Adventný kalendár || Eddie Munson || ✓

14. December

Keď Louise ráno zvonil budík, nemala síl vypnúť ho a začať nový deň.
Zvonenie ale náhle prestalo, počula zvuk odhŕňania závesov a zrazu jej do izby vošiel studený čerstvý vzduch.

Precitla, uvedomila si, že večer sa domov vrátila s Eddiem, ktorý pravdepodobne vypol budík a otvoril jej okno.

"Dobré ráno." posteľ sa pod jeho váhou zatriasla, sedel na kraji, opieral sa o drevený rám.
"Bolo by dobré, ak by bol piatok." zamrmlala Louisa a posadila sa.
"Áno, to by bolo." súhlasil s ňou. "Pripravil som raňajky. Idem zobudiť Taylora. Ak nechceš, dnes vás odviesť nepôjdem." vstal, naklonil sa k Louise a vtisol jej bozk do vlasov. "Stále vyzeráš rozkošne." vydýchol jej do ucha.

Eddie pomohol Taylorovi s umývaním aj obliekaním. Malý to zvládal všetko sám, potreboval len kontrolu. Louisa ich oboch sem-tam skontrolovala, Eddiemu to ale išlo prirodzene, automaticky a všetko robil správne.

Keď vošla do kuchyne, kávu mala pripravenú, raňajky tiež a zrazu mala na všetko veľa času.
Jesť začala, keď sa k nej pridal Taylor s Eddiem.

"Maminka! Môžem ísť poobede s ockom do obchodného domu?" Taylor na Louisu uprel ten najprosebnejší pohľad aký dokázal.
"Sám s ockom? Alebo pôjde aj krstný?"
"Len s ockom." Louisa pohľad presunula na Eddieho.
"Bude to maximálne hodinka, Lou. Hneď potom prídeme po teba."

Napokon sa nechala prehovoriť, dokonca dovolila Eddiemu aby Taylora odviezol do škôlky a ju do práce. Celý čas sa Taylorovi nezastavili ústa, vždy sa na niečo pýtal alebo o niečom rozprával a Eddie s ním držal krok.

Keď však malý ostal v škôlke a oni dvaja nasadli do auta, atmosféra sa okamžite zmenila.

"Čo budete v obchodnom dome robiť?" opýtala sa.
"Vezmem ho do hračkárstva. Zmeškal som pätoro jeho narodenín a Vianoc. Mám mu čo vynahrádzať."
"Ed, nekupuj mu zbytočné hračky, prosím. Doma ich má dosť a aj tak si najradšej len kreslí."
"Tak kúpime sadu na maľovanie." zasmial sa Eddie. "Neboj sa. Nebudem mu bezhlavo kupovať hlúposti." ale Louisu neupokojil. "Stále mi nedôveruješ?"
"Ten strach tam je." povzdychla si Lou, Eddie odbočil na príjazdovú cestu ku zadnému vchodu do jej práce. "Prečo ideš tu?" odstavil auto.
"Pretože chcem urobiť toto-" natiahol sa k nej, dlaň jej položil na tvár a jemne si ju pritiahol ku perám.

Louisa mu nebránila pobozkať ju. Prsty si vplietla do jeho vlasov, vložila sa do bozku a radostne spolupracovala.
Zrazu tie bozky potrebovala. Akoby jej dávali energiu, robili ju šťastnou.

Po chvíli sa Eddie oddialil, čelom sa oprel o to Louisine, dotýkali sa aj nosmi.

"Ja ťa tak strašne ľúbim, Lou." vydýchol. "Kedy sa mi prestaneš vzďaľovať? Kedy prijmeš fakt, že my dvaja sme si súdení?"
"Ja som ho už prijala." pousmiala sa. "Už len prehodnocujem, čo bude lepšie pre Taylora."
"Tay bude šťastný tam, kde budú jeho rodičia. A hlavne, bude šťastný keď budeš aj ty." ešte raz ju pobozkal, tentokrát jemne a krátko.
"Musím ísť. Marcus určite sleduje cez okienko čo robíme." zasmiala sa Lou a keď obaja otočili pohľad na dvere, v okienku zbadali vysmiatu Marcusovu hlavu.

Louisa Eddiemu na rozlúčku vtisla jemný bozk na pery a keď za sebou zatvárala dvere, naklonila sa dnu.

"Ľúbim ťa, Munson."

So zákazníkmi akoby sa vrece roztrhlo. Louisa a Marcus sa celý deň nezastavili, stále im tam niekto chodil, stále niečo nakupovali a až v polovici smeny im obom došlo, že o týždeň a pol sú Vianoce a ľudia sa plašia po darčekoch.

Po piatej, keď obaja vyčerpaní vyšli z práce a Marcus zamykal hlavné dvere, na parkovisku stáli len tri autá. Marcusove, Eddieho a jedno prázdne.
Obaja počuli ako sa dvere na Eddieho aute otvorili, zabuchli a Eddie s Taylorom im kráčali naproti.

