Zapredaná strachu kráčam cestou plnou prachu.
Nik vo mne nevidí tu prázdnotu .
Len moje srdce, moja duša, kričí "Vráť ju!"
Tak vráť mi ju...
Do poslednej chvíle verila som v pravý opak.
Že porazíme zlo, tak ako hrdinovia v rozprávkach.
Až kým slnko nekráčalo na západ...
To už zmocňoval sa ma strach.
Prosila som Boha snáď mnohokrát.
Nechcela som aby to bolo tak.
Prosila som, aby mi ťa vrátil nazad.
No s posledným lúčom slnka ustál aj tvoj život.
Ja prestala som zmysel bytia chápať.
Nastalo to hrobové ticho.
Z úst už len vzlyk bolesti uniknúť mi stihol...
