16.kapitola

20 1 0
                                    

,,Bett, pozor!"

,,Robíš si srandu?" Prišla som k Jonathanovy a môj meč nasmerovala presne na jeho krk. ,,Čo zase chystáš?"
,,Nič sestrička....." postavil sa, dal dole ruky. ,,Prišiel som sa len porozprávať." Pomaly siahal do vrecka.
Vytiahol nôž a rýchlo ma bodol do brucha. ,,Tebe by som predsa nikdy neublížil." Pustila som môj meč a spadla mu primo do náručia. Nôž odhodil ďaleko a opatrne ma položil na zem.
,,Ty..... parchant!!" Dusila som sa vlastnou krvou. Moja rana sa teraz oveľa pomalšie hojila.
Alec a Jace sa po ňom hneď rozbehli. Jonathan, v úplnej pohode ako by ma vôbec práve teraz neprizabil, si vykračoval. Všimla som si, že Jace vôbec nebežal po Jonathanovy, ale bežal ku mne.
,,Si v pohode?" Spýtal sa.
,,Vyzerám tak snáď?" Opatrne som sa postavila, ale stále si držala ranu. Z úst som vyplula aspoň pol litra krvi.
,,Chceš pomôcť?...... Zabijem toho parchanta!!" Videla som mu v očiach žlté svetlo, akoby aktivoval všetky runy na jeho tele.
,,Jace, ukludni sa.... nestojí za to!"
,,V tomto prípade stojíš ty za viac!" Nahodil obrannú pozíciu s mečom a jeho oči sa znovu rozžiarili ako hviezda.
Runy vyryté do jeho meča žiarili na modro. Rozbehol sa po Jonathanovy s výrazným výkrikom.
,,Jace!!" Chcela som sa za ním rozbehnúť, ale nemohla som. Moje telo sa rozhodlo že neudrží rovnováhu. Strašne sa mi zatočila hlava a spadla som na kolená. Chytila som sa za hlavu a zavrela oči. Celá som bola v krči.

,,Bett.." Zjavil sa pri mne Magnus a podával mi ruku. ,,Musíš odtialto!"
Chytila som jeho ruku a zjavila sa v jeho obývačke na gauči. ,,Čo to má byť?"
,,Vypi to!" Podal mi nejakú divnú tekutinu v stamprliku.
,,Čo to je?" Chytila som si nos lebo to zapáchalo. ,,Zabudni že toto dám do úst!"
,,No tak!" Chytil mi ruku a nalial to do mňa.
,,No fuj!" Urobila som nechutnú grimasu a zatrialsa sa. ,,Odporné niečo."
,,Lepšie?" Sadol si hneď oproti mne.
,,Áno celkom hej." Cítila som sa znovu silná. ,,Nebola to náhodou ten odporný lektvar, ktorý ti ma vrátiť silu? Ten, o ktorom som ti povedala."
,,Hej...." Zasmial sa. ,,Vďaka že si mi povedala o tom tvojom oslabení."
Usmiala som sa.
,,Skoro by som zabudol. Toto musíme pichnúť Jonathanovy." Položil na stôl inekciu so žltou tekutinou.
,,To je ono?"
,,Áno, malo by to mať celkom rýchlo účinok."
,,Tak fajn a bude to na 100% fungovať?"
,,Ano, ale potrebujem ešte kvapku jeho krvi." Postavil sa a sadol si hneď pri mňa.
,,Ako chceš prosím ťa získať jeho krv?" Natočila som sa k nemu a nechápavo na neho pozerala.
On iba ukázal na moju krvavú ruku.
,,Ohh." Došlo mi to.
,,Sme rodina, ale iba ty máš v žilách tu krv čo on! Máš ju temnú ako on...."
,,Auu! To celkom bolelo." Chytila som sa pri srdci.
,,Prepáč..." Zasmial sa.
Magnus sa natiahol pre injekciu a otvoril ju. Chytil mi ruku a opatrne ju stlačil. Krv, ktorá bola na na nej, stiekla do injekcie.
,,Tak poďme toho parchanta chytiť!" Postavila som sa a zdvihla ruku z injekciou.

Prišli sme do parku a videli ako Jonathan leží na zemi celý od krvi.
,,Jace? Čo sa tu sakra stalo?" Pribehla som k Jacovy, ktorý bol tiež celý od krvi.
,,Úrad sa snažil nájsť Fay." hovoril...
Zľakla som sa.
,,Neboj je v pohode v Alecovej izbe s Alecom..... ale mala by si niečo vedieť."
,,No tak hovor!!!" Naliehala som.
,,Bett.....Be....." Videla som v jeho očiach zdesenie.
,,Jace hovor so mnou... čo sa tu stalo!!!"

