Presne štyri dni po mojom náhodnom stretnutí s Jakubom to prišlo.
Po dlhých hodinách neskutočnej bolesti a sĺz sa narodila moja malá krásna Lina,láska môjho života.Nikdy som nevidela nič krajšie ako je ona,vyzerá úplne ako Jakub.Zopár blond vláskov a orieškové oči.Väčšina detí má po narodení oči modré no ona ich má priam identické ako jej otec.A aj sa nechá počuť ako jej otec,vie o nej celé oddelenie.
Držím ju v náručí,je to tak neopísateľne silný pocit.Je tak maličká a pritom je celý môj svet.Nikdy som necítila nič tak silné,milujem ju viac než život.
Jakubovi som napísala smsku a vzápätí ma celý label bombardoval gratuláciami.Je to zvláštne nečakala som,že sa bude niekomu chváliť.
Chcel prísť do nemocnice to som však neschválila.Je moc skoro,moje telo a duša potrebuje trochu viac času.
....
Lina spokojne spinká v našej posteli,postielku som nekupovala chcem ju pri sebe.Konečne nezaspávam sama,vlastne už nikdy nebudem sama.Ubehol týždeň no ani na sekundu som neoľutovala rozhodnutie nechať si ju.
Súhlasila som,že ju môže vidieť.Nervózne očakávam jeho príchod.Keď tu bol naposledy hovoril mi ako ma miluje a jeho láska sa vzápätí rozplynula ako bublina z bublifuku.
Zvonček hlási jeho príchod,klepú sa mi ruky.
"Ahoj Doro gratuluju." Povie stroho a podáva mi obrovskú kyticu ruží.
"To si nemusel." Kyticu beriem,vázu plním vodou a následne do nej uložím krásne kvety.
"Vypadáš dobře,sluší ti to."
"Tomu sám neveríš ale ďakujem." Prinútil ma sa zasmiať.Vyzerám strašne,skoro vôbec nespím.
"A malá?Všěchno v pořádku?"
"Je úplne zdravá a nádherná.Vyzerá úplne ako ty Jakub."
"Fakt jo?"
"Poď."
Smerujem ho do spálne kde kľudne oddychuje malé klbko v rúžových dupačkách.
Jakub nervózne stojí pri kraji postele a sleduje ju.Myslím,že nevie ako reagovať.
"Chceš si ju chytiť?"
"Múžu?Nevzbudí se?"
"Môžeš." Sadá si na postel a ja opatrne beriem malú a podávam mu ju do náruče.
"To je Lina,tvoja dcéra."
"Ahoj Lino.Jseš tak krásná promiň mi,že jsem takovej dement a nebyl jsem tu pro tebe.Jěšte nikdy jsem nevidel nic tak krásnyho jako jseš ty holčičko.Táta je chudák ale tvoje maminka je ta nejlepší na světe."
Šepká potichu,končekmi prstou ju hladí po ruke a plače.A ja?Sedím vedľa neho a revem ešte viac.Veľmi silný a zvláštny moment.
"Vím,že na tohle omluva nestačí Doro.Moc mně to všěchno mrzí,bál jsem se a tak jsem radši utekl."
"Lina si zaslúži mať otca.Pokiaľ máš záujem nebudem ti brániť."
"Chci bejt v jejim životě.Překousnu i to kolo,teď už to vím."
"Dobre."
"Děkuju."
Sedíme tam ďalšiu hodinu.Jakub malú ani na sekundu nespustil z očí.Stále jej niečo rozpráva je to krásne.Mrzí ma,že k nej musel nájsť cestu týmto spôsobom.Mrzí ma,že nieje snami,že už nieje my.
"Snad ji múžu zase vidět."
"Môžeš ju vidieť kedykoľvek."
"Budu všěchno platit,chci se o ni starat.Víš Dominik mi pak řekl úplně všěchno co se stalo.Já se stym nemohl zrovnat,mněl jsem vztek na něj,na tebe a taky na sebe.Pak už jsem myslel,že je moc pozdě."
"Dominik ma mrzí každý deň ale späť to nevrátim."
"Vím to ja taky ne.Mněl jsem stát při tobě a já jsem tu nebyl."
"Teraz tu si a dúfam,že tu pre ňu aj budeš."
"Neudělám to co muj fotr,neodpustil bych si to."
"Dobre."
"Promiň."
Chytil ma za rameno a potom odišiel.Zvyšok dňa túlim malú a plačem a plačem.
