Adventný kalendár || Eddie Munson || ✓

23. December

"Ja nemám darčeky." Louisa sedela na posteli, za oknom snežilo a Eddie sa unavene pretočil k nej.
"Čože?"
"Ja som úplne zabudla na darčeky, Edward. Celé týždne som mala hlavu úplne mimo Vianoc a zrazu klopú na dvere a ja nemám nič."
"Tak im neotváraj." uškrnul sa, no keď zbadal Louisin rozhorčený pohľad, sadol si k nej. "Taylora dnes necháme so Stevom a my pôjdeme na nákupy, čo ty na to?"
"Ale to nemôžem kúpiť darček pre teba-"
"Lou-" oslovil ju Eddie nežne. "Keď som sem na začiatku mesiaca išiel, ani vo sne by mi nenapadlo, že Štedrý večer strávim pri tebe. Dovolila si mi opäť ťa milovať. Súhlasila si, že sa staneš mojou ženou a ja som mohol spoznať môjho syna. Ty si mi dala najkrajšie darčeky na svete. Nič viac nepotrebujem." vyznal sa jej.

Louisa Eddieho zľahka pobozkala. To by ale nemohol byť Eddie, aby neprebral iniciatívu a Louisu zvalil do perín, on sám sa nad ňu naklonil a prebozkával sa jej cez sánku na krk.

Jeho ruka skĺzla po jej tele na odhalené stehno, zašiel pod tenkú látku šortiek a jej zadok stisol v dlani. Louisa mu vydýchla v náruči, usmievala sa a užívala si to vášnivé teplo medzi nimi.

"Taylor!" šepla odrazu a odtlačila Eddieho, pár sekúnd neskôr sa dvere na spálni otvorili a Tay nakukol dovnútra.
"Spíte?" štrbavo sa usmieval.

Večer predtým mu totiž Eddie vytrhol prvý mliečny zub, ktorý sa mu, po sánkovačke so Stevom, začal nebezpečne kývať.

"Už nie, zlatko. Čo sa deje?"
"Aha maminka!" držal v ruke dva doláre. "Zúbková víla prišla! Nechala mi peniažky!"
"Naozaj?!" usmievala sa Louisa a vzala si syna do náruče. "A čo urobíme s peniažkami?"
"Odložím ich!" tešil sa. "Idem ich dať Mickeymu!" rozbehol sa preč zo spálne.
"Mickeymu?" Eddie zvedavo pozrel na Louisu.
"Má sporiteľničku v tvare Mickeyho Mousa. Odkladá si tam všetky peniaze, ktoré doteraz dostal."

Eddie sa opäť naklonil k Lou, zľahka ju pobozkal, ruku nechal na jej tvári.

"Neskôr dokončíme čo sme načali." žmurkol na ňu.
"Ale najskôr raňajky a nákupy." Louisa vyskočila z postele. "Zavolám Nance, či môže byť Tay u nich. Dohliadneš na neho, nech sa poumýva?"

Eddie prešiel do detskej izby. Taylor kľačal na zemi, skladal si lego a niečo si pospevoval.

"Nie si hladný, krpec?" Eddie sa pridal k nemu.
"Som." prikývol. "Dal som peniaze do Mickeyho. Ale už sa tam skoro nezmestili."
"Už je Mickey plný?"
"Uhm."
"A čo tak vybrať peniažky a spočítať ich? Môžeme ich potom niekam odložiť a ty budeš v Mickeym šetriť ďalej." navrhol Eddie, videl ale, že s Taylorom niečo nie je v poriadku.
"Mohol by som?"
"No jasné!" vstal zo zeme. "Kde je Mickey?"
"Na poličke." ukázal na skrinku s knižnicou.

Eddie vzal sporiteľničku do ruky a sadol si späť na zem k Taylorovi.

"Si v poriadku, krpec? Zdáš sa mi smutný." Eddie štuchol syna pod rebrá, ale Taylor sa nezačal smiať ako inokedy. "No tak poď sem." usadil si ho do lona a privinul si ho k sebe. "Čo sa deje?"
"Počul som ako maminke hovoríš, že pôjdeš preč." malý si uprene hľadel na nohy, hlavu si oprel o Eddieho hruď, v rukách zvieral sporiteľničku.
"Oh." na toto Eddie pripravený nebol.

Ako má viesť takú konverzáciu s päť ročným dieťaťom?

