Dark Angel Blood

13.kapitola

Londýnske oko. Je to síce neuveriteľné, ale vidím ho druhýkrát v živote. Bola som tu keď ho v deväťdesiatom otvorili a som tu teraz. Myslím, že v tedy to bolo nádherné, ale teraz to už nie je tak ako prvýkrát. Bonus k tomu, stojí pod ním on. ,,Jonathan!" Osoba, ktorá vyhrala moju nenávisť. Je v mojom neviditeľnom zozname na prvom mieste.
,,Bett," rozbehol sa smerom ku mne a chcel ma objať. ,,Prečo si tu?"
,,Vieš prečo som tu." Odtiahla som sa a s povzdychom usmiala. ,,Kde je Fay? Kde ju držia?"
,,Odkiaľ to mam vedieť?"
,,Pomáhaš im. Poznám ťa a poznám aj tú tvoju vôňu arogantnosti." Prekrížila som si ruky na prsiach a pozerala na neho. Naozaj si myslel, že som až taká blbá?
,,Neviem o čom to hovoríš. Vieš že by som ti neublížil." Hral tú hru ďalej.
,,Áno, Jonathan, ktorého som poznala, by mi neublížil. Ty ma kľudne aj zabiješ."
,,To nie je pravda!" Obhajoval sa. ,,Milujem ťa, sestrička..."
,,Áno. A navždy aj budeš." Vzdychla som si. ,,Myslím, že túto vetu už poznám naspamäť."
,,No tak. Bethanie."
Bola som naštvaná, ale bolo mi ho ľúto. Stále to bol môj brat, no už som ho nespoznávala. Krútila som očami a snažila sa nedať najavo ako ma to rani, ako ma on raní. ,,Vieš čo. Je mi to jedno. Naše spojenie je už preč. Už ma k tebe nič neviaže. Takže, buď mi povieš kde je, alebo si to zistím sama." Moje oči boli plné hnevu a mysle som, že ho zachviľu roztrhnem. Chcela som sa mu vysmiať priamo do očí, tak ako to robí on. Smeje sa mi do očí. Jeho taktika presviedčania je síce bezcitná, ale zaberá. ,,V tomto momente.... si pre mňa nikto, Jonathan. Už viac nebudem tá milá sestrička, ktorá ti vždy odpustí." Usmiala som sa jeho úsmevom. Vraždiaci pohľad anjela, tak to volá.
,,To som pre teba už viac než päťdesiat rokov." Začal s výčitkami. Ten jeho blbý systém ako niekoho dostať na svoju stranu tiež poznám na spamäť.
,,Áno. Výčitky. Čo bude potom? Áno ja to vlastne viem, povieš že si môj brat a nakoniec budeš hovorit, že sme rodina. 'Rodina je predsa dôležitá'. Jonathan, toto už nefunguje, mal by si si nájsť iný systém tejto tvojej blbej hry."
,,Tak fajn." Povedal zrazu. Pomaly sa ku mne priblížil a usmial sa. Poobzeral sa a nakonec ma objal. Nechápala som prečo to spravil. Bránila som sa mu a nevedela čo tým chce dokázať. No až potom som to pochopila. Všimla som Jaca ako stojí kúsok od nás.
,,Sakra Jonathan, pusť ma!!" Vykríkla som a kopla ho do pravej nohy.
,,Auu." Chytil sa za nohu a odskočil ďalej odo mňa.
Ja som sa zatiaľ pozrela smerom k Jacovy a snažila sa mu to vysvetliť. Rozbehla som sa jeho smerom a kričala na neho: ,,Jace počkaj. Jace! Vysvetlím to." Neviem ako, ale síce išiel krokom nevedela som ho dobehnúť. To slnko ma vyčerpávalo. ,,Sakra Jace! Zastav sa."
,,Tak mi to vysvetli. Ako je možné, že po tom všetkom čo urobil sa s ním objimaš? Myslím, že si to viem vysvetliť aj sam." Vošiel do hotela a výťahom šiel hore. Ja som šla schodami kedže výťah mi zatvoril hneď pred nosom. Vybehla som schodmi a vošla do izby chvíľu po ňom. Izba bola prázdna.
,,Kde je Tom?" Spýtala som sa.
,,Šiel dole do baru." Odvetil protivne.
,,Chceš sa na mňa hnevať? Fajn, ale ja..." prerušil ma.
,,Videl som všetko. Rozprávali ste sa, udobrovali ste sa a keď nakoniec ťa objal... Myslel som si, že po tom všetkom čo ti urobil si dostala rozum." Zreval na mňa.
