Neni zadna lepsi jak ty

205 3 0
                                    

Fuj kurva. Je po pohrebe. Zašli sme si na dobrý obed ktorý práve skončil v hajzli. Za posledné dva dni som nič nezjedla. Teda zjedla ale všetko skončilo v záchode. Nedokážem jedno jedlo udržať v sebe. "Jsi v pořádku?" Vykukol z dverí Domča. "Ani trochu." Oprela som sa o stenu. Nevládzem. Som extrémne vyčerpaná. "Co se stalo?" Sadol si ku mne. "Je mi extrémne zle a nevladzem. Fakt nič nevladzem." Kňukla som. "Pojď sem." Natiahol ku mne ruky. Oprela som sa o jeho hruď. "Budeš v pořádku věř mi. Chceš si lehnout?" Pohladkal ma po vlasoch. "Asi áno." Zašepkala som. Postavil sa a pomohol mi na nohy. Podopieral ma a šiel so mnou do izby. Kubo, tom a Daniel sú na záhrade. Aspoň myslím. Grilujú. Pomohol mi sa dostať do izby kde som si hneď ľahla. "Nemôžem byt s vami dole?" Opýtala som sa ho keď ma prikrýval perinou. "A zvládneš to? Jasné chci aby jsi tam byla ale slíbiš mi když ti bude blbě řekneš někomu z nás." Zdvihol na mňa výstražné prst. "Sľubujem." Usmiala som sa. Tak som znovu išla opretá oňho dole. "Natalko!" Zasmial sa opitý Daniel. "Vy ste ho opili?" Pozrela som na toma a Kubu. "My? Ne." Začali sa smiať. "A bezomna? Vy ste svine." Zasmiala som sa a ľahla si na lehátko. Kubo ku mne prišiel, ľahol si vedľa mňa a hlavu položil na moju hruď. Začala som ho hladkať po chrbte. "Miluju tě. Kurva moc Naty." Zašepkal Kubo a natiahol sa pre pusu. Z nej sa stalo bozkávanie. "Hej zmrdi nejebte se tady." Zasmial sa Tom.

"Počkať takže vy ste spolu?" Opýtal sa nás Daniel. Sedeli sme vonku na záhrade a jedli špekáčiky, slaninu a klobásky. Po malých kúskoch som jedla aj ja. Darilo sa to. Už len s podporou chlapcov. Konečne som sa cítila v poriadku a nemyslela na to všetko. "Jo jsme a miluju ji nejvíce na světě." Pritiahol si ma bližšie k sebe a dal mi pusu do vlasov. Len som sa zasmiala a oprela si hlavu o jeho rameno. "Tenhle pátek je křest. Danieli když chceš můžeš vzít par kamarádů s námi. Jasné do backu asi nepůjdete ale tak lístky bych dal na mě." Usmial sa Kubo. "To fakt? Ďakujem jakube idem zavolať kamarátovi." Usmial sa a bežal dnu. "Ďakujem aj ja kubi." Dala som mu pusu na nos. "Čiže môžem ísť aj ja s vami na krst?" Opýtala som sa ich. "Ne v žádným případě ty ne jen Dan." Snažil sa tváriť vážne Tom. Prekrížila som si ruky na hrudi a tvárila sa urazené. "Ne Tome nedělej moje láska tam půjde se mnou. Bude tam jak první. Ze princezno?" Objal ma Kubo. "Já vím dělal jsem si píču. Jasné ze půjdeš i kdyby nechceš." Objal ma.

