Sablewood

Zrada

*Thomas*

Kráľovskí vojaci nás obklopili z každej strany a vytvorili okolo nás kruh.
Týčili sa nad nami na vysokých koňoch a zahnali nás ku sebe bližšie. Stáli sme tam jeden pri druhom a snažili sa nájsť cestu von.

Tá, však nebola.
Boli sme v pasci.

Ser Penton stál obďaleč a premeriaval si nás pohľadom. 

Chcel som sa rozbehnúť a zhodiť ho z koňa.
Chcel som ho chytiť pod krkom a pevne ho zovrieť.

Chcel som vidieť jeho oči vyhasnúť... 

Chcel som...

"Vidím, že máte úlovok," nadhodil Ser Penton, čím prerušil moje premýšľanie.
Chlapci na príkaz nášho veliteľa, zhodili vrecia plné rýb z ramien na zablatenú zem.
Veliteľ sa nervózne zavrtel. 
"Našli sme jazero plné rýb!" Zvolal tak, aby ho každý počul a ukázal rukou na vrecia.
V dave medzi domácimi sa ozval šum. Rovnako neveriacky sa zatvárili aj vojaci okolo nás. 
Penton zosadol zo svojho koňa a jeho vlastní vojaci mu urobili priestor, aby mohol vojsť ku nám do kruhu, ktorí sami vytvorili.  

Bol tak blízko, že som zacítil jeho pach. 
Tak blízko, že stačilo, aby som len natiahol ruku a...

Veliteľ počkal, kým Penton prišiel až ku vrecu položenému na zemi a vtedy z neho odkryl vrchnú časť. Odhalil tým niekoľko už mŕtvych rýb.
Penton sa natiahol ku vrecu na zemi a jednu z rýb vybral. Neveriacky si ju poťažkal v rukách. Otočil sa ku svojim vojakom. "Neskutočné," zasmial sa. Vojaci sa tiež zasmiali. 
"Chlapci, dnes sa najeme!" Zvolal nadšene a hodil rybu jednému z vojakov, ktorý si k nej privoňal. Penton si obtrel ruku o nohavice a otočil sa na odchod.
Dýchal som ťažko a prerývané.

Mať ho tak blízko a zároveň tak ďaleko ma mučilo. 

"Naložte úlovok na vozy!" Prikázal svojim vojakom, ktorí sa následne pohli našim smerom a vytrhli nám vrecia z rúk.
Ozval sa nesúhlasný šum.
Niektorí z mužov sa snažili bojovať o svoj úlovok, iní ho poddane odovzdali.  Videl som ako jeden z nás, Richard, pevne zovrel vrece a odmietal ho pustiť vojakovi, ktorý sa po neho natiahol. Ten ho udrel lakťom v tvrdej zbroji, na čo Richard padol na zem. Rozbehol som sa jeho smerom a sotil som vojaka na zem. Uštedril som mu niekoľko kopancov, na čo ma dvaja ďalší zrazili k zemi a kopli ma do tváre. 

Zasyčal som od bolesti a zovrel som si nos.
Veľa som toho už nevidel, ale počul som príkazy nášho veliteľa, aby sme zachovali pokoj a odovzdali všetky vrecia s rybami, ktoré sme mali. 
Jeho hlas sa však stratil vo zvuku silných úderov, hlasných výkrikov či lámania kostí.

Kryl som si hlavu a preplazil som sa preč z centra bitky, ktorá sa strhla medzi vojakmi a našimi mužmi. Vyčerpane som sa posadil na päty a pozrel sa pred seba. Muži sa bili hlava nehlava a niektorí sa po silných úderoch už nezodvihli zo zeme. Videl som ako jeden z vojakov chytil Adama pod krk a pravou rukou mu silno udrel do tváre. 
"Adam!" Skríkol som a vyčerpane som sa mu rozbehol na pomoc. V tom ma však ktosi chytil za golier košele a odhodil ma dozadu. Keď som sa za ním zahnal, zmeravel som. Do krku sa mi zapichovala špička meča. 

Oči Sera Pentona ma prebodávali rovnako ako jeho meč prebodával moju pokožku.

"Teraz im prikážeš, aby prestali vzdorovať!" Skríkol na mňa Penton. Cítil som ako mi spod jeho meča tečie pramienok krvi po krku.