Keď sa v sobotu ráno Louisa zobudila, chvíľu jej trvalo kým pochopila, prečo spí v obývačke na gauči. Vedľa nej sa pohol Eddie, otvoril oči a rovnako zmätene skenoval okolie.
Dve fľaše vína boli na stole dopité, oni si vyrozprávali všetko čo mali na srdci.
Padlo zopár obvinení, nechýbali výčitky ani krik a našlo sa aj zopár sĺz.
Posledný čas, ktorý Louisa videla na hodinkách, bol tesne po pol štvrtej.
"Dobré ráno." Eddie sa posadil, vlasy mu stáli na každú stranu, v hlave sa mu točilo.
"Vskutku-" Louisa z neho nevedela odtrhnúť pohľad.
Ďalšiu polhodinu neprehovorili.
Lou im pripravila silnú kávu, Eddie si ju vyšiel vypiť na dvor, kde mu dovolila fajčiť, medzitým pripravila raňajky a upratala z obývačky špinavé poháre a prázdne fľaše.
Umývala riad, keď počula ako sa zadné dvere otvorili, dnu okrem Eddieho vošiel chladný vzduch a o pár sekúnd neskôr ju pár rúk objal odzadu.
Eddie si bradu položil na jej rameno, ruky si spojil na jej bruchu a opatrne ju stisol v obrátenom objatí.
"To ticho ma zabije." prezradil, pery mal tak blízko jej krku, stačilo ich len našpúliť a pobozkať ju, ale nechcel na ňu ísť tak rýchlo.
"Nikam sme sa včera nedostali." Louisa zastavila vodu a ruky si utrela. "Stále sme na tom istom." otočila sa mu v náruči, dovolila si uložiť ruky na jeho plecia.
"Ako dlho nám to potrvá, Lou?"
"Neviem." priznala potichu, sklonila hlavu a oprela sa mu o hruď. "Za posledný týždeň sa toho toľko udialo- Ani by mi nenapadlo, že niekedy ťa budem mať ešte takto pri sebe."
"Otázka je jednoduchá, Lou. Chceš ma naspäť v živote? Dovolíš mi vrátiť sa k tebe a k môjmu synovi?"
Louisa dvihla k Eddiemu pohľad plný sĺz. Nech si prehodnocovala pre a proti ako chcela, stále jej to vyšlo proti tomu návrhu.
Ale jej srdce nevedelo povedať nie. Nedokázala to, pretože Eddie vždy bol a stále je jediný chlap, ktorého je schopná úprimne milovať.
"Chcem." šepla po krátkom tichu."
"Čože?!" Eddiemu sa zdalo, že zle počul. "Čo- Naozaj?!"
"Rozum mi hovorí nie. Ale srdce neoklameš, Ed. Nikdy som ťa neprestala ľúbiť. Vždy si to bol jedine ty. Ak nie ty, tak nikto iný."
Emócie, ktoré Eddiem v tú chvíľu prebiehali sa nedali nahlas vysloviť. Jeho úsmev dávno nebol tak jasný a široký. A už vôbec sa mu nedotýkal očí.
"Eddie!" skríkla veselo Louisa, keď ju Eddie zdvihol do vzduchu a usadil ju na kuchynskú linku.
Okamžite ju pobozkal, nečakal na viac slov, nečakal na nič iné.
Louisa mu tú radosť opätovala. Cítila sa akoby mala znovu šestnásť, keď sa s Eddiem dali dokopy a boli šialene zamilovaní.
"To ešte neznamená-" odtiahla sa od jeho pier, keď rukou vošiel pod jej tričko. "-že ti dovolím viac, Edward."
"Viem. Viem, prepáč." objal ju.
Tým ako Louisa sedela na kuchynskej linke, Eddie bol od nej trochu nižší, hlavu si preto oprel o jej hrudník, ona svoje ruky ovinula okolo jeho tela a sklonila hlavu tak, aby ju mala položenú na tej jeho.
"Ed?"
"Hm?"
"Pamätáš si na Fantasylandiu?" Louisa sa uškrnula.
"Tú knihu mám stále niekde odloženú." odtiahol sa od nej. "Pomáhala si mi ju písať. Prečo?"
"Vieš. Boli okamihy, kedy sa Taylor na teba pýtal." Eddie prikývol. "Ja som pre neho nemala odpoveď. A tak som prišla s verziou, že jeho otec je kráľom Fantasylandie. Verí tomu, že vládneš v krajine a keď dovládneš, vrátiš sa naspäť k nemu." vysvetlila opatrne.
Eddie sa naozaj snažil, aby sa nezačal smiať, nedalo sa to. Úprimne sa rozosmial, hlasno a veselo a po chvíli sa Louisa pridala.
"Naozaj tomu verí?"
"Má päť. Minule keď tu bol Gareth, mal okolo pliec uviazanú deku a-"
"Počkaj!" Eddie sa zrazu zamračil. "Chceš mi povedať, že Gareth vedel o Taylorovi predo mnou?"
"Uhm-" Louisa sa zháčila. "Tak trochu."
"Tak trochu?!"
