Vražda na Madison High

Súčasnosť Otázky

Noah Keleher je mŕtvy. Noah Keleher je mŕtvy. Tieto slová mi stále znejú v hlave, to nie je možné. Ako sa to mohlo stať? Všade je chaos, všetci študenti sú na chodbách. Jeden policajt do megafónu začne hovoriť „Upokojte sa prosím, netlačte sa , jeden po druhom vás budeme volať na vypočúvanie" keď to povedal všade sa rozhostil ešte väčší chaos. Vypočúvanie? Aké vypočúvanie, čo to má znamenať? „Upokojte sa prosím!" hovorí stále ten policajt. Všetci sa upokojili a počúvali ho. „Nemáte sa čoho báť, bude to len pár otázok o Noahovi" dopovedal. „Takže prví pôjdu jeho spolužiaci, keďže chodili s ním do triedy a poznali ho oveľa lepšie ako ostatní. Potom pôjdu žiaci z ostatných tried a ročníkov. Žiaci ktorí nebudú vypočúvaní budú čakať s učiteľmi v triedach, tí ktorých budeme vypočúvať prídu na prvé poschodie k školskému psychológovi." Dopovie. Zistím že pôjdem medzi prvými lebo som mala s Noahom spoločné predmety. Čakám v učebni Chémie s učiteľkou McManusovou a spolu s ostatnými žiakmi keď zrazu zaklope niekto na dvere, je to jeden z policajtov a spýta sa „Slečna Elizabeth Cemre Wiliamsová?" „Ja" odpoviem. „Poďte prosím so mnou, ste na rade" Zoberiem si tašku a idem za ním. Keď prídeme na prvé poschodie ideme hneď k pracovni pána Portera, školského psychológa. Policajt zaklope na dvere a tie otvorí ich ďalší policajt, vojdeme dnu a je tam ešte jeden policajt a pán Porter. Policajt ktorý ma priviedol sa vráti a čaká pred dverami takže v miestnosti som iba ja, pán Porter a dvaja ďalší policajti. „Sadni si prosím Elizabeth, som rád že ťa vidím." Ukáže na voľnú stoličku a ja sa posadím. Usmeje sa na mňa, ale je to skutočný úsmev nie ako úsmev Tolsona. „Nemáš sa čoho báť Elizabeth, bude to len pár otázok na Noaha, ako si ho poznala, aký si mala s ním vzťah, to je všetko, nemáš sa naozaj čoho báť." Povie jeden z policajtov. „Volám sa John Smith a som hlavný vyšetrovateľ" povie policajt. Vytiahne z vrecka uniformy malý diktafón a položí ho na stôl. „Takže Elizabeth predstav sa celým menom, povedz niečo o sebe a potom prejdeme na otázky" povie pán Smith a zapne diktafón. „Dobre. Volám sa Elizabeth Cemre Wiliamsová a mám 17 rokov. Moja mama pochádza z Turecka a vydala sa za môjho ocka ktorý je Američan. Mám staršieho brata Jeremyho a mladšiu sestru Emily." Poviem niečo o sebe aj o mojej rodine. „Uhm, dobre takže mám iba pár otázok, ako si sa poznala s Noahom, aký si mala s ním vzťah?" spýta sa pán Smith. „Nepoznala som ho dobre, mala som s ním pár spoločných predmetov ale to je všetko" odpoviem. „Od pána Tolsona som sa dozvedel že si mu robila prehliadku po škole, keď k vám prišiel je to tak?" opýta sa. „Áno je, pred mesiacom som mu spravila krátku prehliadku" „Dobre, aké to bolo, ako sa Noah správal?" „Neviem, bolo to už dávno ale nemyslím si že nejako zvláštne, síce som ho nepoznala ale viem že sa s nikým nebavil a bol uzavretý do seba, viem však že navštevoval nejaké krúžky pre matematikárov a fyzikárov" povedala som všetko čo som vedela. „Odkiaľ to vieš?" spýta sa Smith. „Učitelia ho veľmi vychvaľovali, hovorili aký je múdry a doporučovali mu tieto krúžky alebo stretnutia, navyše som ho raz po škole videla ako mieri do klubovne kde bývajú tie stretnutia." Odpoviem rýchlo, možno až moc. „Dobre, spomínala si že máš staršieho brata, chodí tiež na Madison High?" „Áno chodí tu, je v maturitnom ročníku" odpoviem mu a on sa pozrie na pána Portera. Potom obaja prikývnu, začínam sa báť čo to má byť a na čom sa tí dvaja dohovárajú? „Elizabeth" začne pán Porter. „Tvoj brat už bol vypovedať vieš o tom?" spýta sa. „Nie, prečo veď nemal s ním spoločné predmety mal ísť ako posledný, tak prečo, ako to súvisí s Noahom ?" visím