Tay pustil Eddieho a rozbehol sa ku Lou, ktorá si kľakla a dovolila Taylorovi aby sa jej hodil okolo krku, aj keď ich to skoro zvalilo na zem.

"Zlatko moje. Ako bolo v obchodnom dome?"
"Bol tam Santa! Maminka bol tam Santa a ja som sa s ním rozprával. Ocko ma s ním odfotil a dostal som aj darček!" rozprával rýchlo a nadšene.
"A mňa nepostískaš, kamoško?" Marcus vzal malého na ruky a zatiaľ čo s ním kráčal ku autu, Eddie podišiel ku Louise.
"Aj ja dostanem také pekné privítanie?" natiahol k nej ruku.
"Dal si na neho pozor. A je taký šťastný-" Louisa objala Eddieho. "Ďakujem ti."
"Ja ďakujem, že si nám to povolila." Louisa aj v prítmí parkoviska našla Eddieho pery a pobozkala ho.
"Ostávaš dnes pri nás?"
"Zbalil som si pár vecí, pre prípad, že by si mi to navrhla."
"Prosím ostaň." ruka v ruke kráčali ku autu.

S Marcusom sa rozlúčili, každý sa pobral do svojho auta a celú cestu domov Taylor rozprával Louise čo všetko videl v obchodnom dome.

Po večeri išiel Eddie Taylora okúpať a uložiť do postele. Louisa ich po hodine našla oboch spať v objatí v Taylorovej posteli, keď však prikrývala syna, Eddie sa prebral a opatrne sa z Taylorovho objatia vymotal.

"Nechcela som ťa zobudiť." šepla Lou, stále v synovej izbe.
"Aj tak by som tu nemohol spať celú noc. A potrebujem sa umyť."

Obaja sa uložili do svojich postelí, Lou u seba v spálni a Eddie na gauči.
Ani jeden z nich nemohol zaspať, len sa prevaľovali v posteliach, spánok však neprichádzal.

Okolo polnoci to Louisa nevydržala. Opatrne vstala z postele, prešla do obývačky a nakukla dnu.

"Eddie? Spíš?"
"Nemôžem zaspať." posadil sa na gauči. "Čo sa deje, Lou?"
"Nechcel by si- Teda- Ak by si chcel-" Lou nevedela nájsť vhodnú formuláciu slov, Eddie aj tak uhádol, na čo myslí.
"Chcel." pozrel na ňu. "Môžem?" Lou len prikývla.

Eddie vstal z gauča, veci tam nechal a podišiel k Lou, ktorá ho vzala za ruku a viedla do svojej spálne.
Ľahli si do postele, každý na jednu stranu, stále sa to Lou nepáčilo.

"Môžem ťa objať?" opýtala sa šepky.
"Ty môžeš všetko." Eddie sa pousmial.

Louisa sa otočila tvárou k Eddiemu, prisunula sa k nemu, objala ho a hlavu si zložila na jeho rameno.
Eddie ju objal, hladkal ju po chrbte, druhou rukou prekryl jej dlaň na jeho hrudi.

"Je ti tak lepšie?"
"Oveľa." vydýchla Lou, do očí sa jej tisli slzy. "Nechcem viac zaspávať sama." priznala.
"Nebudeš musieť."
"Sľubuješ?" Lou nadvihla hlavu, v slabom mesačnom svetle videla, ako sa Eddie usmial.
"Sľubujem. Moje miesto je po tvojom boku, Lou." sklonil hlavu a pobozkal ju.

Z krátkeho bozku však vzišiel vášnivý súboj pier a jazykov, Louisa sa vytiahla k Eddiemu, jednu nohu cez neho prehodila a on okamžite presunul ruku na odhalené stehno, čím si ju pritiahol bližšie.
Putoval rukami vyššie po jej tele, pod tričko v ktorom spala, keď sa končekmi prstov obtrel o jej prsia, Louisa hlasno vzdychla.

"Eddie- Počkaj-" zastavila ho zadýchane. "Počkaj." chytila ho za ruky pod jej tričkom.
"Nechceš to." konštatoval, v hlase mu bolo cítiť sklamanie.
"Je to viac než päť rokov, Ed."
"To si- Ty si naozaj nikoho iného nemala?" bol prekvapený.
"Ako by som mohla? Mala som Taylora. Na rande som ani nepomyslela." krútila hlavou.
"Tak to sme na tom podobne." uškrnul sa Ed. "Od kedy si ma nechala, nebol som schopný na inú ženu pozrieť."
"To ti neverím. Ani raz? Ani jednu jedinú-?"
"Nemohol som. Ak by som aj chcel, zakaždým som mal pred očami tvoju tvár z toho okamihu, keď si otvorila tie dvere a našla ma v izbe."

Louisa na Eddieho mlčky hľadela, prstami mu kopírovala sánku, prechádzala po krku až na hruď a späť. Sklonila sa k nemu a pobozkala ho. Najskôr na pery, postupne však prešla po stopách prstov.

"Miluj ma, Edward Munson." šepla mu do ucha tesne pred tým, než si stiahla tričko.