Ľudia sa len okolo mňa hmýria.
Drsný hluk ťažkých strojov šíri sa už beztak otráveným vzduchom.
Prepadá ma panika.
Som nepritomná duchom.
Vari už zabudli sme, ako splývať s morálkou ?!
Zabudli sme, ako odmeniť sa svetu ?!
Priateľu...
Čakaj v chrbte moju dýku!
Hľadím vôkol.
A hľadám...
Hľadám ten náznak ľudskej dobroty.
Len bojím sa...
Bojím sa, že už zmizol.
Už jeden človek o druhého nestojí ..
Ďakujem všetkým, čo to čítajú a dajú vote. Nesmierne ma tešia vaše názory v podobe komentov i keď ich nie je mnoho. :D Ešte raz ďakujem :D A dúfam, že ďalšia báseň sa takisto zapáči :D <3
