Adventný kalendár || Eddie Munson || ✓

19. December

Chaotické ráno zvládla Louisa len vďaka Eddiemu, ktorý sa postaral o Taylora a tak mala čas na svoju prípravu.
Nerozumela tomu. Od kedy sa k nej Eddie vrátil, rána boli pre ňu katastrofa a bola rada, že stíha umyť a obliecť seba.

"Kľúče?! Veci! Zabudla som si veci-" od vchodových dverí utekala do spálne, zo skrine si vzala tričko a firemnú vestu. "Tay, máš všetko? Na prezlečenie? Pyžamko?"
"Má prázdniny, Lou. Odvezieme ho k Nancy a teba hodím do práce."
"A čo ak-"
"Odchod!" Eddie ju vytlačil z dverí, Taylor ich čakal pri aute. "Ak sme náhodou na niečo zabudli, Nance mi zavolá a ja mu to donesiem." zamkol dvere. "Kľúče si nechám."
"Eddie-"
"Ja viem." usmial sa. "Poď, máme dobrý čas. Stíhame všetko."

Taylora odviezli k Nancy, vítala ich na verande spolu so Stevom.

"Čaute rodinka." uškŕňal sa na nich Steve. "Aký bol výlet?"
"Tay vám všetko radostne porozpráva. Ja utekám do práce." Louisa podala Nancy Taylorov batoh. "Keby niečo-"
"Ja viem, Lou. Neboj sa." objala krstného syna. "Utekaj dnu, Tay. Prídem hneď za tebou." ale malý sa otočil k rodičom.
"Ľúbim vás!" objal najskôr Eddieho a potom Louisu.

Vbehol do domu, nečakal ani na odpoveď.

"A vy dvaja?" Nancy sa zahľadela na prepletené prsty Eddieho a Louisy. "Ako to je s vami?"
"V poriadku-?" Eddie natočil hlavu k Lou, očakávajúc jej reakciu.
"Myslím, že viac než to." usmiala sa spokojne.
"Viac než v poriadku." Eddieho úsmev bol nákazlivý.
"To radi počujeme." zapojil sa do debaty Steve, kontrolujúc hodinky. "Utekám. Dnes prídem na obed domov, Nance."
"Budeme ťa čakať." pobozkala manžela, Steve sa rozlúčil s Lou a Eddiem a odišiel.
"Musíme ísť aj my. Nechcem meškať a ako poznám Marcusa-"
"Ten už podľa mňa stepuje pri dverách a čaká kedy sa ukážeš."

Louisa s Eddiem sa vrátili do auta, Ed videl na nej, že je trochu bez nálady.

"Čo sa deje?" skúsil sa opýtať, očakávajúc len pokrútenie hlavou.
"O chvíľku nastúpi do školy." povzdychla si Louisa. "To bude škola, stredná škola, univerzita, ožení sa a bude mať vlastnú rodinu. A na mňa zabudne."
"Nebuď dramatická." smial sa Eddie, priťahujúc si ju za ruku k sebe. "Prežívaš to až príliš. Kým sa to stane, ešte máme kopec času. Ten chlapec ťa zbožňuje. Je na tebe závislý."
"Pretože sme boli len dvaja." povzdychla si Lou, nechcela svoju zlú náladu prenášať na Eddieho. "Boli sme odkázaní jeden na druhého. A na Steva s Nancy."
"Lou-"
"Nie. Nič nehovor. Ja viem. Ale vtedy som sa tak rozhodla. Možno teraz by som na to pozerala inými očami. Ale bola som príliš mladá a príliš ublížená."
"Prečo ti nepomohla mama? Kde vlastne je?"
"Nebola nadšená, keď som jej povedala, že som tehotná. A už vôbec ju netešilo, keď som jej povedala, že sme sa rozišli-"
"Čudujem sa, že ma nikto neprišiel zabiť. Keď som sa tu vtedy vrátil, čakal som od Steva riadnu nakladačku. A nič."
"Ehm- To asi preto- Ja som totiž nikdy nikomu nepovedala dôvod nášho rozchodu." priznala Louisa potichu.
"Čože?!"
"Ja som nikomu nepovedala, prečo som sa s tebou rozišla. Vedeli len, že som to ukončila, reálny dôvod nevedel nikto. Až minule som to priznala Nancy."
"Nikomu?! Nič?!" Eddie zaparkoval pri Louisinej práci, stále mala skoro desať minút čas. "Prečo si to urobila?"
"Pretože som nechcela, aby ťa Steve zabil. Vieš aký je. Ak by sa dozvedel pravdu-"
"Lou-" Eddie užasnuto hľadel na ženu vedľa neho. "Ale späť k mamke."
"Áno- Mamka. Tak tá žije s novým priateľom v Portugalsku. Odletela za ním pred takmer tromi rokmi. Naposledy mi napísala na Taylorove narodeniny, vždy mu pošle peniaze a zavolá mu ako sa má. Nerozprávame sa, nechce mať so mnou nič spoločné. Podľa nej som hanba rodiny, pretože som v devätnástich ostala sama s deckom na krku."
"To ma mrzí."
"Nemusí." pousmiala sa, kontrolujúc čas. "Taylor ju nikdy nemal v láske. Bál sa jej. A aj napriek tomu, vidíš akého chlapca som vychovala." žmurkla na Eddieho. "Utekám. Marcus má na mňa určite pripravený zoznam otázok ohľadom nášho výletu."
"Vezmem ťa dnes na obed. O pol jednej?" ešte ju chytil za ruku.
"To znie fajn." naklonila sa k nemu s úmyslom pobozkať ho, keď zbadala krížom cez parkovisko chlapa s fotoaparátom. "Ed?" kývla hlavou jeho smerom.
"Do riti!" zamračil sa. "Prepáč mi to, bejby." pozrel na ňu s miernym strachom v očiach.
"Pokiaľ to so mnou a s malým myslíš vážne, urob konečne to vyhlásenie." povzdychla si Lou, jej zlá nálada sa prehĺbila. "Aj tak na seba budem počúvať hlúposti, ale možno sa na nás vykašlú takí blázni ako tamten." vtisla Eddiemu bozk do kútika pier. "Ľúbim ťa."