-

Ležala som vo svojej izbe. Už sme doma. V Pardubiciach. Daniel išiel ku nejakému kamarátovi čo býva v Prahe čiže do piatka ho nevidím. Ležala som pod dekou s kolenami pri brade. Snažila som sa udržať slzy. Bojím sa. Bojím sa že ich všetkých stratím. Z môjho rozmýšľania ma vyrušilo klopanie a následne vstúpenie do dverí. "Ahoj Naty." Prišiel ku mne hasan. "Ahoj." Pipla som. "Stalo se něco? Já jsem debil proč se ptám či se něco stalo když to vidím. Co se děje princezno?" Čupol si ku mne. "Ja neviem bojím sa. Bojím sa že vás všetkých stratím. Že stratím Jakuba. Ma na výber xy ďalších oveľa krajších báb ako som ja. Majú viac ako ja. Sú krajšie a neviem čo všetko. So mnou sú len problémy. Stále je so mnou niečo zle. Ja neverím že to ešte dáva. Tak isto Tomáš. Nebolo to so mnou tak zle. Teraz sa bojím že ka opustí aj on. Že to už nedáva so mnou. Ja nechcem byt sama. Ste moja posledná rodina a ja vás proste nechcem stratiť. Jak najlepšieho priateľa Kubu alebo vás všetkých mojich kamarátov. Proste bez vás žiť nechcem." Neubránila som sa slze. "Neboj kočko nás se fakt nezbavíš a co ti mužů s plnou důvěrou v jakubovi říct ze tě miluje a ty si pro něho ta nejlepší. Není žádná lepší jak ty. Hezčí, moudřejší, zábavnější. Není už tak skvělá jako si ty. Nevíš si představit jak tě ten kluk ospevuje když s námi nejsi. Máme skupinu to víš a tam nám posila tvoji fotky jak sladce spinkaš. Jak si sladká a jak moc tě miluje. Leze nám to už trochu na nervy ale aspoň víme ze tě miluje a ze jsi jeho. Což je moc pěkný. A cením ho za tohle. Našel si tu pravou a nikdo není dokonalý. Žádná holka není dokonalá. Nemá dokonalou pleť, dokonalou postavu, dokonale upravené vlasy. Na všech je něco jiný. Něco výjimečný. Jakub nechtěl jako přítelkyni žádnou přeoperovanou bárbinu. On chtěl krásné přírodní holku. Která má též svoje chyby jako Jakub. Když holka je bezchybná je to coura od který nikdo nečeká nic víc než jen jednou noc. Natko jen mi věř ze ty jsi pro Jakube to nejlepší. Si ta nejhezčí holka kterou si Jakub mohl vybrat. A věřím ze tě miluje. Pamatuješ jak ti tak týden do zádu bylo blbě a zůstala si doma. Jakub musel za námi do studia něco nahrát nebo něco tak tehdy. Nepustil mobil z ruky. Každou chvíli donho Koukal či mu nepíšeš ze se něco stalo. A jak mu už přišla správa začal se bát či jsi v pořádku. I když jsi mu ty nikdy nenapsala pac jsi spala. Byl cely ten večer v strese či si v pořádku. Tak jsme ho pěkné krásné poslali do píči protože se to nedalo. Ale tu vidíš jak tě miluje. Když tě opustí nebude problém ty ale on. Teď si s nim. Mas nás. Ničeho se neboj všichni tu zůstaneme a hlavně v ty nejtěžší chvíli tu budeme to mi věř. I kdyby nás nechceš vidět. Budeme tu." Objal má. "Dakujem Pepo." Zašepkala som mu do ucha. "To je v pohodě princezno. Jdeš za námi?" Usmial sa. "Hmm asi hej." Posadila som sa a spolu s pepu sme odišli do kuchyne kde sedeli chalani s pili. "Ahoj zlato." Objal má okol pasu Kubo keď som si nalievala čaj. "Ahoj." Dala som mu pusu na líce. Keď som si naliala čaj Kubo si ma otočil k sebe. Ruky som si oprela o linku o ktorú som sa aj opierala. Objal ma okolo pasu a hlavu si položil na moje rameno. "Všechno je v pořádku?" Zašepkal. "Áno kubi je." Objala som ho. "Miluju tě." Prilepil sa mi na krk. "Aj ja teba zlato." Usmiala som sa. "Hej vy dva necucejte se tu teď a pojďte k nám." Zasmial sa Róbert. "Drž hubu." Odpalkoval ho Kubo. "Zlato pod ku ním." Zaknucala som. "Když si to přeješ." Zobral ma za ruku a zatiahol ku ním. On si sadol na stoličku a stiahol mňa na seba. "Ty si debil." Zasmiala som sa. "Ale ty toho debila miluješ." Zaskeril sa. "To je pravda." Oprela som si hlavu o jeho rameno. "Moje malá princezno." Pohladkal ma po chrbte a upravil mi kapucňu od JEHO mikiny. "Hej debílci poslouchate?" Okrikol nás Patrik (ptk) prišiel asi pred pol hodinou s ostatnými. Pôjde rovno s nami do prahy. "Vlastne ani nie." Otočila som sa na nich aj keď v moje polohe ma začal bolieť krk. Sedela som na jakubovi obkročmo a Patrik sedel presne za nami alebo ako to nazvať takže som musela hlavu otočiť až do zádu. "Nekoukej na nej ale na mě. Jsem hezčí jak on." Otočil si ma Jakub ku sebe a pritiahol si ma ešte bližšie. "Ja tě slyšel. Říkáš ze jsi hezčí? Nemyslím si." Odfrkol si Patrik. "Obaja ste pekný." Usmiala som sa. "Ale ty si krajší." Zašepkala som Kubovi. "Miluj tě."znovu si ma pritiahol ešte bližšie a ruky položil na môj zadok ktorý položil na moju prdel. "Aj ja teba Kubko." Dala som mu pusu na čelo.

Jakube..proč mi tohle děláš?Kde žijí příběhy. Začni objevovat