Horúci vzduch.
Zarosené okná.
Dve nahé telá.
Zrýchlený dych ozýva sa.
Výčitky svedomia čakajú na správny čas.
Čakajú čo ďalej sa stane
Vedia už dávno,
že anjel anjelom neostane.
City trhajú pomaly tie putá.
Bude z toho láska nespútaná?
Všetko spí pod rúškom tajností.
Jeho milá a môj milý.
Tíško trpia v nevedomosti.
Čo oči nevidia, to srdce nebolí.
Kto však vysvetlí to pocitom?
Čakáme, kým čas to vyrieši.
Zatiaľ máme sa radi
a blúdime tajomstvom.
A raz utečieme ďaleko od týchto ľudí,
tam kde zapadá slnko,
tam kde nikoho niet,
tak ako si vravel "niekam a nikam",
to bude náš smer.
† † †
Kam to až malo zájsť?
Naše city vyliali sa z púzdra.
Mysleli sme, že si dokážeme držať odstup od vzájomných citov,
no keď naše telá spolu splynú,
je ťažké nezapojiť naše duše pri tom.
Slová vravia niečo iné,
zatiaľ čo srdce si robí čo chce.
Žijeme v náručí tajomstva,
je to nebezpečná hra,
no v tom spočíva aj tá krása,
pokoj, hudba a len my dvaja.
Vraj nemôžeme sa zaľúbiť,
vraj bolo by to zlé,
no každým našim krokom do záhuby sa rútime.
Však milujeme tie chvíle a užívame si ten čas,
neriešime problémy, ktoré na nás číhajú,
sme len spolu, sedíme v tichu, ruka v ruke a v rádiu rock.
