Vražda na Madison High

Pohreb (2/2)

„Nepretvaruj sa, tvoje výhovorky sú na nič Jessica, si len podlá klamárka" po desiatich krokoch ju popadnem za lakeť a otočím k sebe „Damon?" spýta sa prekvapene „Kde si bola? Všade som ťa hľadal" „Bola som s Chloé a Jessicou" vysvetlí mi „Áno to som už zistil, vypočul som si váš rozhovor, keď som však už išiel za tebou počul som ako Chloé povedala Jessice že je len podlá klamárka a jej výhovorky stoja za nič" vysvetlím jej, vtom si všimnem jej prekvapený a zároveň vydesený výraz. Pozriem sa na miesto kde sa pozerá a uvidím nejaké auto z ktorého vychádza Charlie „Stalo sa niečo?" spýtam sa „Damon, to auto" „Čo je s ním?" „To auto je Seat Altea, však?" „Áno, je to nejaký problém?" spýtam sa so smiechom, poobzerá sa okolo seba a keď sa uistí že naokolo nie sú žiadni ľudia povie „Damon to auto sledovalo môjho brata keď sa mal stretnúť s Noahom, povedal mi to Spencer" „Čože?! Myslíš si, myslíš si že to bol Charlie?" „Neviem, ale, prečo by tu chodil na aute ktoré sledovalo Jeremyho a pre nás je podozrivé?" spýta sa záhadným tónom „Už to začína, porozprávame sa neskôr" poviem a každý odíde na svoje miesta, Elizabeth začne so svojím príhovorom „V prvom rade sa chcem všetkým poďakovať že prišli. Jeremy bol veľmi dobrý brat, kamarát, syn, futbalový hráč. Nie som si istá či by chcel takúto veľkú ceremóniu okolo toho, ale nemôže momentálne o tom rozhodovať" ozve sa smiech „Len som chcela povedať že si máme vážiť našich najbližších, berieme ich ako samozrejmosť, veď je to naša rodina, prečo by nás opúšťali? Ale opustia nás, ani sa nenazdáme a oni odídu, nemôžeme im viac povedať ako ich máme radi, ako nám na nich záleží. Kedy je neskoro si uvedomíme , keď už nebudeme viac počuť ich smiech, neucítime ich vôňu, neuvidíme ich oči plné emócií. Nič na svete nedokáže nahradiť stratu človeka, ktorého sme veľmi milovali." Ukončí to Elizabeth, ozve sa tichý potlesk a Elizabeth sa zamieša do davu. Pohreb prejde celkom v poriadku, neskôr je kar a keď všetci odídu s Elizabeth sa stretneme v obývačke, zostalo tu ešte pár ľudí „Ten príhovor bol krásny" „Ďakujem moc pekne" „Vieš, pripomenulo mi to môjho otca, nechcem sa však o tom teraz rozprávať, mohli by sme prebrať Charlieho a to auto" s pochopením prikývne. „Čo tam robil Charlie na tom aute? On predsa také nemá" „Možno by si sa ho mala spýtať" poviem a ukážem smerom na Charlieho. Elizabeth sa obzrie „Dobre, idem sa s ním porozprávať " povie a odíde za ním, mysli Damon hovorím si v duchu, ako si mám vypočuť ich rozhovor? Odídem za nimi a robím sa že si obzerám nejaké obrazy čo majú na stenách „To čo si povedala na tom pohrebe bolo veľmi pekné" počujem hovoriť