Dark Angel Blood

11.kapitola

,,Pane bože Bett už vstaň!" Vletela do mojej izby Fay.
,,Je sedem ráno čo čakáš. A ešte k tomu dnes máme v škole voľno tak ma nechaj." Otočila som sa na druhú stranu.
,,No tak Bett. Prosím musíš vstať, Musím tu niečo povedať."
,,Čože? Tak hovor počúvam." Otočila som sa späť k nej.
,,No tak." Potiahla ma za ruky a posadila ma. Ja omamená spánkom som si chcela znovu ľahnúť, no ona ma držala. ,,Prestaň! Vyzeráš strašne."
,,Budem to brat ako lichôtku takto na ráno, dobre?" Snažila som sa usmiať, ale nepodarilo sa mi to.
,,Tak fajn," znovu ma chytila za ruky a tentokrát už postavila. ,,Neviem, ale mala som divný sen a mám taky pocit, že to nebol len sen."
,,Dobre. Daj mi minútku a potom hovor." Obišla som ju a zamierila do kúpeľne. ,,Tak? Aký to bol sen?"
,,Veľmi realistický. Boli tam vlkodlaci a upíri. Dokonca ty si bola oboje a ešte nejaký lovec, ale to si moc nepamätám. No a Tom tam bol tiež. On bol upír. Boli sme spolu zavretý v nejakej cele a......" ďalej hovorila no ja som už nevnímala. Mala som pocit, že som to už niekde počula. Ten príbeh čo hovorila sa mi zdal strašne povedomí a vtom mi doplo, že mi niečo chýba. Nebolo to ako keď si zabudnem dať dole ponožky keď idem do sprchy. Bolo to niečo, bol to niekto. Myslím, že to bola emócia alebo nejaká spomienka. ,,....no a potom som sa zobudila a išla hneď za tebou." Skončila.
,,Tak to bolo zaujímavé." Odvetila som nevediac o čom celý čas hovorila. Usmiala som sa a začala si umývať zuby. ,,No a ako si sa vyspala keď si mala takýto dobrodružný sen?" Rozprávala som so zubnou kefkou v ústach.
,,Celkom dobre. Ale aj tak myslím, že to bolo niečo viac ako len sen."
Vzdychla som si. Umyla som si tvár, odložila kefku a šla späť do izby. Obliekla som sa a zamierila do kuchyne niečo spraviť.
Vybrala som panvicu, hodila na ňu vajíčka a korenie a nejako s toho vznikla omeleta. Nakrájala som zeleninu a spravila si kakao. Fay prišla hneď po tom ako som všetko pekne uložila na barový pult a už iba dokladala taniere. Usmiala sa a sadla si ku mne. Pri jedle sme sa ešte rozprávali o Faynom sne a do toho prišiel.
,,Moje obľúbené dievčatá." Vytazil dvere. ,,Vlastne iba jedno." Zastal u Fay a dal jej pusu.
,,Tom! Koľkokrát ti mam povedať aby si sa vizul skôr ako prídeš do kuchyne?"
,,Prepáč Bett. Nabudúce možno nezabudnem." Urobil grimasu a znovu dal Fay pusu. Chytil ju okolo krku a díval sa na mňa.
,,Viete čo? Ja vás nechám, chcem sa ísť aj tak prejsť." Zoskočila som zo stoličky a vyštartovala k dverám.

V parku skoro nikto nebol. Bol to môj obľúbený park a väčšinou býva prázdny pretože je na okraji mesta.
Vrátila som sa znovu k tej myšlienke čo som mala ráno. Niečo mi chýba. Opakovala som si stále dookola a rozmýšľala, že čo, a vtom som ich zazrela. Vlastne jeho. Svetlé dlhšie vlasy, vypracované telo. Stála som tam a akoby sa všetko ostané okolo mňa zastavilo. Stál tam akoby čakal práve na mňa. Spamätala som sa až vtedy keď som stála pri ňom.
,,Nepoznáme sa?" spýtala som sa vydesená keďže som ani nevedela ako som sa pri ňom ocitla.
,,Prepáč myslím, že si si ma s niekým pomýlila!" povedal napäto a poobzeral sa okolo seba.
,,Asi máš pravdu, ale zdal si sa mi strašne poved...."
,,Jace musíme sa vrátiť, Jace počuješ ma?!" to čiernovlasé dievča ma prerušilo akoby si ma ani nevšimlo.
,,Jace!??... ja, prepáč asi som.... asi som si ta vážne s niekým pomýlila." nevládala som dýchať keď som počula to meno.
