"Jak jako konec?"
"Ja už nemôžem,nechcem."
"Ale já jo."
"Tak sa stým budeš musieť zmieriť."
"Doroto když ta noc byla tak skvělá a ta předtim taky."
"Nájdeš si iné."
"Já chci ale tebe."
"Ja ale milujem Jakuba."
"Já taky je to muj brácha ale nemúžu si pomoct chci jeho holku."
"Dominik prosím ťa odíď."
"Tak mi dej alespoň pusu."
"Choď preč."
"Doro."
"Pusti ma.Si zdrogovaný,opitý a toto vôbec nieje príjemné."
Nepustil.Ďalej sa na mňa tisol,bozkával ma a trhal zo mňa oblečenie.Všetka chémia je preč,nechcem ho.Búcham ho,šklbem sa no on nehodlá prestať.Sotil ma na gauč kde mi stiahol legíny a dobíjal sa do nohavičiek.
"Prosím ťa naozaj prestaň,nechcem."
Húkam,odtláčam ho no nič nezaberá až do chvíle kedy mi pozrel do očí a zistil,že plačem.Okamžite prestal a vzdialil sa.
"Doro promiň nevím co to semnou je."
"Choď preč prosím,odíď hneď odíď."
Chytá sa za hlavu,zapína si opasok a konečne opúšťa môj byt.Nehybne ležím na gauči a plačem ako malé decko.Predstava,že by ma naozaj dokázal znasilniť mi doslova vyráža dych.Klepem sa,mám husiu kožu a nedokážem prestať plakať.
Najradšej by som zavolala Jakubovi no viem,že tento boj musím zvládnuť sama so sebou.
Dominik sa zjavil neohlásene,vedel,že má Jakub prácu v štúdiu a nepríde.Na prvý pohľad som videla,že má vypité a zrenice prezradili,že si šupol aj niečo iné.Objal ma,dal mi pusu na líce a usadil sa na gauč.Doniesla som mu citronádu a rozoberali sme úplne obyčajné veci.
Pochopiteľne prišlo na tému našej spoločnej noci.Hovoril,že má výčitky no zároveň sa mu to celé páčilo.Vraj s Jakubom pár podobných zážitkov má no vždy išlo o náhodné neznáme dievčatá o ktorých viac nepočuli.
Začal mi rozprávať o tom ako mu chýbam,že mu chýba moje telo a chcel by ma zas či už s Jakubom alebo bez neho.Ja som však dala sľub Kubovi a aj sebe,že sa ma Dominik viac nedotkne.Proste to celé uzavrieme ako úlet,ako chybu,ktorá sa nemala stať a hlavne,že sa viac nebude opakovať.To sa Nikovi však vôbec nepozdávalo.Začal na mňa tlačiť,prehovárať ma a prosiť.Zrazu bolo všetko silené a proti srsti.Posielala som ho preč no on stále pokračoval so svojou obhajobou a argumentami o tom ako si to mám rozmyslieť.
Jeho pery,jeho vôňa,telo a dotyky.
Z príjemného a vzrušujúceho sa za pár chvíľ stala doslova nočná mora.Ešte,že sa nakoniec dostal späť k zmyslom a pustil ma.V hlave si to však dookola prehrávam ako film.Cítim sa zle,ublížene,zahanbene a maximálne ponížená.
Celú noc nemôžem spať,len sa prehadzujem zo strany na stranu a plačem.S východom slnka sedím zabalená v hrubej deke na balkóne kde s prázdnym pohľadom fajčím jednu od druhej a čakám,že blížiace sa slnko zaženie ten chlad v mojom vnútri.
Nakoniec zaspávam únavou na gauči kde ma najskôr chtivo vyšukal a následne skoro znásilnil najlepší kamarát môjho priateľa.
....
Budím sa na neutíchajúce klopanie na dvere.Pomaly vstávam a idem k dverám.
Dúfam,že na druhej strane nestojí Jakub,momentálne totiž nemám silu skrývať pravdu.
"Doroto."
"Toto nemôžeš myslieť vážne vypadni."
"Počkej počkej uklidni se promluvíme si."
"Vypadni preč."
Zhúknem a chcem zavrieť dvere do ktorých medzitým stihol vliezť a mne sa ich tým pádom nepodarilo zatvoriť.
"Promiň mi to dopíči nechtěl jsem ti ublížit.Nikdy jsem neudělal takovou píčovinu,přestanu brát ty sračky slibuju."
"Choď preč."
"Jseš v pořádku?"
"Niesom."
"Udělal jsem ti něco?Nepamatuju si všěchno."
"Keď poviem nie myslím tým nie."
"Nevím co mám víc říct nebo udělat."
"Nerob nič len choď preč a už sa ma nikdy nedotýkaj."
"Promiň už se to víc nestane.Je mi to líto mám tě rád.Mám tě hodně rád nebo spíš jěšte víc než rád.Snad mi to dokážeš odpustit,už ti dám pokoj."
"V to dúfam."
"Tohle byla poslední věc.Končím s chlastem a drogamy a se vším svinstvem.Fakt mně kurva sere,že se muselo stát tohle aby mi to došlo.Doufám,že budeš v pohodě a že se múžeme dál vidět když budeš někde s Jakubem."
"Držím ti palce."
"Ahoj."
Odchádza a zatvára za sebou dvere.Mal slzy v očiach a dosť zlomený výraz.Snáď to myslel vážne a začne sa ovládať aby sa už podobné veci nestali,ani mne ani žiadnej inej.