potichu Charlieho „Ďakujem, vieš chcela som sa ťa spýtať že, to auto, na ktorom si prišiel, odkiaľ ho máš? Viem že ty máš iné" „Hej, ale pokazilo sa mi, tak som bol v požičovni a dali mi toto" vysvetľuje jej Charlie „Chápem, a v akej požičovni si bol?" „Prečo sa pýtaš?" spýta sa zmätene Charlie, už- už som chcel ísť k nim, keď Elizabeth zrazu povedala „Mám tam jedného kamaráta, zaujímalo ma však či si náhodou nebol pri ňom, dal by ti možno zľavu" Charlie sa zasmeje „Aha, bol som v Car Rental" „Á, aká náhoda presne tam pracuje môj kamarát, mohol si mi to povedať skôr, dal by ti určite zľavu" hovorí Elizabeth, skoro som sa rozosmial keď Elizabeth rozhodila rukami ako taká stará babka, ako tak nad tým uvažujem hovorí Elizabeth Charliemu pravdu, alebo si to všetko vymýšľa? „Eliza? Môžeš nachvíľu?" spýta sa ujo David „Ospravedlň ma prosím" ospravedlní sa Elizabeth a odíde „Ocko, deje sa niečo?" spýta sa, „Áno deje, prečo tu prišla stará mama?" „Čože?" spýta sa prekvapene „Čo tu robí? Nikto je sem nepozval" Elizabeth je fakt nahnevaná, podídem k nej a snažím sa ju nejako upokojiť „Upokoj sa" hovorím jej „To sa nedá" povie a odhrnie si prameň vlasov ktorý sa jej uvoľnil „Prečo nemáš rada svoju babku?" už veľmi dlho ma to zaujímalo „Keď môj otec povedal starej mame že si bude brať moju mamu, bola s tým celkom v poriadku, keď sa však dozvedela že je Turkyňa veľmi sa nahnevala, neprijala ju za svoju nevestu a povedala mame veľa krát hnusné veci. Keď som vyrastala stará mama bola na mňa zlá, nehrala sa so mnou, kupovala hračky iba Jeremymu a Emily, nemala ma rada lebo som ako jediná bola väčšia Turkyňa ako ostatné deti z našej rodiny, bola som Turkyňa a to ona nemohla zniesť " vysvetlí mi „To ma mrzí" poviem úprimne „Nevedel som, že tvoja stará mama je taká zlá" poviem. „Ako by si mohol?" obzerá sa okolo seba akoby niekoho hľadala, možno starú mamu. „Prepáčte" povie niekto radostne, Elizabeth sa otočí „Pani Carmen" „Aká pani, predsa stará mama" povie s úsmevom babka, „Ako sa opovažuješ prísť sem, kto ťa pozval?" povie Elizabeth a urobí krok vpred „Je to predsa pohreb môjho vnuka, môžem predsa prísť" „Nie, nemôžeš! Nikto ťa sem nepozval!" „Vyžadujem si ten tón!" „Ty si vyžaduješ ten tón?! Sama si povedala že si na vnukovom pohrebe! Tak prečo tu chodíš opitá a smeješ sa na všetky strany?!" „Eli" precedím cez zuby, všetci sa na nás pozerajú, „Oni chcú hrať vo filme si pripravujú jednu scénu" hovorím s falošným úsmevom, ľudia na mňa neveriacky pozerajú „Dobre, to stačí, odíďte" vyháňa ich ujo David, pozriem sa na Elizabeth a pani Carmen, bez slova si pozerajú do očí akoby hrali hru, kto prvý uhne pohľadom, „To stačilo" poviem a