Názov časti

147 4 1
                                    

Zobudila som sa medzi Kubou a Tomom. Nejak som sa dostala z ich zovretia a vošla som kúpeľne. Keď som vykonala svoji potrebu skočila som aj do sprchy. Lenže nedošlo mi že som v izbe Toma a Dominika nie v tej svojej. Obliekla som si naspäť mikinu toma a spodné prádlo. Odišla som ku ním. Uvelebila som sa znovu medzi nimi. Otočila som sa chrbtom k jakubovi ktorý následne omotal ruky okolo môjho pasu, ja som sledovala toma ako sladko spí a ako mu padajú vlády do tvare. Jemne som mu ich rukou odhrnula a dala za ucho. Hneď ako som sa mu dotkla tvare sa usmial. "Ahoj beruško." Zašepkal. "Ahoj Tomi." Tiež som sa usmiala. Ztiahol ma do objatia tak isto ako Kubo. No je to divne hej. "Ještě jednou promiň za to co jsem včera udělal. Moc mě to mrzí zlato. Už to nikdy neudělám. Budu tě chránit víc a víc." Dal mi pusu na líce. "Zlato je to v pohode." Ešte viac som sa usmiala. Nakoniec sme spolu zaspali.

"Lásky, zlaticka, miláčky, berusky vstáváme lásky moe." Budil nás dominik. "Už jdeme." Spoločne sme sa zobudili a odišli na raňajky s Kubou za ruku. "Ja sa vám ospravedlňujem za ten včerajšok že som spôsobila rozruch." Zaknucala som keď som prišla dole ku všetkým. "Nic Naty, vše je v pořádku chápeme tě." Usmial sa Patrik.

-

"Naty?" Objavil sa pri mne môj dlhoročný kamarat Lukáš. Za ním bol Adam, Martin. "Ahojte." Rozbehla som sa ku ním. Je chvíľu pred koncertom. "Ty kokos ty si čoraz viac krásna." Usmial sa Adam a všetci ma objali. "Ste tu na koncert alebo ako?" Opýtala som sa. "Na koncert a ešte na dva týždne máme chatu kamaráta. Sme tu celá skupina. Plus tu ešte pár ľudí pribudlo." Usmial sa Marťa. "No to je úžasne." Usmiala som sa. "Tak sa opýtam si ešte stále šťastne single alebo zadaná?" Zasmial sa Luky. "Tahle malé potvůrka je šťastné zadaná." Omotal ruky okolo mojich ramien Kubo. "Takže Jakub?" Zaskeril sa Martin. "Áno." Chytila som ho za ruku. "Tomasi?" Rozbehol sa Adam. "Adame kamaráde." Objal ho Tom. Ty dvaja sa priam milovali. Vždy do nás ostatných jebali. "Lidi za chvíli začínáme." Prišiel za nami Dominik. "Dobre napíšeme si." Usmiala som sa a objala ich. "Ig máte rovnaký ne?" Opýtala som sa ich. "Jo." Usmial sa Adam a už sme odchádzali.

-

Koncert som si skvele užila bolo to naozaj úžasne. Teraz cestujeme na Zrće. Extra sa teším. Cestu si celkom užívam až na to že mi je tedy zle. "Zlato chceš zastavit? Když ti je blbě." Chytil ma za stehno Kubo. "Som úplne v pohode." Položila som svoju ruku na tu jeho. "Ale řekni mi když ti bude špatně ano?" Pozrel sa na mňa. "Áno lasko." Usmiala som sa.

Jakube..proč mi tohle děláš?Kde žijí příběhy. Začni objevovat