,,Naozaj tu ide o neho?" Nechápala som prečo je taky nahnevaný iba kvôli tomu.
,,A o koho iného by tu šlo?.... Sakra!" Bol rozčúlený. Chodil z jednej strany izby na druhú. "Vždy tu išlo o Jonathana. Je to tvoj brat a vždy dostane prvé miesto."
,,Tu nejde o Jonathana." Usúdila som napokom. Došlo mi to. Vedela som preto je naštvaný.
,,Prečo?" Nepočúval má.
,,Čo prečo?"
,,Prečo ti mám po tom všetkom veriť?"
,,Vedela som, že nejde o Jonathana."
,,Klamala si nám, klamala si mne a to priam do očí."
,,Jace.."
,,Neverím ti a po tom čo sa stalo predchvilkou už vôbec nie." Jeho oči sa na mňa ani nepozreli. Zastal a otočil sa mi chrbtom. ,,Povedz mi niečo, nejaký dôvod prečo by som mal."
,,Máš ma rád?"
,,Nie!"
,,Tak prečo chceš vedieť dôvod, prečo mi veriť ak má nemáš rád?"
,,Pretože...."
,,Miluješ ma!" Trochu som sa začervenala, ale neprekvapilo ma to. Vedela som to. Jeho srdce to hovorilo vždy keď bol so mnou.
,,Tak to určite." Zasmial sa a pozrel na mňa. ,,Ako by som ťa mohol milovať? Ako by som mohol milovať niekoho ako ty?!"
,,To zabolelo."
Počula som ako rýchlo dýcha. Jeho tep sa každú chvíľu zrýchloval a myslela som, že zachviľu omdlie.
,,Miluješ ma. Cítim to. Vždy keď si so mnou tvoje srdce chce vyskočiť z hrude. Tvoje oči sa rozžiaria a v tedy uvidím tvoj úsmev. Usmievaš sa iba na mňa a to, že lásku vnímaš ako ľudskú slabosť... to klameš iba sám seba. Jace nebudem ťa nútiť aby si si to priznal, ale ak to urobíš ucítiš to čo cítim ja už od samého začiatku." Hľadela som mu primo do očí. Vedela som, že moje slová pre neho nič neznamenajú. ,,Spomínaš si ako sme sa o tom rozprávali prvýkrát. Povedal si mi ako vnímaš lásku. Chcel si ma pobozkať, ale Izzy nás vyrušila."
,,Nič si nemusím priznávať. Naozaj by som ťa mal nenávidieť!" Podišiel ku mne. Ustúpila som o krok a pritlačila sa na dvere. Bol veľmi blízko pri mne. Jeho ľavá ruka sa opierala o dvere a druhou mi prechádzal po mojej pravej ruke. Jeho dotyk bol jemný a vzrušujúci. No nedokázala som sa na neho sústrediť. Sústredila som sa len na jeho pohľad. Na tvári som cítila ako dýcha a jeho prenikavá vôňa ma obklopila.
,,Milujem ťa, Jace!" Šepla som mu a on ma pobozkal.
Stále sme boli nalepení na dverách a bozkávali sa. Jeho bozky boli dokonalé. Z pier mi zišiel na krk a potom späť na pery. Vyskočila som na neho. Moje nohy obopinali jeho pás a moje ruky jeho krk. Zatiaľ ma on držal oboma rukami za zadok aby som nespadla. Pomaly sa so mnou presunul na posteľ. Hodil ma tam a on sa zvalil na mňa.
,,Milujem ťa Bethanie." Šepol a znovu ma pobozkal.
Nedokázala som uveriť tomu čo sa práve stalo. Ležala som na posteli s Jacom! Ešte chvíľu som to predýchavala a nakoniec som sa posadila. Boli sme stále oblečený, ale aj tak. Bolo to úžasné.
,,Čo sa deje?" Opýtal sa Jace spoza mňa.
,,Ja len nedokážem uveriť, že si ton povedal." Usmiala som sa a pozrela na neho.
,,Že som povedal čo?"
,,Povedal si, že ma miluješ!" Usmiala som sa.
Zasmial sa. ,,Čo to je?" Divne sa pozrel na moje predlaktie.
,,Čo je čo?" Začala som hľadať kde čo vidí.
,,To je runa?"
,,Čože?" Zdesene som hľadela na moje predlaktie. ,,To nie je možné!" Rýchlo som sa postavila a začala si prehľadávať telo. Zdvihla som si tričko a tam kde pred par minútami nebolo nič. Bolo runy. Všetky runy, ktoré som si kedy nakreslila. ,,Ako to je možné?!" Pozrela som na Jaca rovnako nechápavo ako on hľadel na mňa.