Jakube..proč mi tohle děláš?

Cestovanie 2

"Ahojte." Usmiala som sa keď som prišla do kaviarne ku rýchlim klukum. "Ahoj natall." Vyskočil zo stoličky péťa. "Môj zlatý." Rozcuchala som mu vlasy. "A mě neobejmeš?" Rozhodil rukami Ben. "Ale áno neboj." Zasmiala som sa. Objala som Bena aj Calina. "A tohle je ještě dárek k narozkam." Peťo mi podal malú tasticku. Posadila som sa a vybrala čo v nej je. Krabička a v nej náhrdelník ich znaku rýchlych kluku. "Ježiš ďakujem pekne." Usmiala som sa. "To je v pohodě kocko." Usmiali sa. Sedeli sme spolu do takej šiestej večer. Ja som potom odišla naspäť ku Davidovi a Martinovi. Po ceste som sledovala Instagram. Vyskočila na mňa storka od tomasovho úctu. Nedáva často veci do blízkych. Otvorila som to a vyskočila na mňa storka z baru. Sedeli všetci spolu pri bare a na jakubovi sedela nejaká baba. Aha. Napísala som mu nech si užívajú a vypla mobil. Keď mi prišla správa od toma zobrazila som si ju len na zamikaciej obrazovke. Napísal mi prepáč. Došla som ku chalanom do bytu. Vo dverách už stal David. "Ahuuujjj." Skočil na mňa. "Ahoj." Skleslo som povedala. "Stalo se něco?" Objal ma. "Nie davi všetko je v pohode." Usmiala som sa. "Tak pojď koukneme na film." Usmial sa a ťahal ma k nemu do izby. Zapol notebook. Ľahol si na posteľ a mňa si ztiahol na seba. Po pól hodinke prišiel do izby Martin. Obaja sme už boli v polovičnom spánku. Počula som cvaknutie fotoaparátu a následne nám obom pipla správa. Davida to zobudilo. Hneď si vzal mobil do ruky. Ja som sa nakoniec postavila a išla si zapáliť. Vonku som tu fotku pridala na instastorku. Mimochodom lezali sme na sebe. A nieje to tak že by sme spolu niečo mali. To nie. Poznáme sa už dlho a nikdy sme k sebe nič necítili. Sme len fakt dobrý kamaráti. Niektorý nechápu ako sa môže baviť baba a chalan bez toho aby v tom boli city. Napríklad sa ja bavím len s chlapacami a city su len pri jakubovi. Je streda. Streda večer. A ja sa už celkom aj teším na sobotu. Len neviem čo budem robiť zajtra. Všetko som to stihla veľmi rýchlo. Dokonca som sa mala stretnúť s chalanmi už včera a celý deň mi bolo zle. Zajtra by som mohla ísť do ústi za Dominikom čo? Zavolám mu dúfam že nespí. On a spať o siedmej večer? No to určite ani vo sne.

"Ty kokotko spis?" Opýtala som sa Dominika. "Jo spím uhodla si to co chceš?" Zasmial sa. "Zajtra, ty, ja a forest niekde do pice sa najesť abo tak?" Potiahla som si z cigarety. "Jasné ze se ptáš ty vole. Už dlouho jsem tě neviděl. Pak zůstaneš u nás?" Začal skákat od radosti. Mali sm zapnutý videohovor. "Dobre ale ja skoro ráno odídem potrebujem sa dostať do Bratislavy a prefarbiť si vlasy. A večer idem na koncert jednej kamošky." Usmiala som sa. "Tak jo. Hlavně ze přijedeš." Povedal. "Cetti pôjdem ja už som dosť unavená zajtra ti píšem volám čo a jak." Usmiala dom sa. Už len pozdravil a zrušil.