Pred pol jednou sa Eddie nahrnul do predajne, ktorá praskala vo švíkoch.
Ľudia nakupovali darčeky, Louisa s Marcusom si ho poriadne nevšimli, spozorneli až keď sa pár ľudí zhŕklo pri Eddiem a žiadali ho o fotku alebo podpis.

"Ed?" Louisa sa k nemu predrala. "Ľudia! No tak! Uvoľnite priestor trochu, veď mu ublížite!" snažila sa brániť priateľa a Marcus jej prišiel na pomoc.
"Prepáč, Lou. Netušil som, že je tu tak veľa ľudí." pozrel na ňu.
"Dnes je to šialené. Neviem, či pôjdem na ten obed. Asi to necháme tak." viedla ho do zadnej časti predajne, zopár odvážlivcov ich nasledovalo ale Louisa ich zastavila pred dverami, ktoré zabuchla a zamkla.

Len čo sa ocitli osamote, Eddie si vtiahol Louisu do objatia a pobozkal ju. Jemne, slabo, len sa perami obtieral o jej, provokoval a dráždil ju.

"Ty si taký hajzel, Munson." uškrnula sa Louisa.
"Práve preto ma tak miluješ." žmurkol na ňu. "Takže z obeda nič?"
"Prepáč. Musím ostať. Ale na večeru nám urobím niečo fajné."
"Na večeru si dám teba." šepol jej do ucha. "Počkáme ťa s krpcom na parkovisku."
"Môžeš ho od Nance vziať aj skôr." navrhla Lou. "Môžete sa ísť sánkovať, alebo sa doma budete hrať-"
"Myslíš to vážne?" Eddie bol prekvapený. "Dovolíš aby som s ním bol osamote?"
"Myslím, že po tom víkende v LA si mi jasne dokázal, že ti môžem plne dôverovať."

Eddie sa nevedel prestať usmievať. Hľadel na Louisu, držal ju v objatí a do očí sa mu hrnuli slzy.

"Ed-" všimla si to Lou.
"Myslím si, že toto budú tie najlepšie Vianoce v mojom živote." priznal dojato. "Ak mi to dovolíš, budem s ním celý týždeň. Nemám žiadne povinnosti. Vezmem ho ku chalanom, budú radi a spoznajú sa. Aj tak do mňa stále vyrývajú."
"To znie dobre. Môžu prísť cez deň k nám. Alebo-"
"K nám?"
"Ku mne?"
"Páči sa mi to prvé." Eddie Louisu pobozkal. "Zajtra vydáme s manažérom to vyhlásenie. Priznám verejnosti náš vzťah. Aj že máme spolu syna. Nebudem zachádzať do podrobností."
"A čo im povieš na to, že si sa päť rokov s nikým neukázal a zrazu máš dieťa?"
"Nepoviem im síce celú pravdu, ale priznám, že sme boli rozídení a teraz sme sa dali znovu dokopy."
"Budem veriť, že to bude bezpečné." prikývla Lou. "Musím sa vrátiť k Marcusovi. Zblázni sa tam."
"Tak ja idem po malého a potom prídeme po teba. To čo sa udeje medzi tým je záležitosť otca so synom."
"Edward-!"
"Žiadne hlúposti. Viem. Neboj sa." zasmial sa Eddie. "Vezmem ho domov a pripravíme spolu večeru, aby si mala čo jesť, keď prídeš domov."
"Hádam aby sme my mali čo jesť-."
"Ako som povedal, ja si dám na večeru teba." Eddie Louisu ešte raz pobozkal a zmizol zadným východom.