... Hasanspace: zlato co se děje? Za patnáct minut u altánku
Hned jak to dopisal som sa išla obliecť. Túto fotku som pridala ako storicko a vyrazila ku altanku kde sa máme s pepou stretnúť.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
"Tak co se stalo?" Opýtal sa pepa keď som si ku nemu prisadla. Začala som mu o všetkom hovoriť a pri tom sa mu rozplakala na ramene. Super. Fakt som len nestabilná fetka. Jak moja matka. Dokonca horšia. "Neboj Kočko nejsi horší jak tvoje matka. Jsi úplně jiná. Hele zvoní ti telefon." Pohladkal ma po ramene a ukázal na môj telefón ktorý sa rozsvietil. Volalo mi neznáme číslo tak som to zdvihla.
"Prosím?" Ozvala som sa. "Pri telefóne mladá Slafkovska?" Opýtal sa chalan ktorého som podľa hlasu veľmi dobre poznala. "Áno pri telefóne tvoja sesternica Slafkovska." Usmiala som sa. "No čo ako to ide?" Zasmial sa. "No nieje to ľahké." Odpovedala som a pri tom cítila Pepovu ruku na tej mojej. "Dlho som tá nevidel mohli by sme sa niekedy v priebehu týždňov stretnúť. Teraz máme majstrovstvá v Helsinkách ale vedel by som na otočku prísť za tebou." Povedal. "Nieje to zlý nápad nevideli sme sa cez 5 rokov. Tak ti ešte napíšem toto je teraz tvoje číslo?" Opýtala som sa. "Áno dobre. Tak sa zatiaľ maj pozdrav aj Daniela." Odpovedal "tak to bude kus problém ale dobre ahoj Juri." Usmiala som sa a zrušila.
Sedeli sme s pepou ešte asi dve hodiny a rozprávali sme sa. On potom musel odísť tak som po ceste ku babke sa zastavila vo večierke. "Jedny zlatý máčka." Opýtala som postarsieho pána ktorý stal za kasou. A prihodila ku tomu ešte jednu Havanu. "A osmnáct už bylo?" Slizko sa opýtal. "Nie čo si o mne myslite." Odfrkla som. "Tak tady dvoje zlatý Mallorky a Havanu na můj účet. A dala by mi ta neplnoleta hezká holka telefonní číslo?" Zaškeril sa a otrel svoj rozkrok o pultik. "Dáte mi papierik napíšem vám." Usmiala som sa. Podal mi papierik na ktorý som napísala telefónne číslo 0969 666 666 nieje to moje telefónne číslo to samozrejme čo si mysli že ku dám naozaj moje telefónne číslo? Dement. Vzala som svoje dvoje malborky a havanu. Aspoň to mám všetko zadarmo. "Tak ti nápisu kocko." Žmurkol na mňa a ja som odišla. Doma som si išla ľahnúť a do pár minút som zaspala.
-
Odišla som. Odišla som z Tábora naspäť do Pardubíc. Bez Daniela. Bez toho aby o tom niekto vedel. Zaparkovala som pred mojim a Tomovim barakom. Po niekoľkých dňoch som vytiahla kľúče z vrecka a odomkla spodný vchod. Vysla som si to až na naše poschodie kde sa nachádzali naše dvere. Pomaly som začala odomykať. Vošla som dnu a svoju tašku s vecami som položila ku komode na ktorú som následne hodila aj kľúče. Vyzula som si topánky ktoré som do komody aj odložila. No komoda jak komoda. Skôr botník. Rozišla som sa do obývačky. Niekto tu stopercentne je pretože sú tu Tomášove topánky. A sú vybraté čo on často nerobí a potom nejaké ružové podpätky. A také ja nenosím. Takže to neni moje. A potom ďalšie a tie neviem koho sú. Rozišla som sa najprv do izby Tomáša. A mám pici keď tam šuká. Otvorila som pomaly dvere. Ležal tam Tomáš s nejakou blonckou. Zasmiala som sa a to Tomáša zobudilo. Hneď sa posadil a pozrel mojim smerom. "Natálo!" Rozbehol sa ku mne. Ma jedno šťastie že bol oblečený. "Ahoj." Usmial som sa a objala ho. "Ježíš ty kundo tohle mi nemůžeš dělat."stuchol mi do ramena prstom. "Sa neposer hej? Si to osukal asi poriadne spí jak mŕtva. Pokiaľ teda mŕtva neni. Ak je odnes ju bude to tu smrdieť." Zasmiala som sa. "Ježíš já už vím proč jsi mi nechyběla." Odtiahol sa. "Ja že som ti nechýbala? No to tak. Ja som chýbala každému." Oprela som sa o futra a znovu sa zasmiala. "No pakuj do píče jo?" Zasmial sa aj on. "Keď si to želáš." Rozhodila som rukami a s úsmevom na tvári sa rozišla do izby. Otvorila som dvere a to čo ma čakalo na posteli ma zaskočilo. Jakub. V mojej posteli. Usmiala som sa a sadla si ku nemu. Hneď sa pohol a posadil. Pretrel si oči a otočil hlavu na mňa. "Naty?" Opýtal sa. "Áno kubi?" Usmiala som sa. "Kurva Natálie. Víš jak jsem se bal." Doslova po mne skočil a začal obímať a bozkávať. "Ďakujem kubi za ruže a tvoju mikinu a vlastne všetko." Zašepkala som. "Ježíš to je to nejmenší co pro tebe mužů udělat. Ještě jednou se ti moc omlouvám." Dal mi pusu.
Dozvedela som sa že bude Kubo teraz u nás bývať. Náhodou je to super.