"Keď sa Taylor na teba pýtal naposledy, nevedela som čo mám robiť. Prišlo to náhle." zoskočila z kuchynskej linky. "Zrazu sa pýtal na otca a zhodou okolností to bolo pár dní po tom, čo ste prišli do mesta. Volala som Garethovi, potrebovala som sa s ním porozprávať, poradiť. Ste najlepší priatelia-"
"Takže všetci vedeli o malom skôr než ja." poznamenal sucho Eddie.
"A ty sa mi čuduješ?!" ich pokojná hravá nálada spred niekoľkých minút bola preč. "Ak by ste sa tu zrazu neobjavili, ani by si o ňom nevedel."
"Mal som právo o ňom vedieť, Louisa. Mám právo byť s ním."
"NEZAČÍNAJ-" skríkla Lou. "-S PRÁVOM, EDWARD!" hlas sa jej triasol. "O akékoľvek právo na syna si prišiel v momente, keď ti tá nahá fľandra pichala to svinstvo do tela."
"Bolo to len raz-" o krok cúvol.
"To ti veriť môžem ale nemusím." pokrútila hlavou.
"Takže takto to je? Ak by sme to obnovili, toto mi budeš vyhadzovať na oči?"
"Nemáš poňatia, ako som sa vtedy cítila, Ed. Tá bolesť, tá ma takmer zožrala zaživa. Chcela som zomrieť." práve teraz nechcela plakať, ale nedokázala ovládnuť svoje slzy. "V ten okamih, kedy som ťa tam videla- Vtedy som reálne zomrela. Bol si osoba, v ktorej som mala najväčšiu dôveru. Od teba som nečakala takú zradu-"
Eddie neodpovedal. Hodnú chvíľu stáli oproti sebe, zlostne na seba zazerali.
Napokon sa Eddie otočil, z vešiaka pri dverách si vzal kabát a bez slova odišiel.
Louisa zlomene hľadela na dvere. Dúfala, že sa vráti, ale ani po desiatich minútach sa tak nestalo.
"Bola chyba povedať mu to." plakala u Nancy na gauči. "Nemal o ňom vedieť. Teraz mi ho vezme. Uvidíš. Má peniaze, má lepších právnikov. Vezme mi ho a ja Taylora nikdy viac neuvidím-"
"Maminka?" hlas jej syna znel vystrašene, pribehol k nej a drobné rúčky jej uložil na tvár. "Prečo plačeš, maminka?" opýtal sa vážne.
"Pretože-"
"Pretože si jej chýbal, Tay. Celú noc ťa nevidela." zahovorila to Nancy.
"Ale veď som pri tebe, maminka. Neplač už." vyškrabal sa jej do lona a objal ju. "Keď ti je smutno, tak už u krstných nebudem spať. Ostanem s tebou."
Louisa sa rozplakala ešte viac. Stisla syna v náruči, odmietala ho pustiť.
"Je ti lepšie?" odtiahol sa od nej, skúmajúc ju očami rovnakej farby ako Eddieho.
"Oveľa lepšie. Ďakujem ti."
"Môžem sa ísť hrať s krstným?"
"Utekaj." snažila sa na neho usmiať.
"Ľúbim ťa, maminka." vtisol jej bozk na líce a rozbehol sa ku Stevovi do pracovne.
"Nesmie mi ho vziať-" vydýchla Louisa, keď počula buchnutie dverí.
"Nikto ti ho neberie, Lou. Upokoj sa, prosím."
Keď večer Louisa konečne uspala Taylora, vyšla potichu z izby a vrátila sa do obývačky, kde mala rozčítanú knihu a naliaty pohár whisky. Na jej nervy by víno nezaberalo.
Takmer po hodine, kedy bola ponorená do deja knihy, sa ozvalo klopanie na dvere.
"Zabijem kohokoľvek, kto tam stojí." šomrala cestou ku dverám, ktoré prudko otvorila. "Čo tu chceš?!" sykla zlostne, keď zbadala Eddieho.
"Ospravedlniť sa ti." vydýchol. "Máš pravdu. Nemám právo ti niečo vyčítať. Bol som hlupák. Prišiel som o teba vlastnou vinou a-" jeho zrak náhle padol na úroveň Louisinho pásu.
Stretli sa dva páry rovnako hnedých očí. Nevedeli od seba odtrhnúť pohľad, ten Eddieho sa plnil slzami.
"Taylor." Louisa si kľakla k nemu. "Veď si spinkal."
"Som smädný." pozrel na Louisu. "Kto je to, maminka?"
Louisa stratila slová. Zrazu nevedela, čo povedať. Takto ich stretnutie nemalo prebehnúť.
"Volám sa Edward." Eddie si kľakol k nim. "Som kráľ Fantasylandie."
Louisa videla na synovi, ako spracováva nadobudnutú informáciu. V hlavičke si skladal dané dieliky do jedného celku.
Napokon prekvapene pozrel na Louisu, chcel od nej potvrdenie jeho výsledku.
"To je tvoj ocko, Taylor."
YOU ARE READING
Adventný kalendár || Eddie Munson || ✓
Fanfiction"Najlepším zo všetkých darov vianočného stromu je prítomnosť šťastnej rodiny a pokoj, zabalený v našich srdciach." - William E. Vaughan • • • Keď sa po piatich rokoch stretnú bývalí priatelia Louisa a Eddie, ani jeden z nich nevie, ako sa za dva...
