Vražda na Madison High

Hádky

Ráno sa zobudím a do očí mi zasvietia slnečné lúče. Zívnem si a posadím sa na posteľ. Potom si uvedomím čo sa stalo minulú noc. Vlámali sme sa do školy a zistili že Jack spolu s dvoma chalanmi nahrali bitku na futbalovom štadióne a hodili to na môjho brata. Ďalej sme ušli a... Panebože ja som zaspala Damonovi v náruči. Očerveniem. Okej toto nebudeme riešiť, nič také zlé sa predsa nestalo, navyše to on ma zobral na ruky, ja som to nechcela. Elizabeth upokoj sa! Kážem si v duchu. Trochu si prečešem vlasy až nejdem dole s takým výbuchom na hlave a zídem dole na raňajky. „Dobré ráno" pozdravím. V kuchyni sedí Damon a popíja raňajšiu kávu. „Dobré ráno" odzdraví a potom sa pozrie smerom ku mne. Jeho pohľad sa na mne zastaví. „Čo sa tak pozeráš?" spýtam sa. „Ehm, nič" povie rozrušene a vráti sa k svojej káve. „Čo tu robíš?" spýtam sa „Spal som tu, tvoja mama ma nepustila večer domov, tak som tu prespal" vysvetlí. Prekvapene prikývnem „Nevieš kde je náhodou mama?" spýtam sa. „Išla do práce" odpovie. Jasné úplne som zabudla. „Som hladná" ozve sa za mnou. „a čo by si chcela na raňajky?" spýtam sa. Je to Emily kto iný by v tomto dome bol? Mama a otec sú v práci, Jeremy na polícií. Takže som tu iba ja a Emily. „Toasty a kakavko so šľahačkou" povie svoju požiadavku. Pozriem sa na hodiny je sedem hodín. Emily budem musieť dnes zaviezť do školy ja. Takže raňajky by som mohla stihnúť „Fajn, posaď sa" vidím ako si Emily sadá. Zatiaľ ako pripravujem raňajky sa jej Damon pýta ako sa jej páči v škole. „Dobre, a kedy príde Jeremy?" spýta sa. Cítim ako na mňa obaja upierajú pohľady. „Jeremy je predsa u Charlieho" poviem. „To viem, ale kedy sa vráti?" „Ja neviem" odpoviem úprimne. „Tu máš raňajky" poviem a Emily sa pustí do jedenia. Zatiaľ vypijem kávu a prezlečiem sa. „Emily choď sa obliecť a umyť, za chvíľu už budeme musieť ísť" rozkážem a tá hneď cupitá hore. Som tu s Damonom sama, je to hrozné. „Ďakujem" poviem. Pozrie sa na mňa „Nemáš zač" odpovie. „Včera večer som volal Jackovi či k nemu nemôžem prísť, aby som sa s ním porozprával" „A čo povedal?" spýtam sa. „Prídem, samozrejme som mu nič nepovedal o tom včerajšku" uistí ma. Prikývnem. „Už som" pribehne Emily. „Dobre, tak môžeme ísť" zoberiem ju za ruku a vyjdeme spolu s Damonom von. Zamknem dvere. „Odprevadím vás" povie. „Nemusíš, ideme do školy a potom musím zájsť na nákup" poviem a už ideme s Emily po ceste. „Ja viem, ale s Jackom som dohodnutý na deviatu, čo budem do vtedy robiť?" spýta sa. „Napríklad sa budeš môcť prezliecť?" navrhnem. „Máš ešte veci od včera" dodám aby si náhodou niečo nemyslel. „Teta Oya mi ich včera večer vyprala" vysvetlí. „V noci? To by už bol celý dom hore" poviem. „Spíš ako drevo" povie s úškrnom. Celú cestu ideme ticho, už sme pri základnej škole kde chodí Emily. Čupnem si k nej a poviem „Ahoj Emily, buď dobrá a poslúchaj" „Ahojte" rozlúči sa a beží do školy. Postavím sa a otočím sa. Skoro sa zrazím s Damonom. „Prepáč" povie. „Nič to, ehm tak ja idem do toho obchodu" poviem a pokračujem v ceste. „Elizabeth, prečo sa mi vyhýbaš?" spýta sa. „Nevyhýbam" poviem ale nepozriem sa naňho. No dobre vyhýbam sa mu, je mi to celé nejaké nepríjemné. „Ale vyhýbaš" odporuje Damon. „Veď sa nič nestalo, iba som ťa odniesol domov lebo si bola veľmi unavená a zaspala si na mne" „Nikto ťa o to nežiadal" poviem. „To si ako teraz kvôli tomu naštvaná či čo?" spýta sa. „Vieš čo, neviem či som naštvaná ale celé mi je to proste nepríjemné" odpoviem. „Nepríjemné by to malo byť mne veď som u vás prespal" povie. Zastanem. „Tak tebe je nepríjemné že si u nás prespal? Mne je nepríjemné že si ma odniesol domov a ja som na tebe zaspala, potom si ma asi zaniesol do postele a neviem čo všetko si ešte spravil, a ráno