Dark Angel Blood

8.kapitola

,,Keď si tu, si so mnou..." Zavrela som oči a objala ho, ,,kliatba nepôsobí. Iba keď sme spolu nás nič nemôže ohroziť."

Piatok bol hrozný. Kliatba čarodeja ma prinútila vyraziť dvere s Jonathanom a vyčarovať mračná liace krv. Pršala na mňa krv a ja som sa nevedela pohnúť. Bola som úplne bezbranná. Z piatku si viac nepamätám, po tej krvavej búrke som sa zobudila na Magnusovom gauči. Magnus si niečo šepotal s Alecom a ja som sa posadila a chytila sa za hlavu.
Začínala sa sobota, sedemnásť nula nula. O osemnásť tridsať mal vísť mesiac a ja som ležala na Magnusovom gauči celá od krvi. Pamätám si ako som sa prudko postavila a moje nohy bežali ako o život do kúpeľne sa opláchnuť. Krv zo mňa len tak stekala a mne bolo na vracanie. Nikdy pred tým sa mi krv nehnusila tak ako teraz. Vyšla som zo sprchy a hodila na seba uterák. Ešte chvíľu som na seba hľadela v zrkadle. Prezerala som si samú seba od vlasov až po členky. Moje lesklé blond vlasy sa po tej sprche leskli v odraze svetla. Zelené oči mi žiarili a moje telo bolo dokonalé. Po prvýkrát po dlhej dobe som nazvala svoje telo dokonalým. Aká irónia. Trochu som sa pousmiala po pod nos a vyšla z dverí kde na mňa čakal Magnus s vážnym pohľadom.
,,Čo je?" Vystrašená som na neho pozrela.
,,Sedemnásť štyridsaťpäť." Odvetil, ,,myslím, že by sme mali hodiť reč o Jonathanovy."
,,Ale čo mesiac? Vychádza za..." nachvíľu som sa zamyslela a sklonila hlavu.
,,V mojej prítomnosti kliatba nepôsobí, pamätáš?"
Hlavu som znovu vzpriamila a rukou som Magnusa posunula aby sa mi uhol z cesty. V uteráku som šla cez byt až ku gauču a sadla si naň. Ako omámená som sa vliekla. Začalo mi svitať. Útržky zo včerajšku, čo sa stalo, ako ma Magnus našiel na pokraji šialenstva. Pamätám si rozhovor kde mi to hovorí. ,,Iba spolu bas nič nemôže ohroziť," opakovala som si v hlave.
Magnus si prisadol ku mne. Nič nepovedal. Všimla som si, že Alec už odišiel. V chodbe neboli jeho topánky ani jeho starozelená bunda.
,,Alec musel ísť do inštitútu. Systém niečo zachytil a Izzy s tým potrebovala pomôcť." Začal akoby mi čítal myšlienky.
,,Izzy?" Spýtavo som sa na neho pozrela.
,,Áno Alecova sestra."
,,Viem kto je Izzy," zasyčala som na neho. ,,Nie je náhodou Izzy len pri zbraniach. To čo tam majú tie všelijaké..."
Magnus ma prerušil. ,,Izzy sa pred nedávnom stala vedúcou inštitútu, nevedela si to? Jace ti to nepovedal?"
,,Nie... prečo by mal?" Hľadela som na Magnusa.
,,Myslel som si, že keď ste si taký blízky, oznámi ti to." Magnus vyzeral zmätene.
,,No, nie, nič mi nepovedal."
,,Dobre, ale to je jedno!" Postavil sa a znovu išiel k stolíku z alkoholom. ,,Martini s tonikom alebo s ginom?" Držal v ruke fľašku Martini.
,,Nie vďaka." Usmiala som sa. ,,Asi si dám vodu." Nastavila som ruku a luskla. Z prstov, ktorými som luskla, vyletelo trochu červených iskier a v sekunde som mala pohár s vodou na stolíku hneď predo mnou.
Chytila som pohár do ruky a napila sa.
Magnus si zatiaľ nalial Martini a pekne si ho nazdobil. Na špajdľu dal dve olivy a opatrne ich položil do stredu pohára. Obvod poháru obklopoval ružový cukor a citrónová šťava stekala po stranách. ,,Ako je možné, že je Jonathan u teba?" Začal.