im na perách. „Niekto nám povedal že videl v noci tvojho brata s Noahom na futbalovom štadióne a nesprával sa k nemu najmilšie, zbil ho a o pár hodín sme našli Noahovo telo v chlapčenských šatniach." Dopovie. Je mi zle, čo to má znamenať môj brat by nikomu neublížil. Toto musí mať nejaké rozumné vysvetlenie. „Elizabeth, si v poriadku?" spýtajú sa ma Smith a Porter. „V poriadku? Robíte si zo mňa srandu? Toto sa ma spýtate po tom čo mi poviete ako si myslíte že môj brat zabil Noaha? Poviete mi tie hnusné veci a spýtate sa ma si v poriadku?" Poviem nejako divne tak šeptom uplakane aj keď neplačem a zároveň aj nahnevane. „Dones vodu" povie Smith policajtovi ktorý tam celý čas stál. „Tvoj brat ťa čaká vonku aj s nejakým chalanom, to je pre dnes všetko , môžeš ísť domov aj s bratom. Ale prosím ťa ešte sa napi až ti nepríde zle." Povie Smith a podáva mi fľašu s vodou. Zoberiem si ju, napijem sa, zoberiem si tašku a vyjdem z kancelárie pána Portera. Smith sa nemýlil čakal tam môj brat aj Damon, bohužiaľ nie Charlie. „Elizabeth, viem čo ti tam povedali, povedali to skoro každému." Prejdem okolo neho, nič nepoviem a vyberiem sa smerom k východu. Bežia za mnou „Elizabeth kam ideš?" spýta sa Jeremy. „ Na čerstvý vzduch a domov, môžete ísť aj vy ak vás to zaujíma, a čudujem sa že ti to vôbec dovolili keďže podľa nich si Noaha zabil." Poviem a idem na čerstvý vzduch. „Elizabeth naozaj si myslíš že Jeremy zabil Noaha? Ako si to môžeš myslieť je to tvoj brat" povie mi vyčítavo Damon. „Nerob sa že ti to nie je jedno a že nepochybuješ, že mu bezhlavo veríš, a vieš čo, je mi to jedno oni ho vôbec nepoznajú a ty tiež!" do očí sa mi tisnú slzy rýchlo sa odvrátim a idem na autobusovú zastávku. Rozmýšľam že zavolám mame aby po mňa prišla ale zviezla by aj Jeremyho a Damona ktorí idú za mnou ako bodygardi a na nich náladu fakt nemám takže autobus. Celou cestou na zastávku rozmýšľam o tom čo sa stalo v škole. Damon si myslí že neverím Jeremymu ale to nie je pravda verím mu, aspoň sa snažím. Je to môj brat a poznám ho najlepšie, on by to nikdy neurobil lenže majú dôkazy. Zo zamyslenia ma vyruší zvonenie mobilu, pozriem sa kto volá je to mama. Zdvihnem jej a hneď na mňa vyhŕkne spŕšku slov. „Elizabeth si v poriadku a Jeremy? Nedvíha mi mobil čo sa stalo? Škola vyvoláva celý deň, že vraj zavraždili nejakého študenta." Keď dlho neodpovedám spýta sa „Elizabeth si tam? Daj mi radšej Jeremyho ak je pri tebe s tebou sa dnes nedá rozprávať, ani sa nedivím" „Fajn" odpoviem mame. Otočím sa a obidvaja zastanú podám bratovi mobil. Nadvihne obočie. „Mama" poviem. Zoberie telefón a ja načúvam ale jediné čo počujem sú Jeremyho slová. „Mal som vybitú baterku, nič sa nestalo. Áno poviem jej to. Nie to nemusíš pôjdeme autobusom" hovorí Jeremy mame. Damon mu zašepká „ Kámo, môžem ísť k vám? Doma nikto nie je" „Príde aj Damon" Hovorí Jeremy do telefónu. „Fajn, dobre čau" ukončí hovor. Podá mi telefón, zoberiem ho a dám si ho do zadného vrecka nohavíc. „Čo vravela mama?" spýtam sa ho. „Nič také iba čo hovorila škola a pýtala sa či nás má zviesť." „Aha" Chvíľu ideme mlčky a potom sa Damon spýta „Za ako dlho prídeme na zastávku?" „Už sme tu" odpovie mu Jeremy. Vytiahnem si z obalu na telefón peniaze na autobus. Autobus príde o päť minút. Nastúpime a ja zaplatím, na rade je Jeremy ale on nemá peniaze tak ako aj Damon „Vy mladí, neviete si ani peniaze na autobus zobrať, ale od rodičov peniaze žobrať to sa vám pozdáva!" hundre šofér. Vrátim sa a dám mu peniaze, poviem mu „Zaplatím za nich, tu máte" „Fajn, tu máte lístky a practe sa mi z očí" povie otrávene. Autobus sa dá do pohybu, sadneme si úplne do zadu lebo je tam voľné. Cesta domov trvá veľmi dlho, poklipkávajú mi oči a za chvíľu zaspím.