na mňa čumíš ako vyoraná myš" poviem naštvane. „Neviem čo ti tak vadí ale nemusí ti to byť trápne, veď ma ani nepriťahuješ!" povie naštvane teraz on. „Tak ďakujem" poviem a idem ďalej. Beží za mnou. „Elizabeth" osloví ma. „Nechaj to tak Damon, nemôže ma zaujímať niekto kto sa zaujíma iba o blondínky s veľkými prsiami a zadkom!" poviem a odídem. „Zaujímajú ma brunetky, aby si vedela!" zakričí za mnou. Bez toho aby som sa obzrela mu ukážem prostredník. Ten človek je neskutočný, ráno sa kvôli nemu červenám a teraz by som mu najradšej strelila. Keď prídem do obchodu zistím že som sa s ním nemala až tak pohádať, kto mi teraz povie o čom sa rozprával s Jackom, o čom všetko vie a prečo to urobil? Tlačím nákupný vozík ďalej a z regálu zoberiem ryžu a hladkú múku. „Preklínam ťa Damon Black" poviem celkom nahlas. „Som poctený" ozve sa za mnou a vyľakane sa otočím. Stojí tam Damon a hľadí na mňa. „Nemáš byť prečo" poviem. „Ešte ma nikto nepreklínal" povie s úškrnom. „Všetko je niekedy po prvý krát" „Máš pravdu, Elizabeth mali by sme sa porozprávať" Vzdychnem si. „Fajn rozprávaj" poviem a idem ďalej. „To ani nezastaneš ani nič?" spýta sa prekvapene. „Nie Damon, počúvam ťa ale budeš musieť hovoriť za jazdy, zvládneš to?" „Hej, hej" povie a začne hovoriť. „Takže kým si išla do obchodu zašiel som domov pre auto a to z dôvodu že chcem aby si išla k Jackovi so mnou." Prekvapene sa otočím. „To nemyslíš vážne" „Myslím, dve uši predsa počujú viac" povie. „Nie, nepôjdem tam s tebou" poviem rozhodne. „Ale prečo nie? Ak sa stále hneváš na to čo som ti povedal tak prepáč" „To je jedno, nechcem tam ísť lebo s Jackom by som v jednej miestnosti nevydržala, musela by som počúvať tie jeho sprostosti čo z neho vylezú zakaždým keď otvorí ústa, a navyše potom čo urobil by som mu možno jednu strelila" poviem a Damon sa na mňa pochybovačne pozrie. „A nie je ešte nejaký dôvod prečo tam nechceš ísť?" „Nie" poviem. Prídeme k pokladni a zaplatím. Zoberiem tašku a vyjdem von. Damon povedal že ma odvezie tak naňho čakám lebo si išiel ešte niečo kúpiť. Vyjde von s cigaretami a jednu hneď vytiahne. „To ako vážne?" spýtam sa ho. „Čo? Nepozeraj sa tak" povie keď naňho zazriem. „Daj to do auta." Povie a zanesiem tašku do kufra a vrátim sa späť k nemu. „Chceš?" spýta sa. „Nie, chceš až si zničím pľúca a dostanem rakovinu?!" Zasmeje sa „Z jednej nedostaneš, ale nechám ťa myslieť si čo chceš" „Podľa toho čo považuješ za jednu, jednu že naozaj jednu alebo jednu už po stopäťdesiaty krát" poviem. „Fajn ako chceš" povie a zahasí ju. „Nasadaj" povie naštvane. „Nemusíš byť urazený" „Ja nie som urazený, chcel som si jednu zapáliť lebo si ma totálne naštvala, zaslúžila by si si jednu po zadku" povie. „Tak prepáč že sa zaujímam o tvoje zdravie. Preboha Damon máš devätnásť, ničíš si zdravie a navyše si futbalista" vyčítam mu to. „Túto tému nemienim s tebou rozoberať Elizabeth" „Fajn" zamrmlem si popod nos a nasadnem. Damon naštartuje a ideme. Po piatich minútach zistím že nejdeme smerom domov. „Damon, toto nie je cesta k nám domov , kam to ideme?" spýtam sa vystrašene. „Upokoj sa" „Nie! Damon zastav!" skríknem. „Panebože, upokoj sa ideme k Jackovi!" povie naštvane a zastaví pri chodníku. „Upokojiť sa?! Ako sa môžem upokojiť?! Povedala som ti že k nemu nechcem ísť!" kričím naňho. „Prečo?!" spýta sa naštvane. „Veď som ti to vysvetlila" poviem trochu miernejšie. „Neverím ti Elizabeth" povie naštvane. „K Jackovi pôjdeme spolu a basta!" rozkáže a naštartuje. Ja sa s ním nebudem baviť, fakt ja asi ujdem alebo čo. „Jacka Fischera nenávidím" poviem si sama pre seba. „To ma nezaujíma, chceš vedieť pravdu? Chceš! A Jack niečo vie možno aj viac. Tak sa láskavo ukľudni" povie mi vyčítajúc. „Nie si môj brat a ani otec, tak sa tak nesprávaj" zamrmlem. „Ale