Sablewood

Staré jazyky hovoria, že kráľov bolo kedysi 5. Kráľ Severu, Juhu, Stredozemia, Východu a Západu. Päť kráľov a jedna veľká krajina - Sablewood. 

Sablewood bolo miesto, kde každé z kráľovstiev malo svoje zvyky, tradície a pravidlá, no každé z týchto kráľovstiev podliehalo pravidlám, ktoré zabezpečovali mier medzi kráľmi. Vďaka týmto pravidlám v celom Sablewoode niekoľko stáročí panoval pokoj a mier.

Ľudia žili šťastne a mierumilovne. Vlastnili polia a pestovali úrodu. Uzatvárali manželstvá z lásky a privádzali na svet deti vtedy, keď im to prišlo vhodné. 

Sablewood bol miesto, kde panoval pokoj a láska.

Vysoké stromy sa ťahali do výšky až hore k slnku a tráva bola tak žiarivá a šťavnatá, že chov dobytku prosperoval. Ľudia pestovali také druhy zeleniny a ovocia, ktorých názvy mi teraz nič nehovoria. O Sablewoode sa písali piesne ako o spojenom kráľovstve piatich kráľov, ktorí priniesli svetu mier. 

Časy sa však zmenili.

Hovorí sa, že prvá zrada prišla zo Stredozemia po smrti kráľa Luca I. Kráľ Luca, prvý nositeľ svojho mena, daroval život svojmu synovi Lucovi II. Tohto syna splodil so svojou sestrou princeznou Helenou. Zlé jazyky hovoria, že práve telesné spojenie ľudí s rovnakou krvou prinieslo na tento svet skazu. Luca II. bol tvrdý panovník a nikomu nič nedaroval. Bol prísny na svoj ľud, prísny na svoju manželku. Chcel stále viac a pozemky jeho kráľovstva mu nestačili. Bol to práve on, kto porušil prísahu spoločenstva. Zinicioval útok na svojho najbližšieho suseda - Východné kráľovstvo a vyvraždil jeho mužov i ženy. Kráľ Luca II. zabil kráľa Východu a ukradol mu trón, na ktorý nemal ani najmenší nárok. 

Luca II. napadol Východné kráľovstvo v noci v čase krvavého mesiaca. Hlasné výkriky a pach dymu sa rozliehali celým Sablewoodom. V jednom z najmierumilovnejších kráľovstiev tak vypukla najväčšia panika. Niektorí muži a ženy sa nestihli ani zobudiť predtým, ako ich vojaci kráľa Luca II. navždy uspali. 

Prelial priveľa krvi na to, aby ho niekto z Východného kráľovstva zastavil. 

Tí, ktorí tento útok prežili sa nikdy neodvážili rozprávať o tom. 

Sablewood týmto dňom tak prestal byť miestom pokojného života.

Takto sa kráľ Luca II. stal kráľom dvoch kráľovstiev. 

Pravidlá Sablewoodu boli porušené a preto žiadnemu zo zvyšných kráľov nič nestálo v ceste, aby urobili to isté.

To si mysleli.

Božie sily sú však silnejšie a nad Sablewoodom sa vzniesla pohroma. 

Obloha sa zatiahla a spustila silné dažde, ktoré obyvateľom vzali zdravie, úrodu a aj nádej, že ešte niekedy uvidia slnko. 

Keď sa obloha zatiahla, jediné, čo obyvateľov Sablewoodu od tej chvíle sprevádzalo bolo bahno, choroby a hlad.

Počula som príbehy o ľuďoch, ktorý si siahli na život, o ľuďoch, ktorí sa požierali navzájom.

Počula som príbehy...

"Zmenili na sa monštrá, Nisha," babica pokrútila hlavou, "nikdy nechoď do toho sveta sama." Naklonila sa ku mne tak blízko, až som cítila jej kyslý dych. "Sú tam vonku. Sú v lesoch, vo vysokých korunách stromov a čakajú na svoje obete. Sú hladní a zúfali."

Príbehy, z ktorých mám doteraz husiu kožu. 

***

Je to už dvadsiaty rok bez slnka. 

Rok, počas ktorého sa strieda tuhý mráz so snehom a dažďom. Obyvatelia Sablewoodu nemajú čo jesť a žijú z posledných zásob. Ľudia chorejú a umierajú. Nemáme lieky, nemáme jedlo, nemáme istotu, že ráno sa pri našich drevených bránach neukážu vojská niektorých z kráľov. 

Som obyvateľkou Južného kráľovstva, ktoré pomaly vymiera a hoci sa náš kráľ snaží zo všetkých síl dodržiavať naše tradície a rozmnožiť naše kráľovstvo, nedarí sa mu to.

Obloha na naše ženy vzniesla prekliatie.

Tak sa hovorí. 

Dažďová voda, ktorú ženy pijú a ktorá ich dennodenne zmáča, ich pripravila o plodnosť. 

A hoci sa vydávame veľmi mladé, nerodíme deti tak ako by sme mali.

Sme len prázdne schránky, ktoré odsúdili svoje kráľovstvo na zánik.

Moje meno je Nisha a som dcérou kráľa Južného umierajúceho kráľovstva.