chytím Elizabeth za lakeť a ťahám ju preč „Prečo si ma odviedol?!" spýta sa naštvane „Môžeš sa upokojiť a prestať na mňa kričať prosím?" vytrhne sa mi „Prečo sem prišla?! Nechápem to" „Upokoj sa, dobre, nerieš ju a zaujímaj sa o Noremy" poviem a začnem sa ošívať „Čo to robíš?" spýta sa Elizabeth a prekríži si ruky na prsiach „Nič, mali by sme sa však zaujímať o Noremy" „O čo?" spýta sa nechápavo „O Noremy" „Prepáč, ale nie som vedma aby som vedela čo myslíš tým Noremy" „Si už ozaj taká nechápavá?" spýtam sa podráždene „Očividne" „Noremy, znamená vyšetrovanie vraždy Noaha a súvisí to aj s Jeremym a ich dve mená, keď ich spojíme dávajú dokopy Noremy, tak to budeme teraz nazývať " pošepkám jej. „Odkiaľ ty chodíš na tie nápady?" spýta sa a usmeje sa „To je dnes prvý úsmev ktorý na tebe vidím a veľmi ti to pasuje, tak prosím maj stálu takú dobrú náladu" zalichotím jej, na chvíľu, vážne len na malý, malilinký moment uvidím v jej očiach nejakú iskru, zrazu sa zhlboka nadýchne a povie „Mám dobré správy, zajtra zájdem za Mikom, mojim kamarátom, pracuje v požičovni áut kde bol Charlie, popýtam sa ho na to auto" „Pôjdem s tebou" navrhnem „Nie, to nemusíš" odmietne „Ale pôjdem veľmi rád" „Nemusíš" rázne ma schladí „Už by si mal asi odísť, už všetci odišli, mal by si aj ty" „Je tu ešte Charlie" poviem „Charlie je tu ako doma, je ako môj brat, a človek na ktorého sa môžem spoľahnúť, a navyše, nepáči sa mi keď z neho musím ťahať informácie a zavádzať ho" posťažuje sa „Za chvíľu to všetko vyriešime, sľubujem. Potom už nebudeš riešiť prečo ho klameš, asi už pôjdem" poviem, celkom ma naštvalo to s Charliem, huh, človek na ktorého sa môže spoľahnúť akoby som to nemohol byť ja „Odprevadím ťa" ponúkne sa „Neobťažuj sa, trafím aj sám" schladím ju a odídem.

„Dobré ráno" pozdravím mamu, „Dobré ráno, dnes máš nejakú mrzutú náladu" „Ehm, nie, ja len, máme ešte kávu?" zahováram „Áno, nalejem ti?" ponúkne sa mama, prikývnem, dnes poobede pôjdem do tej požičovne áut, možno tam natrafím na Elizabeth, zazvoní telefón „Prosím?" zdvihne mama, chvíľu počúva čo povie volajúci a povie „To by bolo úžasne, moc rada by som sa viac zoznámila s Elizabeth, včera sme nemali veľkú príležitosť " Elizabeth, hneď sa vystriem a zbystrím pozornosť „Och, to je škoda, možno inokedy, ale na tú kávu prídem rada. Majte sa Oya" povie a zloží „Prečo volala teta Oya?" začnem vyzvedať „Ó, pozvala ma na kávu, myslela som si že sa viac zoznámim z Elizabeth ale dnes poobede odchádza niekam s kamarátkami" povie „Aha a kedy?" „Neviem prečo ťa to zaujíma, ale asi nejako o jednej, vravela že o jednej mám prísť ale ona tam nebude" „Jasné, vďaka" poviem a s úsmevom si dám raňajšiu kávu.

