Takže som zbalená a čakám na príchod chalanov,každú chvíľu by ma mali vyzdvihnúť.
Vlastne ani presne neviem kam ideme viem len,že mimo Pardubice.
Špak hádžem do kanála a Jakub zase moju tašku do plného kufra.Dostala som miesto vzadu vedľa Tomáša no a v predu sedí Dominik.Stále mám však blbý pocit z toho,že idem na narodeninovú akciu práve jemu.
Celú cestu rozoberajú všetkých možných zahraničných raperov,ani jedného nepoznám.Takže sa kochám prírodou a občasne odpoviem na ich prípadné otázky na moju osobu.
Obrovská chata v strede lesa s priestrannou terasou a výhľadom na lúku.Naozaj pekné miesto.Ticho dúfam,že niekde v útrobách nájdem posteľ kde budem môcť spať a to najlepšie sama.Vôbec ma totiž nenapadlo opýtať sa predom,každopádne prežijem.
Zoznamujeme sa s ďalším množstvom ľudí.
Je nás tu minimálne dvadsať a to vraj ešte stále niesu všetci.Dominik si rozbaľuje darčeky v podobe drahého oblečenia,topánok a fliaš.Zdvorilo mu gratulujem s fľašou Jamesona,poďakoval a odložil ju na hromadu.
Za zmienku stojí aj bazén do ktorého sme postupne všetci naskákali a keby tu nebol zahynieme teplom.Medzičasom sa nachystali veci na večerné grilovanie a momentálne sa smažím s drinkom v ruke na lehátku.Z idylky ma vyrušil Jakub,ktorý sa nadomnou otriasol ako pes.
"Tak co ráčku jak je?"
"Som červená?"
"Trochu jo."
"Super."
"Tomášek mi říkal podrobnosti z rande."
"Nebolo to rande."
"Dobře dobře ale stejně myslím,že ho to trochu sklamalo."
"No ale ja mu nebudem dávať nádeje keď viem,že ho beriem ako kamaráta chápeš."
"Chápu udělala si dobře."
"Áno a ak nie už je to môj problém,že som zahodila príležitosť."
"Ale co on bude v pohodě.Možná dneska někoho potká."
"Ojoj prídu baby?"
"Jasně Dominik má narozeniny."
"No boha dúfam,že spím čo najďalej od neho a vlastne kde budem spať?"
"Uuum no to nevím třeba semnou."
"Tebe nepríde dievča?"
"Myslim,že jich přijede hodně jenom nevím jestli mně."
"No dobre tak ja si teda zajednávam toto lehátko."
"Hele tady zachvíli začne takový peklo,že ti pak bude úplně jedno kde budeš spát Dorko."
No a mal pravdu.Začali sme pokľudnou grilovačkou pri bazéne a tá sa behom pár hodín zmenila na šialenú párty plnú drog a kuriev.
Niečo také vidím naživo prvý krát,bavím sa no je to na mňa trochu moc.Rôzne tabletky,biely prášok,tráva a chlast všade.Ľudia na terase,vo vnútri a kade tade po areáli.Myslím,že je nás okolo 40 ak nie viac a všetci sú dosť na sračky.
S pohárikom netuším čoho odchádzam znovu na "svoje" lehátko trochu ďalej od hlasnej hudby a zdrogovaních ľudí.Tráva ako taká mi nevadí a sama si občas dám no drogy dostali môjho oca do vezenia.Hlavou mi preleteli všetky nepríjemné spomienky z detstva a tak ich potláčam už spomínaním pohárikom tvrdého alkoholu.
"Hele ty tady doopravdy nocuješ?"
"Už to tak vyzerá."
"Nebavíš se?"
"Je tu toho na mňa trochu moc."
"Chceš se třeba projít?"
"Pôjdeš somnou?"
"Jasně jenom skočím pro něco k pití počkej tady."
Prikyvujem a sledujem Jakubové kroky do útrob chaty.Kúsok ďalej v bazéne vidím Dominika s tromi babami,dajme tomu,že sa kúpu.Nechcem vedieť čo sa vskutočnosti odohráva pod hladinou.
Moje oči však zahliadli aj Tomáška s nízkou brunetkou a mne tak trochu odľahlo,že si našiel náhradu.
"Jdeme?" Prikyvujem a nasledujem ho.
Prechádzame sa po lesnej cestičke,svietime si telefónom a popíjame fľašu Jamesona bez brzdy.
"Neviem či je rozumné zachádzať do lesa čo ak sa stratíme?"
"Hele tenhle hluk slyšet tak na deset kiláku není se čeho bát.Navíc když je člověk opilej nemúže se mu nic stát a já jsem úplně na sračky."
"To je dobre lebo ja tiež."
"Říkal jsem,že dneska bude peklo.Je ale fajn nachvíli takhle zmizet od povinností a všěch sraček."
"Preto som tu."
"Co tě trápi?"
"V podstate nič ale jeden človek mi posledné dni dosť otravuje život."
"Kto?"
"Mala som kamaráta s výhodami,ktorý nechce pochopiť,že je koniec."
"Nedá ti pokoj jo?"
"Nonstop mi vyvoláva a píše a pár dní dozadu mi poslal kvety a medveďa.Je otravný pozeraj už mi dnes tri krát volal,nedá mi pokoj."
"Proboha ale to je píčus ne?Nebo jseš až tak dobrá,že se tě nechce vzdát?"
"Ani mi to nepríde vtipné asi si zmením číslo."
"Dej mi telefon dělej."
Jakub mu zavolal a vyčistil žalúdok takým spôsobom,že už sa určite neozve.Následne sme prepadli hroznému záchvatu smiechu,až mi je ho ľúto.
"Ja už ďalej nejdem,mám dosť."
"Tak jo."
Capol sa na najbližší padnutý strom a ja vedľa neho.Točí sa mi celý svet a niesom si istá,či budem schopná prejsť naspäť.
"O čem teď přemýšlíš?"
"Že si v žiare tohto iphoňáckeho svetielka celkom fešák."
"To jsem i normálně."
"Je to možné."
"Ty jseš příšerně spálená ale sluší ti to."
"Ale ďakujem taký kompliment mi ešte nikto nepovedal."
"Mám pocit,že zachvíli přepadnu do křoví."
"Tak ťa budem istiť."
"Tak jo."
"Tak jo."
Držím ho za obidve ramená a čumím na neho ako jebnutá.Naozaj som veľa vypila.
"Asi ti chcem dať pusu."
"Myslíš,že je to správny?"
"Myslím,že nemyslím."
Ja som mu tu pusu naozaj dala a nie len jednu.Sadla som si na neho obkročmo a vrhla sa na jeho pery.Držal ma pevne pod zadkom a tlačil ma na svoj rozkrok.
...Tma...
