Chillujem na balkóne môjho prízemného bytu a ďakujem vesmíru za karáfu ľadovej citronády,ktorú zvieram v rukách.
Vonku je snáď tisíc stupňov a ak to takto pôjde ďalej skôr či neskôr bude celá populácia nútená nosiť habit.Pri tejto hlbokej myšlienke hasím cigaretu a s pohárom vody kriesim zdochnutý muškát.
Muškát však nieje jediný,práve sa priamo pred mojimi očami zosypal týpek.
Preskakujem nízke zábradlie a inštinktívne bežím na pomoc.
"Hej si v pohode?" Vyblafnem na dlhovlasého chalana,ktorý bezvládne leží v strede prázdnej ulice.Nereaguje.Svoju studenú ruku prikladám na jeho čelo a on otvára oči.
"Si v poriadku?"
"Jo zatočila se mi hlava."Hádže na mňa zmätený pohľad a sadá si.
"Pekne ťa caplo o zem.Vstávaj,pomôžem ti."Načahujem k nemu ruky a pomáham mu späť na nohy.
"Děkuji."
"Poď somnou dám ti niečo studené."
Prikyvuje,chytám ho za rameno a pomaly kráčame k balkónu.Kedže nemám kľúče musíme preliezť zábradlie a následne sa presúvame do vyklímovanej obývačky.
"Děkuji už je to mnohem lepší,tak já už pujdu."Prázdny pohár pokladá na stolík a ja mu dezinfikujem a lepím rozbitý lakeť.
"Vôbec nemáš začo.Mal by si niekomu zavolať čo ak ti znovu ostane zle?"
"Možná radši jo,teda jestli tady múžu počkat."
"Jasné v pohode."
Niekomu volá a ja diktujem presnú adresu.
"Tak kámoš tady bude za deset minut.No a jak se jmenuješ?"
"Dora a ty?"
"Jo já jsem Tomáš."
"Teší ma."
"Mě taky no a jěšte jednou děkuji za pomoc.
Dneska je příšerný vedro myslel jsem,že se projdu do studia ale měl jsem radši jet autem."
"A možno si mal proste chuť na citronádu."
"To je taky možný." Zo zdvorilosti sa zasmeje môjmu suchému vtipu no a potom už bytom znie zvuk zvončeka.
"Kamarát zrejme dorazil." Prikyvuje a ja idem otvoriť.
Vo dverách sa zjavil vysoký týpek s dredami a celou potetovanou tvárou,čo ma samozréjme celkom zarazilo ale vôbec nevyzerá zle.
"Ahoj mám tady Tomáška?"
"Jo jsem tady.Normálně mě vyplo vole na ulici a Dora mě vskřísila." Ozve sa z poza môjho chrbta Tomáš.
"Tak to si měl kliku.Nic se ti nestalo?"
"Ne jsem dobrej múžem jít."
"Super Dominik nás už čeká.Tak se měj Doro a děkuju za Tomáška."
"Dík Doro tak ahoj."
"Čaute."
Chalani s úsmevom odchádzajú a ja za nimi zatváram.
Ok celkom nevšedné ráno.Zaujímalo by ma čo ho motivovalo k tomu potetovať si celú tvár.Nie,že by som mala predsudky sama nejaké to tetovanie mám no tento človek ból naozaj zvláštny.
Odkladám dezinfekciu,náplaste a hádžem sa na
gauč kde plánujem zostať po zvyšok nedele.
Zajtra znovu začína pracovný maratón,no nesťažujem sa.Pracujem z domu,starám sa o eshop so zdravou stravou a doplnkami výživy.
Žijem si svoj pardubický sen na kľudnom sídlisku neďaleko centra.
Pochádzam z Turčianskych Teplíc a moja cesta sem bola kľukatá,alebo ani nie.Pred tromi rokmi som si povedala,že okúsim druhú stranu rieky a na jednej zoznamke na mňa vykúkla Sára.
Áno áno Dorota si naivne myslela,že vzťah so ženou môže byť viac naplnený no a po pár mesiacoch písania moje kroky smerovali sem.
Nejaký čas to fungovalo ale orientáciu človek nezaprie.Zistila som,že predsalen uprednostňujem mužskú "náruč".
V Pardubiciach teda žijem do dnes a so Sárou sme ostali kamošky do dažďa.
