Adventný kalendár || Eddie Munson || ✓

15. December

Štvrtkové ráno začala Louisa s Eddiem so širokým úsmevom na perách.
Zobudili sa na budík, dovolili si pár minút ostať len tak ležať, v nahom objatí, tak ako niekedy.

"Neverím, že sa to stalo." zasmiala sa Lou, keď si sadla a pohľad uprela na strapatého Eddieho.
"Ani nevieš ako dlho som na túto chvíľu čakal." aj Eddie si sadol a pobozkal Louisu. "Tak veľmi si mi chýbala."
"Aj ty mne. Ani som si to neuvedomovala."

Nechcelo sa im vstávať. Nechcelo sa im opustiť ten okamih.

"Ty máš zajtra voľno?" pýtal sa Eddie pri raňajkách.
"Áno. Prečo?"
"Čo by ste vy dvaja povedali na to, ak by som vás vzal na výlet?" Eddie pozrel na Taylora.
"Výlet? A kam by sme išli?" nadchol sa Taylor.
"Chcel by som vám ukázať môj dom. Možno náš-?"
"Chceš nás vziať do LA?!" Louisa sa skoro zadusila kávou.
"Chcel by som. Lietadlo odlieta dnes večer. Stačí povedať áno a okamžite rezervujem letenky."
"Maminka!! Pôjdeme?! Prosím, pôjdeme s ockom?!" Taylor netrpezlivo podskakoval na stoličke.
"Dobre. Tak teda súhlasím." prikývla. "O koľkej letí?"
"O ôsmej. Časový posun sú tri hodiny, to by malo byť v poriadku." zasmial sa Eddie.
"Stihnem nás zbaliť?"
"Postarám sa o to. Ak ti to nevadí. V LA bude teplo. Postačia vám len nejaké šortky alebo sukňa. Poprípade si tam niečo kúpite."

Keď v to ráno Eddie vysádzal Louisu pred prácou, podala mu svoje kľúče od domu a než vystúpila, spokojne ho pobozkala.

"Neviem čo máš v pláne, ale mám z toho dobrý pocit." usmiala sa.
"Chcem ti ukázať, čo môžeš mať, ak by ste so mnou v januári odišli, Lou. Nebudem ťa presviedčať. Sama sa rozhodneš. Ak sa tam tebe alebo Taylorovi nebude páčiť, ostanete tu a ja budem cestovať do LA keď ma tam budú potrebovať."
"To by si urobil?"
"Samozrejme. Chcem aby si bola šťastná, Lou. Aby ste obaja boli šťastní. Ak sa vám Los Angeles nezapáči, nebudem vás nútiť sťahovať sa. Budeme bývať tu. Alebo inde, kdekoľvek by ste chceli."
"Čo tá zmena?"
"Uvedomil som si, že ak chcem byť s tebou, nemám právo nútiť ťa odísť z mesta, kde máš všetko. Ale mám šancu ukázať ti, čo teraz nazývam domovom ja." chytil ju za ruku. "Nechcem o vás prísť."

Len čo Marcus zbadal ako Louisa vplávala do predajne, vedel koľko bije.

"Ty si sa s ním vyspala!" vyrazil spoza pultu rovno k nej.
"Čože-?!" prekvapene hľadela na priateľa.
"McGregorová!! Ty jedna potvora!!" smial sa. "Dva týždne si mu odolávala!!"
"Ale- Ako-?!" kráčala do šatne.
"Poznám ťa tak dlho, Lou-whoo. Ani raz som ťa nevidel tak spokojne a naozaj šťastne usmiatu. Si ako vymenená."

S tričkom v ruke a otvorenými ústami hľadela na Marcusa. Spracovávala jeho slová až napokon prikývla.

"Máš pravdu." vyzliekla si svoje tričko a natiahla na seba pracovné. "Ak by som to mala zhodnotiť, naozaj som reálne šťastná."
"Kto by pri takom chlapovi nebol šťastný. Ja sám by som ho bral, ak by hral za rovnaký tím." mávol rukou Marcus.
"Na víkend nás berie do LA." priznala Lou. "Dnes večer odlietame."
"Oh môj Bože!! On na teba ide naozaj zhurta! Prečo vás tam berie? Len tak?"
"Taylor ide na výlet, ja si idem pozrieť kde by sme žili, ak by som súhlasila, že odídeme s Eddiem preč."
"P- Preč?!"
"Do LA. On tam má celý svoj život-"
"Ale ty máš svoj život tu." povedal ublížene. "Čo tvoja práca? A priatelia?"
"Bejby-" Lou ho objala. "To sú presne dôvody, prečo odísť nechcem. Ešte nič nie je isté. Len sa rozhodujeme."
"Je jasné, že uprednostníš jeho." kývol rukou. "Okrem toho, že ho ľúbiš, je otcom tvojho dieťaťa."

