Sablewood

Bolesť

*Thomas"

"Živé dieťa sa nenarodilo už niekoľko rokov," povedal som do tmy.
"Viem," odpovedala skleslo. "To však nič nemení na situácií, že sa blíži obrad. Tento rok bude však iný, Thomas. Viem to." Zavrtela sa vedľa mňa. "Počula som, že princezná už krváca. Bude to ona, kto privedie dieťatko na tento svet. Všetko to jedlo, čo sme jej posielali, všetky tie byliny a babice, ktoré jej chodili požehnávať." Lara povzdychla. "Prelomí kliatbu a my... my ostatné ju prelomíme spolu s ňou." Odmlčala sa.

Pri spomienke na obety, ktoré sme pre princeznú urobili sa mi do žíl vlievala zlosť.

Spomenul som si na mamu.

Keby vtedy babica prišla za ňou namiesto princeznej, možno by ešte žila.

Keby využívala byliny z našej záhrady na svoje vlastné pokrivené zdravie a nemuseli by sme ich posielať na zámok, možno by moja mama bola ešte súčasťou tohto sveta.

Keby...

"Mám strach, Thomas." Povedala Lara po chvíli, čím ma vytrhla z premýšľania.

Odrazu mi stiahlo žalúdok, aj keď som si to nechcel priznať.

"Nedovolím, aby ti ublížili, Lara."

Lara si smutne povzdychla. "Neublížia mi, kým nevedia, či dokážem tejto krajine porodiť dieťa. Do tohto momentu budem v bezpečí. No ak..."

O ženy v našom kráľovstve je postarané najlepšie ako to je možné.
Dievčatá sú zbavené špinavej a ťažkej práce a muži majú zakázané sa na nich čo i len pozerať. Jedinou mužskou úlohou v rannom živote dievčat je zabezpečiť im ochranu a pohodlie. Keď však dievčatá prežijú šestnástu zimu v živote, ich povinnosťou je vydať sa.

Ich telá a duše sa stanú súčasťou obradu.

Obradu, kedy sa ich telá oddávajú našim bohom a ich manželom.
Počas obradu sa dievčatám vyberajú manželia, ktorých vyberá sám kráľ.

Ženy v našom kráľovstve predstavujú určitú formu pôdy.
Pričom tejto pôde je venovaná veľká pozornosť, orie sa a sadia sa do nej nové semená. Je zalievaná, hnojená a je o ňu postarané.

V momente, kedy však pôda nejaví známky plodnosti a žiadne plody nedodáva, prestáva byť zaujímavá a hľadá sa pre ňu nový účel.

Mnohé, ženy však tieto nové účely fyzicky i psychicky nezvládajú.

Neprihliada sa na ich silu, neprihliada sa na ich nežnosť.

Muži už nemajú zakázané sa na nich pozerať.

Otočila sa ku mne a hoci bola v stodole tma, videl som jej jasné modré oči.

Pri myšlienke, žeby jej mal niekto ublížiť...

Rýchlo som tú predstavu vytlačil z hlavy.

Premerala si moju tvár a pohladila ma po líci. "Ešte nie je neskoro, Thomas." Povedala šeptom.
Zavrel som oči a pokrútil hlavou.

Nemohol som sa s ňou o tejto téme už rozprávať...
Nemohol som jej viac ubližovať slovami...

"Lara..." začal som.
"Išli by sme ďaleko, Thomas. Nenašli by nás." Zodvihla sa a oprela sa o lakeť, čím odhalila nahý hrudník.

"Utekali by sme naprieč kráľovstvami, dostali by sme sa niekam, Thomas. Dostali by sme sa niekam, kde by sme boli slobodní a boli by sme spolu."

Jej hlas bol plný nadšenia a vzrušenia. Lara videla veci inak ako ich videli ostatný. Mala schopnosť vidieť veci v tom najlepšom svetle.
Lara nevidela tiene, videla iba jasné slnečné lúče. Hoci sme boli v tejto temnote uväznení celý náš život.
Lara žila v predstavách, na ktorých vyrastala a ktoré jej hovorili jej staršie sestry. Predstavovala si zelenú trávu a hrejivé slnko. Pred očami videla vysmiate tváre ľudí a svet, ktorý bol milosrdný.