-

Výlet u dejva a marta skončil. Tak isto ako výlet s vercettim. Práve som na ceste do kaderníctva v Bratislave. Idem si prefarbiť vlasy na čierno. Do teraz som mala takú svetlo hnedú. Bude to ešte sranda. Samozrejme ešte nejaké tie odlesky modrej tam boli ale už fakt minimálne skôr to vyzeralo jak strieborno sivo-čo ja viem jake sú farby? Mám posledných pár minút do toho kaderníctva. Samozrejme že som sa objednala. Inak by to ani nešlo a ani by som nedufala že bude voľne. Volala som tam už v utorok.

"Natal!" Skočila na mňa Sima. Áno už som u nej. "Nemala si pred chvíľou modré vlasy?" Opýtala sa. "Mala som dnes som to bola farbiť." Zasmiala som sa. "No čo ako to ide vo svete hudby?" Posadili sme sa. "Ale úžasne. Všetko to ide fajn. A ty? Priateľa mas? Vôbec kde ty bývaš? Podľa všetkých informácii nie na Slovensku." Potiahla si z cigarety. "Priateľa mám. Žijem s ním v Pardubiciach. Teda tak už niekoľko rokov žijem v Pardubiciach s kamarátom. Následne som začala chodiť s Jakubom a on sa ku nám presťahoval. Poznali sme sa už dlho ale nikdy sme sa nemali radi. Začali tohto ročne koncerty a moje problemi. Tým sme k sebe našli cestu. Teraz je on na výlete s chalanmi v Neapole a ja cestujem po Slovensku a Česku na motorke a navštevujem ľudí s ktorúkoľvek som dlho nebola." Porozprávala som jej svoj príbeh. "Počkaj koncerty? S kým ty chodíš?" Zasmiala sa. "S Jakubom, yzomandiasom. Bývam s Tomášom, tokym. Chalani od Miliónu." Usmiala som sa. "Takže so slávnym áno?" Usmiala sa. "Áno. Ale mne je sláva ukradnutá. To inak keby si videla ako sa ma spýtal či s ním budem. Ty vole malem som ho zabila." Začali sme sa smiať. "To ma zaujíma." Zaskerila sa. Vybrala som telefón a našla to video ktoré mi posielali z toho koncertu. Hneď som jej to ukázala. "Ježiš to je zlate. Váž si takého úžasného chlapa." Usmiala sa. "Vážim ale s ním je to niekedy ťažké samé krajšie baby okolo a chápeš. Hocikedy môže odísť a nájsť krajšiu." Mykla som ramenami. "Ty si tá najkrajšia. Nejdes mu ani po sláve ani po peniazoch. Si prirodzená. Nemalujes sa veľmi len keď mas náladu alebo ideš niekam kde sa to hodí. Chápeš? Nikde nenájde takú ako ty." Chytila ma za ruku. "Ďakujem." Usmiala som sa. Rozprávali sne sa až do začiatku koncertu. Koncert som si užila do poslednej chvíle. Ja som takzvané so simou vyrastala. Album Femina bol môj najobľúbenejší. Teraz si miesto v mojom srdiečku ukradol track Titanic. Ma to čo do seba. Rozlúčila som sa so všetkými a odišla na svoj hotel. Tam som hneď zaľahla do postele.

-

Som doma. Teda ale nie na dlho. Síce už je utorok ale hej. Nakoniec idem prekvapiť chalanov a idem za nimi. Som pica? Som. Budú dá tešiť? Nie. Budem robiť problémy? Budem. Ale čo. Nechcem byt doma. Nebavi ma to tu. Idem za chalanmi boh vie kam. Konkrétne za Tomášom a Dominikom. Nejak sa rozdelili keď správne chápem.

Pre všetkých konkrétne neviem či sú stále spolu alebo sa rozdelili že je teraz Jakub a Jakub. Dominik, Tomáš a jakub(js) dáme tak že pôjde za Dominikom, Tomášom a js a že s ďalšími dvoma jakubmi nieje oni že sú niekde v pici. Mimochodom píšem túto časť /teda väčšinu\ podľa konkrétnejšie situácii 8.Júna coz je streda.