som starší a starší ľudia sa majú poslúchať" povie. „Fajn, ako chceš, deduško" Prevráti očami. Zastaneme na mieste a vypne motor. Myslela som si že hneď vystúpi ale sedí a pozerá sa na mňa. Uhnem pohľadom . „Vystúp" povie a vystúpi. Odopnem si pás ale nevystúpim. Damon zabudol na jednu vec, som veľmi tvrdohlavá! Obíde auto a otvorí dvere na strane spolujazdca „Bude to ešte dnes?" spýta sa. Pokrčím plecami. Vzdychne si. „Panebože" povie, chytí ma za ruku a vyvlečie z auta. Zatvorí dvere a pohne sa smerom k domu. Musí ma ťahať lebo inak by som tam zostala stáť na mieste. Zaklope na dvere a otvorí ich Jack „Nazdar kámo" povie Jack. Potom sa pozrie mojím smerom a uškrnie sa „Elizabeth, a ty tu čo robíš? Pomýlila si si dvere?" spýta sa so smiechom. Pozriem sa smerom na Damona s pohľadom ktorý hovorí: Ja som ti to hovorila. Prevráti oči a stále drží moju ruku. „Môžeme ísť ďalej?" spýta sa Damon. „Jasné" povie a pustí nás dnu. „Vaši nie sú doma?" spýta sa Damon. „Nie, som tu úplne sám" povie Jack nadšene. „Posaďte sa, dáte si niečo na pitie?" „Nie, vďaka" odpoviem. „Ako chcete" povie a posadí sa k nám s pohárom boubornom. Snažím sa byť ticho lebo za chvíľu by som mu tu asi dala prednášku o tom že alkohol škodí jeho pečeni, lenže on by ma len vysmial tak ako Damon. Damon asi vie načo myslím a pozrie sa na mňa vyčítavým pohľadom. Tentoraz pretočím očami ja a vytrhnem si ruku z jeho zovretia. „Tak, prečo ste prišli?" spýta sa nás Jack a odpije si z pohára. „Chceme sa ťa na niečo opýtať" poviem. „Chcete moje požehnanie? To vám dám s veľkou radosťou" povie smejúc sa. „Drž hubu Jack!" povieme s Damonom naraz. Prestane sa smiať a pozrie sa na nás „Čo si robil na futbalovom štadióne v noci keď Jeremy zbil Noaha?" spýta sa Damon. „Alebo sa mám skôr spýtať čo si robil na tom štadióne s Angelom a Calebom, ktorí nahrali bitku a policajti si mysleli že to bol Noah s Jeremym?" dodá Damon. Jackovi zmizne z tváre úškrn aj smiech, namiesto toho zbledne ako krieda. Celý čas tam sedím mlčky a počúvam ako Damon čistí Jackovi žalúdok. „Čo máš s tým spoločné?!" spýta sa ho naštvane Damon. „Nič, áno to ja som povedal polícií že na štadióne zbil Jeremy Noaha. A áno vedel som že to neboli oni" potvrdí Jack. „Tak prečo si to povedal polícií?" spýtam sa ho a uvedomím si že v mojom hlase znie vyčítavosť ani sa nedivím. „Chcel som sa mu pomstiť!" zakričí Jack a vstane. „A to už ako prečo?! Nemal si na to žiaden dôvod! Žiaden!" zakričím späť a tiež sa postavím. Damon na nás hľadí a mám pocit že mu pomaly dochádza prečo som nechcela ísť s ním. „Vlastne som sa chcel pomstiť tebe a musel som to spraviť cez tvojho brata! Inak to nešlo!" zakričí. „Pomstiť mne?! Čo som ti spravila keď si sa mi chcel pomstiť?!" kričím. Obaja tu na seba kričíme a Damon sa na nás nechápavo pozerá. „Na tej párty som ťa pobozkal a povedal som ti že ťa mám veľmi rád a ty si mi povedala že ma nemáš rada, vysmiala si sa mi! Potom som ťa videl bozkávať s Noahom a držať za ruky! S Noahom! Vieš aké to bolo ?! Vidieť ťa s niekým novým, obyčajným a nie so mnou?! Lenže teraz si tu a pýtaš sa ma na veci spoločné s Noahom! Lenže Noah je mŕtvy Elizabeth! Mŕtvy!" vykričí tu celú pravdu. Povie všetko čo sa stalo za mesiac školy. O čom nikto skoro nevedel. Rozhostí sa ticho. S Jackom na seba naštvane pozeráme. Do očí sa mi tisnú slzy. Takto ma v živote nikto neponížil. Jack si chce znovu sadnúť ale ja to nevydržím a strelím mu facku.          

Ahojte. ako ste si mohli všimnúť urobila som novú obálku knihy. do komentárov mi napíšte ako sa vám páči. Ja osobne sa celkom teším na ďalšiu časť, lebo sa dozvieme, čo sa stalo na tej párty a pomaly začneme odhaľovať minulosť. Nezabudnite hlasovať. a za každé zdieľanie príbehu, budem len rada.

Vaša Viki:)