,,Je to môj brat." Postavila som sa a vedela čo bude nasledovať. ,,Nemôžu ho len tak zabiť."
,,Bett je to hrozba!" Napil sa Martini s vážnym pohľadom.
,,Nie, nie je. Tou hrozbou som tu ja a ty to vieš."
,,Bett..."
,,Nie!" Prudko som položila pohár z vodou na stôl a vážne sa pozrela na Magnusa.
Nakoniec sa Magjus vzdal.,,Máš pravdu nesmie zomrieť. Je to náš brat." Celý pohár Martini nalial do seba. ,,Ale nebolo moc múdre ho u seba skrývať."
,,Nikto ku mne nechodí. Bola to tá najlepšia voľba." Sklonil som hlavu. ,,Keby som sa vtedy nechcela podsveťanom pomstiť Jonathan by bol normálny."
,,V žilách mu koluje démonská krv, Bett, Jonathan by nikdy nemohol byť normálny. Nikto z nás. Ty si prekliate dieťa a ja tvoje dvojča, ktoré je s tebou zviazané. A on? On má v žilách krv diabla. Nikdy sme neboli normálny. Bett to nie je tvoja vina."
,,Máš pravdu. Nikto z nás nie je normálny." Objala som ho so slzami v očiach, ,,nemôže byť."
Objal ma späť.
,,Ako to, že si zmenil názor?" Odtiahla som sa a začala ho podozrievať. ,,Magnus ak je toto nejaký trik tak prisahám, že..." nedokončila som.
,,Žiadny trik. On ak ty ste moja rodina, Bett. Včera keď som k tebe prišiel Jonathan nevedel čo ma robiť. Snažil sa ťa upokojiť a prebrať, ale márne." Odtiahol sa odo mňa a šiel si sadnúť na gauč. ,,Keď som tam prišiel videl som ťa. Videl som ako sedíš schúlená na zemi a niečo si mrmleš." Nachvíľu stíchol a Sklonil hlavu. ,,Jednoducho neviem čo by som robil keby ste tu neboli. Sme rodina. Brat s bratom a sestra. Keď sme boli malí hrávali sme sa, že sme tvoji bodiguardi. Chýbajú mi tie časy keď sme boli všetci spolu."
,,Ty si odišiel. Magnus ty si bol ten čo nás opustil!" Navždy mu to budem vyčítať. ,,Keď si odišiel zrútila som sa. Po pláne Elizabeth som odišla od Jonathana a nevedela čo robiť. Chcela som ta nájsť, ale ta prekliata značka nefungovala. Keď sa nedávno rozsvietila vedela som, že si niekde v meste a ešte do toho aj ten sen. Vedela som, že sú to znamenia, ktoré ma dovedú až k tebe. Teraz tu stojím pred tebou."
,,Mrzí ma to. Bola to chyba, viem. Ale nechcel som už viac byť posadnutý tým čo sa dialo. Každú noc každý deň sme sa snažili prežiť. Nebavilo ma to." Vzpriamil hlavu a postavil sa. Začal sa približovať ku mne. ,,Každý jeden deň po tom čo som odišiel som si vyčítal čo som spravil. Vyčítal som si, že som ťa tam nechal, vás tam nechal. Mrzí ma to. Bett, mrzí ma to." Mal slzy na krajíčku.
,,Magnus..." nevedela som nájsť tie správne slová.
,,Moja značka zmizla chvíľu po tom čo som odišiel. Myslel som, že si mŕtva, myslel som si to až do vtedy kým som ta nevidel ležať tam na tráve, kde som ťa odrazil." Polozil mi obe jeho ruky na plecia a díval sa mi do očí. ,,Ani si nevieš predstaviť čo som zažíval. Myslel som si, že ťa zabili. Cele tie roku som dúfal, že žiješ a teraz tu stojíš predo mnou. Moja značka sa znovu objavila chvíľu po tom čo som ta stretol. Preto som aj prišiel za tebou do školy..."
