Pozviechala som sa a pomalým krokom smerujem do Cafeterie.Vôbec sa necítim pekná ani sexy ale to je v konečnom dôsledku pozitívum,pretože ide o čisto kamarátsky drink.
Popravím vlasy,krátky obriahnutý overál stiahnem trochu viac na stehná a vchádzam dovnútra.Na moje prekvapenie vidím hneď dve známe tváre,Tomáša a Jakuba.Celkom mi odľahlo.
"Ahojte." Poviem s úsmevom a sadám si na stoličku oproti ním.
"Ahoj." Zaškerí sa Tomáš.
"Čau Doro." Zdraví vysmiaty Jakub.
"Tak jak ti je?" Pýtajú sa zborovo.
"Úprimne nič moc ale žijem.Ráno som si povedala,že svami viac nepijem a teraz tu sedím a čakám na drink."
"No jo nám se prostě nedá odporovat,že Tomášku?"
"Přesně,jak jsem říkal panák tě vspruží."
Vspružil no pri jednom sme samozréjme neostali a po fľaše Jamesona nás taxík odviezol k chalanom na byt.Dominik našťastie nieje doma,ževraj príde až noci a to mi vyhovuje,nepáči sa mi.
Pijeme ďalej,púšťajú mi klipy a rozprávajú vtipné historky.Všetko bolo fajn pokiaľ neodpálili jointa a ten následne odpálil mňa.
Zahmlene sledujem ako ma nesú do izby a ukladajú do postele.
Budím sa v úplnej tme a dezorientovane vychádzam z izby.V byte je hrobové ticho a ja súrne potrebujem cikať.Točí sa mi svet,v poslednej chvíli dobehnem na záchod kde končí obsah môjho žalúdka.Zo skrinky nad umývadlom beriem kokosovú ústnu vodu a tackám sa späť do postele.
"Jseš v pohodě?" Ozve sa zamnou Jakubov hlas a mne od strachu stoja všetky chlpy.
"Niesom.Je mi zle a mám totálne okno.
Vôbec neviem z ktorej izby som vyšla a čo tu vlastne robíš ty?"
"Já jsem zústal na pohovce nechtělo se mi vracet domu.Na konci chodby vlevo u Karla,pojď."
Chytá ma okolo ramena a pomaly ma trepe do Karlovej izby,netuším kto je Karlo.Hádže ma do postele a zakrýva paplónom.Smeruje k dverám no moja otázka ho núti sa znovu otočiť mojim smerom.
"A kde je Karlo?"
"Dlouhej příbeh."
"Nebude mu vadiť,že okupujem jeho posteľ?"
Jakub povzdychne a hádže sa vedľa mňa.
"Karlo,Juraj je náš brácha.Víš on je snad nejlepší člověk jakýho znám.Založili jsme spolu label a prakticky jsme spolu dospěli.Pul roku spátky ho vzala NAKA a do teď sedí v Ilavě a čeká na soud.Už teď vím,že skončí kurva napíču a nejhorší je,že stim kurva nemúžu nič udělat i když mám prachy."
"Tak to ma mrzí.Môj oco sedí v Trnave už trinásť rokov,prakticky ho už vôbec nepoznám."
"Bojím se toho,že mu dají 20 nebo víc.Děsně mi chybí víš."
Jeho tón hlasu sa znateľne zmenil a mám pocit,že si utiera slzy.
"Aj keby dali treba si hovoriť jedno.Zavreť môžu no pustiť musia,tak som prežila pubertu."
"Vole to je tak skurveně dlouhá doba,co když se už nepotkáme?Třeba umřu nebo já nevim změníme se tolik,že si nebudeme mít co říct."
"Hlavne neumieraj svet by za tebou plakal."
"Vidíš a teď pláču já,děsný."
"Chceš objať?"
"Asi jo."
V tejto chvíli oceňujem kokosovú ústnu vodu.Načahujem sa k nemu a objímam ho.
"Díky Doro už jsem to asi potřeboval dostat ven."
"Kedykoľvek,moju adresu máš."
"Teď tě nechám,vyspi se z toho.Kdyby něco jsem v obýváku na druhém konci chodby."
Odchádza a ja dúfam,že čoskoro odíde aj všetok alkohol z môjho krvného obehu.