Svet sa na okamih sekundy zastavil a ja som nič nevedela, nevidela, nedokázala som nabrať dych bolo to niečo strašné. To meno vo mne vyvolalo pocit hrôzy a strachu, šťastia a bezpečia, mala som v sebe tak veľa pocitov naraz, že som myslela, že mi hlava exploduje.
Keď sa mi svet znovu rozbehol a všetko som videla, vedela a cítila som sa plná energie spomenula som si, že ešte stále stojím pred ním.
,,Si v poriadku, vyzeráš bledá!?" povedal a usmial sa na mňa akoby som mala päť.
,,V pohode," až vtedy som si uvedomila, že sedím a zemi, ,,ja, ja, som v pohode, vážne, myslím, že sa mi len zakrútila hlava posledný čas sa mi to stáva docela často."
Kľakol si ku mne a pozeral sa či mi naozaj nič nie je, chytil mi čelo aby zistil či nie je horúce alebo niečo také. Mal pravdu, bola som bledá a všimla som si, keď sa ku mne naklonil, to tetovanie na jeho krku, vlastne všimla som si tetovanie na všetkých troch. Čiernovlasé dievča malo veľké, obrovské tetovanie nad prsiami a keďže mala pomerne veľký výstrih dalo sa ho ľahko vidieť. Chlapec tiež, čierno vlasý celkom vysoký, mal docela veľké tetovanie na krku podobne Z-tku. Ako to, že som si ich nevšimla skôr, to som bola až tak moc zaslepená jeho krásou, Jaceovou krásou?
,,Ako sa voláš, smrteľníčka?" spýtal sa čierno vlasý chlapec stáci hneď za Jaceom.
,,OH, no áno, som Bett Fray." odpovedala som, ale tiež ma zaujímalo ako sa volajú oni, ,,A vy?"
Moja otázka ich zrejme zaskočila, boli príliš divný a odlišný, akoby sem vobec nepatrili. K tomu všetkému ma nazvali smrteľníčkou, akoby oni boli nesmrteľný.
,,Izzy Lightwood, Alec Lightwood a Jace Horendale." na každého ukázala keď mi povedala ich mená, ,,skôr ako sa opýtaš ty, spýtam sa ja. Ako to, že máš na dlani červené srdiečko?"
Pozrela som sa na dlaň a naozaj tam bolo, nikdy pred tým som si ho nevšimla, jak to? Neviem, práve v tento moment som si uvedomila čo mi chýbalo.
,,Ja, ja fakt neviem." pozrela som na nich s rovnakým prekvapením ako oni na mňa.
,,Naša smrteľníčka nie je tak smrteľná ako sme si mysleli." Izzy to znovu hovorila tak akoby oni boli nesmrteľný.
,,Fajn, smrteľníčka, nesmrteľníčka neviem o čo tu ide, ale myslím, že bol zlý nápad sem chodiť. Vlastne celé to bol zlý nápad. Ja som sa chcela len prejsť a vyvetrať si hlavu, ale keď som uvidela teba," moje oči smerovali k Jaceovy, ,,nemohla som si pomôcť, akoby ma niečo k tebe ťahalo. Akoby...." nedokončila som a tvárila sa zmätene.
,,To je veľmi zaujímavé," Alec pozrel na moju dlaň a potom znovu do mojich očí, ,,takéto značky čarodejov sú veľmi vzácne a nemá ich ktokoľvek!"
,,Značky čarodejov?.... Neviem o čo tu ide, ale rada by som už šla domov, prosím." Nebála som sa len mi niečo hovorilo, že by som tam nemala byť.
V ten moment sa mi hrozne začala krútiť hlava. ,,Ohh..." otvárala a zatvárala som oči. Prudko som dýchala a potom.... tma.
,,Kde to som?" Prebrala som sa, no nie už v parku.
,,Hlavne sa ukludni." Jace sedel nado mnou.
Prudko som sa posadila a rozhliadla okolo seba. ,,Tu som už bola!" Pozrela som na Jaca a postavila som sa. ,,Pane bože! Lovci tieňov, vlkolaci a... a upíri. Už viem... spomínam si!"
,,O čo to hovoríš?" Izzy ladne kráčala ku nám. ,,Ako o nás vieš?"
,,Nepamätáte si ma, jasné." Začala som rozmýšľať. ,,Je tu Mag..." skôr než som to dopovedala vyšiel z dverí. ,,MAGNUS!"
