Jakube..proč mi tohle děláš?

Tom

"Natko? Jsi to ty?" Pozrel na mňa Tom. Len som kývla. Všetci sa ku mne rozbehli. Jak Jakub tak Dominik a tak aj Tomáš. Začali ma obimat.

"Zítra jedem na motorky půjdeš s námi?" Opýtal sa js keď sme sedeli pri stole na balkóne. Tedy konkrétne ja som sedela na Tokym. Ten ma nechcel pustiť. Takže som na ňom ležala a on ma neustále hladkal po boku. "S kým půjdeš?" Opýtal sa Domča. "Sama nie?" Pozrela som naňho. "Ty umíš jezdit jako na motorce jo?" Opýtal sa tom. "Áno viem zlato, za ten čas čo ste vy tu som prešla cele Slovensko a Ústi nad Labem a prahu. Všetko za týždeň." Zasmiala som sa. "Jako prosím? Znám tě kolik 6 let? No tak nějak a nevím ze jezdíš na motorce?" Opýtal sa s vygulenimi očami Jakub. "No tak asi. Dlho som na nej nebola. Tomáš vám o tom nehovoril?" Otočila som sa na Tomiho. "Ty kokote ne neříkal nám nic." Všetci sme sa zasmiali. "No tak už to viete." Usmiala som sa. "Já sám na to zapomněl. Vždyť jsem jezdili spolu já jsem dement ty vole." Placl si po cele. "No jo no to jseš brácho." Poplacal ho po ramene Dominik. "Tak jo dík bracho." Zaskeril sa Tom. "Hej mrdi nehádajte sa bo vám takú najebem že uvidíte." Pozrela som na oboch. "Jo ji věřte minule jsem ji neposlech a dostal jsem výprask jako prase." Začal sa smiať Jakub. Po chvíli rozprávania som odišla sa dajak zclovecit. Odišla som do kúpeľne.

Vysla som po hodine a pól. Väčšinu času som bola v sprche. Ale tak už dlho som sa o seba nejak extra nestarala. Oholila som sa, tvar som si poriadne vyčistila a všetko možné čo len šlo. Vo veľkom tričku a kraťasoch som išla do izby za Tomášom. Izbu budem mať s ním. Bol na telefóne ale keď si mam všimol telefón položil a natiahol ku mne ruky. "Pojď ke mne beruško." Zaknucal. Usmiala som sa a rýchlejším krokom k nemu. Ľahla som si naňho. Silno ma objal a vlepil mi pusu do vlasov. "Zbožňuju tě Natko. Moc jsi mi za tu dobu chyběla. Celkové jsme se odsoudili. Teď. Teď budem už jen spolu jo? Bydlíme spolu tak bychom mohli trávit spolu více času." Pohladkal ma po vlasoch. "Neboj zlato, vždy sme boli my dvaja. A len tak to neskončí. Vzťahy to nepokazia. Kubu milujem ale ty si bol a vždy budeš na prvom mieste. Si ako môj brat. Chovas sa niekedy jak otec, niekedy jak syn či brat. Dokonca aj ako priateľ. V mojom živote si zaplátal tu najväčšiu dieru. Tak ľahko sa ma už nezbaviš." Dala som mu pusu na čelo. "Moje krásné bambulky." Vošiel do izby Dominik. Asi to počul. Skočil ku nám do postele a objal nás. "Hej debile zvoní ti telefon." Vošiel do izby Jakub aj s mojim mobilom. Posadila som sa a vzala si od neho telefón. Len som naňho s úsmevom kývla a odišla do kúpeľne.

"Prosím?" Zdvihla som. "Nat, natali oni sú mŕtvy." Ozval sa z telefónu hlas mojej sesternice Lucky. "Kto Lucy kto?" Opýtala som sa a posadila sa na zem. "Oni, Daniel a tvoja mama." Začala ešte viac plakať. "Daniel?!l vykríkla som. "Čo sa im stalo?" Začali mi tiecť slzy. "Mali nehodu. Tvoja mama šoférovala a skončili v strome keď zleteli z obrovského kopca." Zavzlykala. "Ďakujem že si mi zavolala. Pridem čo najskôr to pôjde áno? Hlavne všetci kľud." Zašepkala som. Pozdravila sa a zrušila.

Telefón som položila vedľa seba. Fakt mi práve umreli dvaja členovia rodiny? Celá moja najbližšia rodina je mŕtva. Môj brat, moja matka a môj otec. Moja mama bola zlá matka ale stále to bola mama. Moja mama. Ktorá ma porodila. Nemôžem povedať že sa o mňa starala ale bola to moja mama. A Daniel. Aj cez to že sme sa pohádali. Kurva bol to môj brat. Chvíľu som tu ešte sedela a odišla do izby. "Zlato je ti něco?"opytal sa tom. Vsetko som mu povedala. "Zlato v klidu. Neboj se mi ano?" Ľahol mi na brucho a hladkal ma po ňom. "Hej kolik vážíš?" Opýtal sa. "Naposledy čo som sa vážila mala som 49 kilo. Teraz neviem. Prečo?" Pozrela som naňho. "Koukni. Lezou ti žebra. Ale jakoze hodně ti lezou žebra." Prešielrameno mi po nich. Ma pravdu. "Mas pravdu." Zašepkala som. "Jo mám pojď spinkat." Zasmial sa. Ľahli sme si a snažili sa obaja zaspať. Až kým mi niekto nezavolal. Kubík.

"Ajojj." Usmiala som sa a zapálila lampu aby ma videl. "Ahoj lasko hele princezno kde jsi?" Opýtal sa. Ja som sa zasmiala a vtedy si na moje rameno položil hlavu Tomáš. "Kdy?" Zasmial sa. "Dnes som prišla. Keby viem že prídete dnes domov ostanem." Usmiala som sa. "Laskooo chybíš mi." Zaknucal. "Aj ty mne." Usmiala som sa. "Zlato ses úplně bílá jdi spinkat a přijd mi hned jak budeš moct." Usmial sa. "Dobre kubi. Pridem. Dobru zlato. Milujem ta." Poslala som mu pusu. "Já miluju tebe." Tiež mi poslal pusu a zrušil.

"Dobru miláčku." Dal mi Tomáš pusu na čelo. "Dobru Tomi." Objala som ho. Ľahla som si naňho a zaspala.

-

Úžasná noc. Asi sedem krat som skončila na wecku s hlavou v mise. Tak zle mi ešte nikdy nebolo. Nakoniec som tam aj zaspala. Takže ma ešte aj skurvene boli chrbát. Úžasne. "Zlato?!" Zakričal Tomáš. "Kde jsi?" Opýtal sa. "Na wc." Šeptla som. Neviem či to počul. "Tady tě mám stalo se něco?" Spýtal sa. Kývla som. "Co je?" Zohol sa ku mne. "Celú noc mi bolo zle." Zašepkala som. "Mojenko. Pojď ke mne." Sadol si vedľa mňa a objal ma. "Chceš dnes raději zůstat tady?" Usmial sa. "Nie zlato chcem byt s vami." Chytila som ho za ruku. "Ale slibuješ ze když ti bude blbě řekneš mi to, jo?" Pozrel na mňa so zdvihnutým obočím. "Áno Tomi neboj sa." Dala som mu pusu na líce.