„Dobrý deň" pozdravím, „Dobrý, ako ti pomôžem" odzdraví ma jeden chalan, môže byť asi v mojom veku, pozriem sa na menovku a uvidím Mike, „Vieš chcel by som sa spýtať na jedno auto" začnem „V pohode, na aké?" „Uhm..." „Mike!" niekto vykríkne, nahnevane začnem hovoriť „Prepáčte slečna, ale ja sa tu s Mikom rozprávam, mohli by ste mi prosím prestať skákať do reči?" otočím sa a uvidím že za mnou stojí Elizabeth, bez jediného slova ma obíde a ešte do mňa buchne, ani sa neospravedlní a objíme Mika, prekvapene sa pozerám „Pokiaľ viem, vzťahy sú na pracovisku zakázané, nemali by ste sa tak objímať " poviem, no oni sa stále objímajú „No tak, prestaňte" precedím cez zuby, urobím krok dopredu aby som ich rozdelil, keď sa konečne oddelia „Mike, mám na teba jednu prosbu" povie Elizabeth „Pre teba hocičo" ten Mike ma vážne začína štvať „Potrebovala by som zistiť niečo o jednom aute ktoré podľa všetkého je vo vašej požičovni" „Jasné, o aké ide auto?" „O sivý Seat Altea" vyriekne to Elizabeth „Ja som tu však bol prvý, takže, tiež chcem informácie o tom aute" poviem, „Poďte za mnou" víťazoslávne sa usmejem, Elizabeth na mňa zazrie a nasleduje Mika. „Neviem čo je s tým autom, ste už tretí ktorí sa o to auto zaujímajú. No, čo vám o ňom poviem, objem motora v centimetroch kubických je tisícpäťstodeväťdesiatpäť, najväčšia rýchlosť stoosemdesiatjeden kilometrov za hodinu, kombinovaná spotreba je sedem celá osem litrov na sto kilometrov, auto je z roku dvetisícdesať, jedenásť, je to celkom dobré auto má však svoje mínusy ako hlučné turbodiesely, ale ako dá sa to, to auto je dobré na bežné jazdenie ako do práce a podobne" vysvetlí nám „Ďakujeme Mike, určite ak budem chcieť auto viem na koho sa obrátiť " povie Eli s úsmevom „Chcela som však niečo iné o tomto aute, napríklad kto sa bol oňho zaujímať, alebo kto ho mal v poslednej dobe požičané" Mike sa poškrabe na hlave „Eli, dobre vieš že tieto informácie nemôžem poskytovať " „Ve turkce olarak bana soylemedzin?" spýta sa po turecky, tak teraz som v riadnej kaši, ona tu s ním ide hovoriť po turecky, čo ja, neviem ani pol slova a možno to čo zistí mi ani nepovie ak bude na mňa nahnevaná „Taman" povie Mike a zoberie do ruky nejakú knihu „Bir kiz Nancy bir ay once odunc aldi ve bir Charlie iki hafta once" „Cok tesekkur ederim Mike" povie Elizabeth a silno ho objíme „Ja už pôjdem, dovidenia" rozlúči sa a odíde „Maj sa" poviem a utekám za ňou „Čo povedal?" nalieham „Pred mesiacom tu bola Nancy a pred dvoma týždňami Charlie. Sedelo by to pred mesiacom, aj niekoľko dní sa to stalo, hneď sa vrátim" povie a beží k Mikovi „Mike!" zakričí „Áno Eli?" „Ako vyzerala tá Nancy?" spýta sa „Neviem, presne si nepamätám, ale mala blonďavé vlnité vlasy, gaštanové oči a veľmi bledú pokožku" povie „Eli, vidím že ti na tom veľmi záleží, ak je to naozaj tak, môžeme sa spolu pozrieť na kamerové záznamy" „Budem ti veľmi vďačná" „Dobre, tak teda poďme" „Tak, tu je to. Záznam z dvadsiateho siedmeho septembra dvetisícdvadsaťjeden" pozorne s Eli pozeráme na záznam keď sa zrazu objaví žena veľmi podobná tej čo popisoval Mike „Stopni to!" vykríkne Elizabeth, práve vtedy keď je žene veľmi dobre vidieť do tváre, pozerám sa na tú ženu s otvorenými ústami „To nie je možné" povie prekvapená a zaskočená Elizabeth „To nemôže byť ona" „Bohužiaľ je, asi nie som jediný ktorý sa zmýlil vo svojich kamarátoch" poviem, a ešte raz sa pozriem na Chloé ako si obzerá sivý Seat Altea. 

Už je to tu. pomaly nám tento príbeh končí, ale ešte tu máme pár kapitol, ktoré sú dlhšie, takže sa máte načo tešiť. Tak podľa všetkého už vieme aj meno páchateľa. uvidíme čo sa stane v ďalších častiach. 

Vidíme sa v piatok. 
Vaša Viki :)