,,Kto to je?" Spýtal sa prekvapene.
,,Bett Fray," oznámila Izzy. ,,pravdepodobne tvoja faninka."
,,Vtipné, vážne vtipné Izzy." Zasmial sa bez úsmevu.
,,Má na ruke červené srdiečko, vieš o čo ide?"
,,Srdce?" Pozrel na mňa a ja som hľadela na neho.
,,Sakra. Prečo to je také silné." Hnevala som sa.
,,O čom hovoríš?" Magnus pribehol ku mne a pozrel na moju ruku.
,,Raziel!" Vykríkla som. ,,Ten prekliaty anjel."
Všetci na mňa prekvapene hľadeli. Nechápali prečo to hovorím.
,,Dobre.... som Bethanie Fray. Som prekliate dieťa a včera ste ma zabili. Môj brat Jonathan zomrel spolu so mnou a môj brat Magnus sa chcel tiež obetovať." Vyšlo zo mňa. Hľadela som na ich neznáme pohľady, ktoré na mňa hodili. ,,Dobre. Potrebujem vyvolať Raziela aby vám vrátil spomienky a tak vôbec." Stále na mňa hľadeli. Začínala som sa ich výrazov báť. Otočila som a vyvolala ho.
Miestnosť zaplavila biela hmla a z nej vyšiel. ,,Potrebuješ niečo? Bethanie?"
,,Nehraj to na mňa. Ako to, že žijem. Mal si iba jednu povinnosť - zabiť ma!"
,,Zabil som ťa, ale zároveň aj nie. Zabil som tvoje spojenie s Jonathanom."
,,Počkaj. Raziel?" Podišiel Jace bližšie k nám a díval sa na Raziela s úžasom. ,,Si Raziel. Najsilnejší anjel a práve teraz si tu." Stále nechápal. Otočil sa na mňa s otázkou, ktorú nepoložil.
,,Raziel mi dlží vysvetlenie, ale skôr vám dlží spomienky!" Pozrela som prísne na Raziela. ,,Že áno?!"
,,Samozrejme." Luskol prstami. Cítila som tu vlnu energie, ktorá mnou prešla. Myslím, že ju cítili všetci a nápodobne sa na mňa aj pozreli.
,,Vďaka. A teraz?"
,,Tvoja spojenie s Jonathanom bolo silné a udržalo ťa nažive, udržalo vás nažive."
,,Ako to, že nás? Jonathan žije?"
,,Áno." Povedal to s úplným kľudom.
,,Dobre, ale prečo mi to zobralo spomienky?"
,,Keď si stratila to spojenie, stratila si aj spomienky. Je to účinok toho, keď sa spojenie preruší. Nič si nepamätáte a nikto si nepamätá vás." Stále to hovoril akoby to nič nebolo. ,,Vaše spojenie bolo až príliš silné na to, aby vás jeho prerušenie zabilo." Rozhliadal sa po miestnosti a chcel dokončiť čo začal ale Jace mu vbehla do reči.
,,Ťažké to znamená, že Jonathan je stále nažive a Bett tiež. Dobre to sa dá chápať, ale ako to, že si ona spomenula? Ako je možné, že sa jej vrátili spomienky a ani si nič nemusel spraviť."
,,Jace moje spomienky sú moje. Som prekliate dieťa, najsilnejšia bytosť vo vesmíre. Nemôžeš mi len tak zobrať spomienky na polovicu môjho života a čakať, že sa moje spomienky nebudú snažiť dostať na povrch." Nachvíľu som zabudla, že Raziel je priamo predo mnou.
,,Vidím, že o tom vieš viac než ja tak si na otázky, ktoré máš, odpovedz sama."
,,Raziel. Ako nájdem Jonathana?"
,,Ešte spí. Keď sa spojenie preruší nie vždy sa preberiete hneď. Trvá to pár hodín možno dokonca dní. Ak sa Jonathan preberie pocítiš to. Síce už nieste spojený, ale ste stále súrodenci." Usmial sa na mňa a zmizol. Jace na mňa zmätene hľadel. Iba som sa usmiala a znovu sa posadila na posteľ. ,,Bude ma to k nemu tiahnuť tak isto ako ma to tiahlo k tebe." Pozrela som na Magnusa.
,,To červené srdce je naše spojenie. Preto ťa to ku mne tiahlo. Bett viem čo si myslíš, ale nie je to tak."
,,Prepáč, ale ja to nezvládnem. Jonathan príde. Úrad príde." A presne v tento moment mi to došlo. ,,FAY!!"