Jakub je na mne nalepený ako kliešť a drží ma tak silno,že sa nemôžem ani pohnúť.Prezerám si obrázky na jeho ruke omotanéj okolo mojich pŕs.Opatrne otáčam hlavu smerom k nemu,zavreté pokreslené oči prezrádzajú,že ešte spí.Snažím sa dostať z jeho zovretia no on ma chytá ešte silnejšie.
"Kam chceš jít?" Šepká s tvárou zaborenou v mojich dlhých vlasoch.
"No cikať."
"Ne ne ne zústaň ještě tady."
"Ty si takýto túlkací typ?"
"Záleží vedle koho se probouzím,kurvy netulím."
"Uum tak to beriem ako kompliment."
"Jak ti je?"
"Keď si odmyslím,že moje cecky videlo pól republiky tak dobre."
"V klidu vřdyť to nebyli laciné fotky v zrcadle."
"Nevedela som,že ma fotí."
"Už se tím netrap Doro."
"A ty už ma pusti."
"Ne ne ještě pusu."
"Nemám umyté zuby zabudni.
"Jedna vodková pusa po ránu dělej."
"Nikdy."
Trhám sa bojujem no nakoniec vyhral,ježia sa mi chlpy.Konečne sa pretáčam na bok a chcem vstať,neúspešne.V sekunde mi stiahol nohavičky a zasunul.Pretočil ma na brucho a tvrdo vyšukal.Akože bolo to dobré ale cítila som sa dosť nekomfortne.
Konečne osprchovaná scrolujem instagram zatiaľ čo sa Jakub umýva mojim vanilkovým sprcháčom.Mám úplne minimum nových správ takže buď stihol fotky rýchlo vymazať alebo to jednoducho nikto nerieši.Ukľudňujem sa variantov číslo jedna.
"Já už pujdu."
"Ďakujem za včerajšok."
"Nemáš zaco Doro a už se tím netrap jo?"
"Dobre."
"Co děláš večer?"
"Asi sa opustím s aperolom."
"Pojď snáma na párty múj tatér má narozeniny."
"Asi radšej nie budú tam chalani."
"Teď jsi mi řekla,že se na to už vysereš."
"Veď hej ale."
"Žádny ale nebudeš se tady opouštet sama.
V osm tě vyzvednu jo?"
"Tak dobre."
"Umm tak se zatím měj."
"Čau Kubo."
S úsmevom zmizol za dverami a ja ďalej rozmýšľam nad životom.Večer sa zase opijem,mala by som stým prestať.
......
Čierny Mercedes plný ľudí.Nastupujem so zvláštnym pocitom v žalúdku,hanbím sa.Chalani našťastie nepovedali ani slovo na túto tému.Tomáš je šofér,Jakub spolujazdec a ja sedím namáčknutá medzi Dominikom a ďalším Jakubom.Vidím ho prvý krát,fešák.
Auto parkuje pred vysokým panelákom,už dole vo vchode počuť hlasnú hudbu.Chalani nastúpili do malého výťahu a ja s Kubom čakám kým príde zase späť.Tlačí ma na stenu a pchá mi jazyk do krku,mám pocit,že už má vypité.
Obrovská hromada veľmi potetovaních a opitích ľudí v malom byte,asi tak by som opísala dnešný večer.Jediný triezvy je Tomáš a keď ma vidí,že tápam berie ma na balkón,kde zapalujeme cigaretu.
"Jak se máš?"
"Asi viem na čo narážaš.Snažím sa to brať športovo."
"Vypadáš ustaraně ser nato Doro nemáš se za co stydět."
"Dík."
"Pojď něco ti naleju."
Vraciame sa späť a Tomáš mi nalieva Havanu a mizne niekde v dave.Jakuba som nevidela už dobrú hodinu,sedím sama v rohu obývačky na malej taburetke a pijem ďalej.Konečne známa tvár v dosahu.Dominik sa ukladá na zem pri moje nohy a berie mi fľašu z rúk.
"Jasné kľudne si poslúž."
"Taky,že jo Dorotko."
"Ježíš musíš byť stále taký dôležitý?"
"Nemusím ale múžu.Jo a mimochodem hezký fotky klidně mi pošli další."
"Ty si chorý."
"Vřdyť to byla pochvala.Jakub mi říkal,že v posteli celkem ujdeš,rád se přidám."
"Čo prosím?"
"Že bych tě rád vymrdal do prdele,nebo nás múžeš skusit oba najednou třeba."
"Mal by si vyhľadať pomoc."
"Proč jseš tak upjatá?Jak jsem už říkal dostala ses přes Tomáška až na Jakubové péro tak ti nabízim i moje."
Normálne mi došli slová,tento človek je zrelý na psychiatriu.Keď som ho išla prekročiť capol ma po zadku a to bola posledná kvapka trpezlivosti.Idem z tadiaľto dopiče.Predieram sa pomedzi pofidérne indivídua k vchodovým dverám a chcem opustiť byt.Na chodbe som narazila na statočne zliateho Jakuba.
Nehovorím nič len ho obchádzam,zatváram a privolávam výťah.
"Kam jseš Dorko?"
"Domov."
"Ale proč?"
"Je veľa hodín."
"Fakt jo?Tak počkej jdu stebou."
"Zostaň pôjdem sama."
Nastupujem do výťahu,stláčam nulu no kým sa výťah rozbehne Jakub stihne nastúpiť.Znovu sa na mňa vrhá no tento krát to príjemne nieje.
"Jakub prestaň prosím ťa."
"Proč jako?" Prekvapene zdvíha hlavu z môjho výstrihu.
"Pretože."
"Co se děje?" Neodpovedám,vystupujem a on ma nasleduje ako psík.
"Počkej jdeš moc rychle.Doro dopíči tak spomal ne?"
"Chcem ísť sama domov tak ma nechaj.Choď späť za Dominikom a nájdite si niekoho koho budete mrdať do riti dobre?"
"Co?Jebe ti?"
"Mne?To skôr tebe a tvojmu tupému kamošovi."
"Múžeš se už zastavit a mluvit normálně?Nechci tady řvat na celou ulici."
Zastavujem a čakám na Jakubové ťarbavé kroky.Je ako mláďa čivavy,roztrasené a neisté.
"Ještě jednou mi řekni co to tady meleš za sračky."
"Že prej v posteli celkom újdem a chce sa k nám pridať.Čo si mu ty narozprával?Na čom ste sa akože vy dvaja dohodli?"
"Ale skym?"
"No s Dominikom."
"Ja pořád nerozumím."
"Čo nerozumieš?Rozprával si mu o nás?Mal blbé narážky ako som sa schválne dostala cez Tomáša k tebe.A ako sa k nám chce pridať a citujem vymrdať ma do prdele.Však to je choré.Čo ste zač?"
"Bože to je kokot."
"Nič viac k tomu nepovieš?"
"Jasně,že jsem mu řekl co bylo.My si takový věci říkame normálně ale nepadlo ani slovo o trojce ani o ničem podobným."
"A keby stým súhlasím tak by si to dal?"
"Kdyby si chtěla tak asi jo."
"Panebože vráť sa prosím hore za Tomášom ten ťa tam čaká a mňa nechaj ísť domov."
"Jseš teď nasraná nebo co?"
"A teba to ešte prekvapuje?Čau Jakub."
"Doroto no ták."
Naozaj choré.Jakuba nechávam stáť v strede ulice a odchádzam domov.