Po zvyšok dňa bol Marcus mĺkvy a Louisa už nevedela čo má urobiť pre to, aby videla jeho úsmev.

Tesne po pol štvrtej sa k nej dostavil Steve, ktorému Eddie už všetko povedal.

"Bude to super, uvidíš. LA je krásne mesto. Nájdeš si tam tie svoje miesta, ktoré budeš mať rada."

Keď o piatej zatvárali obchod, Louisa bola zmierená s tým, že sa s ňou Marcus nerozpráva.
Prekvapil ju, keď ju uprostred parkoviska zastavil a objal.

"Prepáč mi dnešný deň, Lou-whoo. Som ten posledný, čo ti má kázať do vzťahu." uškrnul sa. "Užite si výlet. A dones mi niečo pekné!"

Taylor zaspal len čo vzlietli, sedel medzi Lou a Eddiem, schúlený na sedadle.

"Môžem sa na niečo opýtať?" Eddie sa natočil k Louise, sedela pri okne a sledovala svetlá miest pod sebou.
"Čo len chceš." otočila sa ku Eddiemu, venovala mu plnú pozornosť.
"Keď som vás dnes balil, hľadal som vaše pasy u teba v skrini na hornej poličke." načal, dúfal, že Lou príde na to, o čom chce hovoriť.
"Ou-" pozrela na neho. "Našiel si krabicu."
"Našiel som krabicu." pousmial sa. "To si mala na pamiatku?"
"Áno. Aj na pamiatku-" pokrčila plecami. "Niekedy, keď sme mali zlé a ťažké dni- A ver mi, bolo ich neúrekom, hlavne keď sa narodil Taylor. Síce som nebola na všetko sama, ale v noci pri mne nik nebol aby mi pomohol. A-"

Lou si povzdychla. Nechcela rozprávať o zlom období jej života. Jej z toho bolo smutno a Eddie si bude všetko vyčítať omnoho viac.
Ale pýtal sa a ona mu chcela dať odpovede.

"Ostalo mi po tebe pár vecí. Predovšetkým tričká, ktoré voňali ako ty. A keď Taylor nemohol v noci spinkať, zakryla som ho jedným z tričiek. Cítil tvoju vôňu a ja som mu vtedy začala rozprávať príbeh Fantasylandie."
"Zaspával s mojimi tričkami?" pýtal sa Eddie dojato.
"Do pár minút bol tuhý. Časom začal spávať lepšie, tak som to zbalila do krabice."
"Bože- Lou- Ak by som čo i len tušil-" krútil hlavou. "Ak by sme prišli do mesta skôr. Ale nemohli sme. Ale ak by som prišiel- Alebo sa ti aspoň ozval-"
"Ed- Eddie- Všetko je v poriadku. Všetko je tak ako má byť." natiahla k nemu ruku. "Pozeral si v krabici aj pod tričká?"
"Nie-" zarazil sa Eddie. "Mal som?"
"Našiel by si pamiatky." Louisa sklopila pohľad. "Mám tam odložené všetky darčeky od teba. Všetko, čo mi po tebe ostalo. Len Taylora som tam nevedela vložiť." uškrnula sa.

Keď dorazili na letisko pri Los Angeles, bolo tesne po šiestej hodine večer.
Eddie mal na letisku pripravené prenajaté auto a tak sa do jeho domu dostali bez problémov a zbytočných taxíkov.

"Oh môj Bože!" Louisa s otvorenými ústami hľadela na dom, pred ktorým Eddie zastavil. "Toto je tvoje?!"
"Kúpil som ho v lete. Dlho sme bývali všetci spolu, ale po čase sme si už liezli na nervy. Hlavne keď sme prišli z turné a zase sme boli spolu."
"Ed, veď toto je obrovské!" krútila hlavou. "Načo si si kúpil tak veľký dom?"
"Problém v LA je, že v dobrej štvrti, ako je táto, máš málo malých domov. Všetko sú to takéto ozruty. Malé domy sú zväčša v tých horších častiach mesta a ver mi, tam žiť nechceš."
"Maminka?" zaspatý Taylor poťahal Louisu za rukáv. "Maminka." šepkal, Lou si k nemu musela kľaknúť.
"Čo sa deje?" objala jeho drobné telíčko.
"Maminka, ocko je naozaj kráľom?" opýtal sa.
"Zlatíčko, prečo si to myslíš?"
"Lebo ten dom vyzerá ako ozajstný hrad. Takže ocko je naozaj kráľom Fantasylandie."
"Vieš čo znamená, keď som ja kráľom, Tay?" Eddie ho vzal na ruky.
"Čo?" smial sa malý, pretože Eddie ho držal hlavou dole.
"Že ty si princ. Princ Fantasylandie. A niečo ti ukážem."