"Naozaj odídeš?"
"Spomínaš si na to, čo som ti povedal minulý týždeň, keď si sa prišiel mojkať ku mamke a mne?"
"Že odídeš ale vrátiš sa."
"A toto je presne taká situácia. Vieš, ja mám prácu, kde zarábam peniažky."
"Ako mamka?"
"Skoro ako mamka. Ja musím ísť so strýkami Garethom, Jeffom a Trevorom naspäť do LA, kde budeme nahrávať nové pesničky, aby si ich ľudia kúpili."
"A budeš preč dlho?"
"Nie. Nebudem dlho, synak. Na konci januára sa ku vám opäť vrátim. A aj keď budem musieť znovu odísť, stále sa vrátim. Už nikdy nenechám teba a mamku dlho samých, krpec. Nikdy. A to ti sľubujem." vtisol mu bozk do strapatých vláskov.

Taylor k nemu dvihol veľké hnedé oči, pustil Mickeyho na zem a objal otca.

"Vieš prečo viem, že Santa naozaj existuje?"
"Prečo?" opýtal sa Eddie zvedavo.
"Pretože keď sme v škôlke hovorili, čo si od neho želáme, ja som si želal aby si sa vrátil. A on mi to splnil. Vrátil si sa, oci."

Eddie bol dojatý.

Keď v novembri Gareth navrhol, aby sa na nejaký čas vrátili do Hawkins, nepremýšľal nad tým, čo ho tu čaká.
Vedel len, že vyhľadá Louisu, aby sa jej ospravedlnil. Nikdy ju neprestal milovať, bol ale rozhodnutý akceptovať, ak by mala vo svojom živote niekoho iného.

Ale že to bude jeho syn, s tým nepočítal.

"Kde ste- Vy dvaja-?" Louisa vbehla do izby a našla Eddieho s Taylorom v tuhom objatí. "Čo sa stalo?"
"Mali sme chlapský rozhovor." pousmial sa Eddie, v očiach ho štípali slzy.
"A od kedy chlapi pri rozhovoroch plačú?" Louisa si prisadla ku nim a Taylor jej preliezol do náruče.
"Tak vieš-" Eddie žmurkol na Taylora. "Niekedy sa počas toho rozhovoru dozvieme zaujímavé veci."
"No dobre, asi to je medzi vami dvomi." rozhodla sa nerozoberať to ďalej, aj oni dva majú právo na svoje tajomstvá.

Napokon si Taylor vybral z Mickeyho peniaze, za pomoci Eddieho ich spočítal a nadšene zistil, že sa mu podarilo ušetriť skoro dvesto dolárov.

"Ja teraz tie peniažky vezmem a odložím ich tak, aby sa nestratili, dobre? A ak niekam pôjdeme, alebo si budeš chcieť niečo kúpiť, dám ti ich." navrhla Lou a Taylor s ňou súhlasil.

Dobre vedela, že čokoľvek bude Taylor chcieť, kúpi mu to ona alebo Eddie. A jeho našetrené peniaze mu bude odkladať naďalej.

Neskôr toho dňa Louisa s Eddiem kráčali nákupným centrom s niekoľkými taškami s darčekmi.
Nechcela nakúpiť veľa, Eddie ju ale presvedčil, že keď je konečne v meste, tak zaplatí darčeky on a Lou má len vybrať čo a komu.

"Ak si do piatich minút nesadneme niekam na obed, Edward, zjem teba."
"Myslel som na to isté." smial sa Ed. "Na čo máš chuť?"
"Hádaj."
"Viem, že na mňa, to nepoprieš." provokoval ju. "To čo niekedy? Burger a hranolky?"
"Uhm." prikývla a nechala Eddieho aby ju viedol na druhé poschodie, kde boli reštaurácie.

Keď už mali objednané, Louisa načala tému z rána.

"Čo sa dialo u Taylora? Prečo ste tam tak sedeli?"
"Počul nás ako sa rozprávame o mojom odchode. Bál sa, že sa nevrátim." pokrútil hlavou. "Sľúbil som mu, že by som to viac neurobil. Že budem s vami."
"Jeho to bude teraz strašiť." povzdychla si Louisa. "Bola som hlúpa, keď som si myslela, ako mu je dobre."
"Aj mu bolo! A keď bude starší, určite pochopí tvoje rozhodnutie. Podstatné je, že som tu a už sa ma nezbavíš." natiahol sa k nej a pobozkal ju. "Inak, ako prebieha zajtrajší deň? Máte večeru nejak zaužívanú?"
"Chodievali sme ku Stevovi a Nance. Prišli tam jeho aj jej rodičia aj Mike s Holly a boli sme všetci spolu. Spať sme šli domov a ráno si Tay rozbalil darčeky."
"A čo tak uvariť spolu večeru a všetci môžu prísť ku nám? So všetkým ti pomôžem, s Taylorom pripravíme stôl."
"Ja som za. Opýtame sa aj ostatných a zariadime sa podľa toho."