Jakub sa mi vôbec neozval.Nezavolal,nenapísal a ani neprišiel.Podla instagramu vyzerá šťastne.Behá po koncertoch,točí klipy a užíva si svoju kariéru.
Ja ďalej pracujem a rastiem,termín mám každým dňom.Pripravujem sa na začiatok nového zivota.Na moju malú vĺčku.So Sárou sme nakúpili malé oblečky,plienky,hojdačku a ďalších milion vecí čo bude potrebovať.
Jakub mi chýba každý deň,občas vídam prechádzať jeho benz ulicami Pardubíc.No vyhýbam sa všetkým miestam kde by som ho mohla stretnúť.Prerušila som aj kontakt s Tomášom a aj ked mi pravidelne píše vždy ho odbijem.Dominik sa ozýva tiež,no jeho správy ignorujem úplne.Nerobí mi to dobre,nechcem o nich počuť.
Dnes si idem vyzdvihnúť kočík,s ktorým budeme brázdiť mesto a spoznávať svet.Sára mala ísť somnou no musí pracovať takže idem sama.Vonku je príjemne teplo no moje telo už nevládze.Ledva sa tackám pomalým krokom do detského obchodíku v centre.
Cestou zastavujem v kaviarni na studenú citronádu,pozorujem ľudí naokolo a zrazu vidím jeho.Jakub kráča v tesnej blízkosti terasy no venuje sa telefónu.Skoro ma obišiel no v tom svoj pohľad zdvihol a naše oči sa stretli.
"Doro?"
"Ahoj."
"Ahoj jak..jak se máš?"
"Dobre."
"No já..múžu?" Ukazuje na stoličku oproti mne.
"Čo potrebuješ?"
"Chci se tě jenom zeptat jak ti je."
"Už som ti povedala,že sa mám dobre."
Kývne hlavou,stojí na mieste no nakoniec aj tak vybehne dva schodíky a sadá si oproti mne.Ticho ma sleduje,pohľad mu zostal na mojom bruchu.
"Doro milion krát jsem ti chtěl napsat.Stál jsem před domem a chtěl jít zatebou ale nenabral jsem odvahu."
"Aha."
"Je zdravé?Kdy se má narodit?"
"Termín mám za tri dni."
"Bože zachvíli je tady."
"Prečo ťa to zrazu zaujíma?"
"Protože je moje."
"Zrazu je tvoje?Počuješ ako to znie?"
"Doro zachoval jsem se jak uplnej kokot."
"Súhlasím."
"Chci ti pomoct.Chci ti dát peníze a koupit všěchno co bude potřeba."
"Ja už všetko mám vôbec sa nemusíš obťažovať.Celé mesiace sa neozveš a zrazu chceš robiť charitu?Choď doriti."
"Chci aby měl to nejlepší."
"Ona nepotrebuje žiadne materiálne veci Jakub.Potrebuje lásku,potrebuje mamu a otca a ten sa na ňu vysral.Nedal jej šancu,ešte ani nieje na svete a jej otec ju odpísal."
"Ona?Takže holčička?"
"Jakub ja ešte mám povinnosti.Viem,že tebe toto slovo nič nehovorí.Musím ísť a ty choď tiež robiť kariéru."
Zdvíham sa z nepohodlnej stoličky,peniaze za limonádu nechávam na stole a odchádzam.
"Počkej.Dej mi prosim vědět když se narodí Doro,prosim."
Prikyvujem a miznem preč.Idem,idem a idem čo najďalej dokážem.Zastavujem na lavičke kde prepadám slzám.
Prečo sa zrazu zaujíma?
Kde bol doteraz keď som sa trápila s bolesťami,nepríjemnými vyšetreniami?
Kde bol keď mi na sone ukazovali malej ručičky a nôžky?Keď začala prvý krát kopať,keď ma pálila záha a nemala som žiadnu energiu?
Kde bol keď bolo treba nakúpiť všetky tie veci na ktoré som minula pomaly celé výplaty?
Prečo?Prečo sa zrazu zaujíma?
Kočík zostal v obchode,Sára ho vyzdvihla cestou z práce.Nemala som silu,taxík ma odviezol domov a tam som do večera rumázgala.Neskôr som rumázgala Sáre na ramene,nevedela som to zastaviť.Prepadol ma smútok,hnev,strach ale možno aj smietka radosti.
Každé dieťa by malo mať mamu a otca,otca čo sa zaujíma.Začne sa zaujímať?Bude ju chcieť poznať?Bude sňou chcieť tráviť čas?
A ak áno,ako by som mu to mohla zakázať?!Ona nemôže zato ako sa zachoval.Má právo poznať svojho otca a vyrastať sním.
Myšlienky demolovali moju hlavu celú noc.