„Elizabeth, Eli, zobuď sa" počujem ako niekto volá moje meno, preberiem sa a uvidím Jeremyho a potom mi všetko dôjde. Odišli sme zo školy kde prebiehalo vyšetrovanie o vražde Noaha, podľa policajtov to urobil môj brat a potom sme odišli na autobus smerom domov spolu s Damonom. „Už sme za chvíľu doma" povie mi Jeremy. Prikývnem a naozaj o pár minút sme vystúpili pred našim domom. Jeremy otvorí dvere kde už stojí mama s ockom. „Všetko vieme, neboj sa Jeremy nemyslíme si že si to urobil, najmeme ti dobrého právnika." Povie mama. „Och, vitaj Damon poď dnu" privíta Damona mama. „Jeremy, do kuchyne musíme sa porozprávať, Elizabeth, choď do svojej izby a ty Damon prosím choď hore do Jeremyho izby" povie ocko rozhodným hlasom. „David, nebuď nepríjemný!" ohriakne ho mama. „Oya toto nie je sranda ani nijaký žart, je to skutočnosť náš syn je bohužiaľ podozrivý zo smrti toho chlapca" povie ocko mame. „A ty tomu veríš?" spýta sa mama. „Nie, samozrejme že nie." „Tak potom neviem aký máš problém" povie mama dotknuto. „Idem hore" oznámim rodičom. „Dobre zlatko... nič v zlom Damon ale mohol by si ísť hore aj ty ?" spýta sa opatrne mama. „Isteže teta Oya" povie Damon a usmeje sa na mamu. Čo to má znamenať?! Rýchlo vybehnem hore schodmi, počujem ako ide Damon za mnou, otvorím dvere do mojej izby ale v tom sa ma Damon niečo spýta „Naozaj si myslíš že to urobil Jeremy?" „Samozrejme že nie, lenže ukázali mi dôkazy a ja , proste len neviem čo si mám o tom celom myslieť" „ Je to tvoj brat, máš mu veriť aj keby sa neviem čo dialo!" vyhŕkne na mňa. „A prečo si šiel s nami? Prečo si čakal pred kanceláriou pána Portera ty a nie Charlie?" otázky ktoré mi vírili hlavou celú cestu som konečne povedala nahlas a spýtala sa ich dotyčného. Zostane stáť ako obarený „Ja... Jeremy ma o to požiadal, ja som len chcel byť užitočný, vadí ti to?" spýta sa koktajúc. „Ja neviem, len som čakala že tam bude Charlie najlepší kamarát brata" odpoviem mu teraz koktajúc ja. „Vieš, mňa len zaujíma prečo sa zrazu tak strašne bavíš s mojím bratom, zastávaš sa ho" chcem to dokončiť lenže mi skočí do reči „patrí do futbalového tímu a v ňom sme všetci rodina" dopovie. „A čo si teda myslíš o vražde Noaha?" spýtam sa ho. „Nepoznal som ho, ale čo viem bol divný s nikým sa nebavil a bol taký bifľoš a" teraz mu skočím do reči ja „a museli ste mu preto robiť zle? Že bol iný ako vy? To vám nedáva žiadne právo mu robiť zle!" som celá naštvaná. „Čo? O čom to hovoríš? Noahovi nikto nerobil zle" robí sa nechápavo. „Nerob sa že nevieš o čom hovorím! Robili ste Noahovi zle a ja som vás videla!" už nechcem nič počúvať preto sa otočím, tresknem dverami a zostanem vo svojej izbe.

Zhlboka dýcham som opretá o dvere, a o pár minút sa zdvihnem a počujem ako ide Jeremy do svojej izby, rozhodnem sa trošičku načúvať aby som zistila čo najviac informácií. „Kámo, to myslíš vážne, Eli sa vypytovala? A na čo všetko? Povedal si niečo?" počujem ako sa ustráchane pýta Jeremy Damona. „Neboj, nič som jej nepovedal ale nepôjde to takto do nekonečna Jer, ona mi vôbec neverí" povie Damon. Vie niečo o tej vražde, ale nepýta sa ďalej lebo potrebuje Jeremyho v tíme. Z rozmýšľania ma vyruší zvonček počujem ako sa Jeremy postaví a ide otvoriť dvere, rýchlo zavriem tie svoje a potom ich znova otvorím akoby som nič nepočula iba ten zvonček. „Kto to môže byť?" počujem ako sa mama pýta ocka. Počujem otvorenie dverí a celkom známi hlas „Dobrý deň ste pán David a pani Oya Wiliamsovci?" „Áno, deje sa niečo?" „Volám sa John Smith a som hlavný vyšetrovateľ ohľadom smrti Noaha Kelehera".

Už sa nám to pomaly rozbieha. rozhodla som sa však, že ďalšia časť vyjde až na ďalší týždeň. časti budem zverejňovať v pondelky a piatky. Ak sa vám časť páčila, nezabudnite hlasovať.

Vaša Viki:)