Magnus bol hneď za mnou a hľadel na Jonathana. ,,Bett, niečo tu nesedii..."
,,Magnus počkaj chvíľu."
,,Bett rýchlo, otoč sa."
,,Čo sakr........" Všimla som si, že na zemi, kde ležal Jonathan teraz leží Jace.
Bola som úplne zmätená. Keď bol Jace tam tak s kým som sa sakra rozprávala?
Jace sa snažil zdvihnúť s pomocou meča, ale moc mu to nešlo.
,,Bett, pozor!" Zakričal náhle.
Rýchlo som sa otočila a všimla si, že za mnou stál celú tú dobu Jonathan.
,,Ahoj sestrička..." Usmial sa a znovu ma bodol do brucha.
Nič sa mi nestalo. Po tom ako nôž vybral sa mi rana v rýchlosti svetla zahojila.
,,Dobre pokus." Zasmiala som sa a nenapadne zobrala Magnusovy z ruky injekciu. ,,Zase tieto tvoje triky.... po tomto ma toto už vôbec mrzieť nebude!"
,,Čo?" Jonathan nechápal.
Pozeral sa na mňa s úplným dezorientom. ,,Ako je to možné? Predsa to serum čo som ti pichol ťa malo oslabiť!?"
,,Aké sérum preboha." Teraz som naopak nechápala ja.
,,Pri londýnskom oku. Objal som ťa a nenápadne som ti to pich... ou to by som asi hovoriť nemal....." Poskribal sa po hlave.
,,Tak toto ma už vôbec nemrzi... si jeden veľký idiott!! U Anjela! " Natiahla som ruku a rýchlo mu pichla injekciu presne do nohy.
,,Čo to bolo?" Zvalil sa na zem a nechápavo sa obzerala na mňa a Magnusa.
,,Toto je moja odplata za všetko! Mam ta rada braček."Nemyslela som to vážne.

Vydýchla som si a bežala rýchlo k Jacovi. ,,Si v pohode?"
,,Nič to nieje." Pohodil rukou, ale ak by sa nepodopieral mečom určite by spadol.
,,Tak fajn,"vzala som ho pod rameno a šla smerom ku kastielu ,, Musíme ti to vydezingikovat a previazať."
,,Na to kašli... tvoj plán vyšiel!"
,,Áno to áno." Usmiala som sa.

Uplynulo pár týždňov.
Jonathan sa rozhodol, že pôjde do Európy a tentoraz nie pre to, že chce niekoho zabiť.
Jace sa stále zotavoval z rán, ktoré mu spôsobil úrad.
A ja? Ja som si našla prácu v kaviarni blízko môjho bytu.

,,Bett!" Fay na mňa skočila hneď od dverí.
,,Aj ja ťa rada vidím, Fay."
,,Musím ti niečo ukázať." Bola celá šťastná.
,,Idem za tebou."
Prišli sme do jej izby, ano, Fay sa stala jednou z lovcov tieňov, síce bez schopnosti ale nevadilo jej to.
,,Keď som si prezerala stále kroniky a knihy z tieňosveta, niečo som našla." Zobrala knihu zo stola a sadla si na posteľ. ,,Pozri!" Ukázala prstom na obrázok nejakej ženy.
Sadla som si k nej. ,,Kto to je?"
,,Moja matka." Ukázala na nápis pod fotkou. "Clarisa Longsova. Najsilnejšia upírka na akademii."
,,Upírka?"
,,Preto dokážem vidieť tieňosvet. Som z polovici upír!" Usmievala sa. ,,Som ako ty Bett."
,,Áno to teda." By si chcela byť... povedala som po tichu.
,,Bett nie je to super."
,,Áno to je." Falošne som sa usmiala.
,,Bett?? Ako sa vám vlastne podarilo poraziť Jonathana?"
,,Naozaj ťa zaujíma práve toto?"
,,Áno.... zachránili ste ma tak ma zaujíma že ako sa vám to podarilo.."
,,Mala som plán... povedala som Magnusovi nech vyrobí sérum, ktoré Jonathana premení na človeka..."
,,Tak to je sila..." Zasmiala sa. ,,Toto by ma nikdy nenapadlo,...... premeniť temnú bytosť na človeka.."
,,No hej." Usmiala som sa, znovu.
Fay sa zapozerala na dvere za mnou a mne v tedy došlo, že prečo som sem vlastne prišla. ,,Nevieš kde by som len tak náhodou našla Jaca?"
,,Je v bojovej hale..... trénuje." Prevrátila oči.
Postavila som sa, ,,Ďakujem." A šla do haly za Jacom.

,,Ahoj!" Oprela som sa o dvere.
,,Bett. Myslel som, že sem už neprídeš." Odložil meč do stojanu a pozrel na mňa.
,,No vieš, chcela som sem prísť pozrieť takého jedného idiota, ktorý nevie ani zavolať." Pomaly som sa približovala k nemu.
,,Tak to musí byť poriadny idiot keď ani nezavolal takejto kráske."
Prišla som k nemu a chytila ho okolo krku. On, celý spotený dal jeho ruky na môj chrbát a začal s nami pomaly mykať.
,,Idiot!" Zasmiala som sa.
Jednou rukou mi chytil hlavu a pobozkal ma.

Dark Angel BloodWhere stories live. Discover now