Prerušila som ho. ,,Sakra! Od vtedy som v tej skole nebola." Pohundrala som si a nechala ho pokračovať.
,,Chcel som sa rozprávať o tej značne no ty si mi nedala šancu, a potom prišiel Jace." Ruky si zobral späť a otočil sa mi chrbtom.
Kráčal preč s miestnosti.
Keď odišiel mohla som rozmýšľať. Rozmýšľala som čo všetko sa včera stalo. No to bola len zámienka môjho rozmýšľania. Rozmýšľala som hlavne nad tým, že moja značka nikdy nezmizla tak prečo Magnusova áno? Bolo to preto, že sme sa oddelili a on si vybral vlastnú cestu? Male červené srdiečko na zápästí vyskytujúce sa u čarodejníckych dvojčiat. Možno ak si jedno dvojča vyberie cestu bez toho druhého, jeho potrestaním je strata značky, spojitosti s dvojčaťom. Dávalo mi to zmysel a myslím, že niečo také na o tom hovorila aj matka. Moc si toho z tej doby nepamätám.
Prestala som premýšľať a šla sa obliecť. Hodila som na seba to, čo som našla v Magnusovom šatníku a znovu som sa šla posadiť na gauč.

Zazvonil mi mobil.
,,Bett pomoc... Bett prosím pomôž mi." Plakala, ,,Neviem čo sa deje, ale šla som iba domov z obchodu a chytili ma a...." stíchla. ,,Bett, prosím je tu. Zabije ma, oni ma zabijú." Hovorila veľmi potichu.
,,Fay upokoj sa. Kde si?"
,,Neviem." Stále plakala. ,,Bett bojím sa, pomôž mi prosím." Stíchla. ,,Hej vráť mi ho." Počula som už iba v pozadí. Prerušilo nás to.
,,Fay? Fay, Fay, Fay!!!" Zľakla som sa.
A v tom okamihu sa otvorili dvere. Stále som v ruke držala telefón. Pozrela som sklesnuto na dvere, prekvapilo ma, že ich vidím.
Jace, Alec a Izzy. Stáli vo dverách a hľadeli na mňa, nebol to normálny pohľad. Hľadeli na mňa veľmi vážne a prísne až na Jacea. Bol naštvaný. Nechápala som o čo tu ide.
,,Bethanie Fray." Začal Alec. ,,V mene Newyorského Inštitútu lovcov tieňov vás zatýkam." Pozrel na Jacea, ktorý sa potom celkom rýchlo začal približovať ku mne.
Nasadil mi putá.
,,Čože?" Otočila som sa na Jacea.
,,Pomáhala si Jonathanovy a skrývala ho pred nami." Nahnevane odvetil Jace. ,,A tiež si podozrivá, ako aj viac podsveťanov, zo skrývania svojej pravej identity!" Chytil ma za ruku a viedol preč.
Zatiaľ Magnus celý zmätený vyšiel z izby. ,,Čo sa tu deje?" Pozrel na Aleca.
,,Prepáč, ale toto sú rozkazy." Alec Sklonil hlavu a odišiel.
,,O čo tu kráča? Bett?" Pozrel na mňa ako ma Jace vlečie preč.
,,Neviem. Že vraj som podozrivá." Kráčala som a cez plece hľadela na Magnusa.
Magnus stále nechápal, ale nechal ma tak. Zatiaľ si zobral pohárik a znovu ho celý nalial do seba.
Pozrela som na Izzy. ,,Inak gratulujem k miestu." Povedala som protivne.
,,Vďaka!" Odvetila Izzy a taktiež odišla.
Jace ma zatiaľ viedol von z dverí no ja som sa bránila. Stupila som mu na nohu a oslobodila sa z jeho pevného stisku.
,,Čo som ti spravila?" Smutne a zároveň nahnevane som na neho zvreskla.
,,Ty sa pýtaš čo?" Stále bol nahnevaný. ,,Skrývala si pred nami Jonathana! A dnes ráno zachytil systém prekliate dieťa. Si medzi podozrivými." Odvetil prísne.
Nič som nepovedala. Nechala som sa znovu chytiť a vliecť až to Inštitútu.