Ubehlo päť týždňov a všetko nasvädčuje tomu,že to Dominik zobral vážne.Nepije,nefajčí trávu a neberie žiadne svinstvo.Ja sa mu však vyhýbam tieto informácie mám od Jakuba.
Ten vydedukoval,že sa zrejme v tú noc uvedomil a precitol.Úplnú pravdu nevie a nikdy ju nezistí,aspoň dúfam.
Čo sa týka nás je to iné.Proste cítim,že nieje tak uvoľnený ako bol doteraz a pokial ide o sex je skoro nulový.Ja mu nič nevyčítam,dávam mu čas.Sňáď sa čoskoro cez to naozaj prenesie.
Dôležité je,že ho stále mám pretože on je to najlepšie čo ma stretlo.Aspoň som si to myslela....
V piatok ráno sa všetko kompletne zmenilo.
Išla som na klasickú preventívku,ako každý rok.Namiesto receptu na antikoncepciu som si odniesla tehotenskú knižku.Myslím,že prvé hodiny mi vôbec nedošlo o čo ide.Vrátila som sa domov,knižku hodila na stôl a zapálila Marlborku.Postupne mi začalo všetko dochádzať.Dorota bude mať dieťa.Kto je jeho otec?Bude vôbec nejakého otca mať?
Sára dobehla ako veľká voda a všetko som jej vyklopila.Doteraz nemala o Dominikovi tušenie .Rovno si naliala dvojdecový pohár vodky.Prebrali sme všetky možnosti a došli k záveru,že si ho nechám za akýchkoľvek okolností.Zobrať si ho nedám to nedokážem a nedovolím aby žilo v detskom domove.
Nechcem v sebe dusiť ďalšie tajomstvo a tak som sa rozhodla,že s Kubom budem jednať na rovinu,proste mu vyklopím,že som tehotná.
Dohodli sme sa,že večer prídem k nemu,že niečo uvarí a pozrieme si film.
.....
Som nervózna ako pes,trasú sa mi ruky a niesom schopná povedať súvislú vetu.
"Kotě?Děje se něco?" Povie so skrčeným čelom keď vidí,že som sa jeho rizota ani nedotkla.
"Vieščo najskôr v kľude dojedz a potom to doriešime."
"V pohodě já už mám dost.Tak co tě trápi?Myslim,že se mi povedlo.Jo klidně jsem mohl dát míň masa ale.."
"Jakub ja som tehotná."
"Dobrej vtípek Doro."
"Myslím to vážne."
"Nedělej si prdel to jsou vážny věci proboha."
Myslím,že ma vôbec nebral vážne až do chvíle kým mu podám knižku spolu s ultrazvukom.
Sleduje fotku,meno na fotke,fotku,znovu meno a potom zrak vracia kumne.Z jeho výrazu nedokážem vyčítať nič.
"Jak?Jak je tohle možný?Vřdyť bereš prášky."
"Zrejme niesu stopercentné."
"Ale ale co menstruce?Vřdyť si ji mněla."
"To sa tiež ževraj stáva."
"Ne tohle kurva ne." Vstáva od stola chytá sa za hlavu a krúži po miestnosti.
"Jak dlouho?Je vubec moje dopíči?"
"Tehotenstvo počítajú od poslednej menštruácie a tú som ja mala pravidelnú.Takže mám odhad len podľa veľkosti a malo by to pasovať na teba."
"Aha skvělý malo by to pasovat super.A co když ne?Co když je jeho?"
"Ževraj končím druhý mesiac a to s Dominikom sa stalo pred mesiacom."
"Kurva vřdyť bereš prášky jak je to dopíči možný já.Já nechci dítě dopíči."
"Ty ho vynosiť nemusíš Jakub,máš to jednoduchšie."
"Já mám kariéru a hodně práce a jsme spolu chvíli a tohle je kurva závazek.Musíš ho krmit a měnit plínky a bolí ho bříško a pak ho musíš naučit jezdit na kole a já nesnášim kolo a musí z nej bejt správnej kluk.Já na tohle nejsem připravenej."
"Dúfam,že ak to bude chlapec tak bude v budúcnosti niesť zodpovednosť za svoje činy."
"Dopíči Doroto a ty jseš ready na miminko?Na malé miminko čo brečí a potřebuje tě nonstop?"
"Niesom ale stalo sa.Stalo sa a už to nezmením."
"Hele já nevím.Nevím co mám říct."
"Nehovor už nič pochopila som.Užívaj si ďalej svoju kariéru a prácu.Ja si poradím tak ako som si poradila aj do teraz."
"Doroto."
Vstávam od stola,hádžem do vaku knižku a zbytok svojich vecí a bez ďalších rečí odchádzam na chodbu kde sa obúvam a odchádzam.
Kráčam nočným mestom,rukávy na mikine sťahujem nižšie.Jeseň už je v plnom prúde a len čo slnko zájde ostane zima.V mojej duši doslova mrazí no musím byť silná,pretože mi pod srdcom rastie dieťa.Moje dieťa.
