Vražda na Madison High

Klebety

„Musíšísť do školy" núti ma mama aspoň už pol hodiny. Nechcem ísť do školy, potom akozatkli môjho brata a počúvať čo o ňom ľudia hovoria. Už dnes ráno bolna Twitteri status o tom ako ho zatkli. „Mami, prosím ťa, ako môžem ísť doškoly po tom čo ho zatkli a všade počúvať tie klebety?" prosím mamu ako lenviem. Od vtedy ako ho zatkli prešli tri dni, mama stále plače a narieka,otec o Jeremym nechce ani počuť a ja pozerám všade na interneteklebety o rodine Wiliamsovcov. „Viem že sa ti to nepáči a že nechcešvšade počuť ako nás ohovárajú, ale ak nepôjdeš do školy bude to ešte horšiea dáš im dôvod že to všetko je pravda" pozrie sa na mňa ustráchane. „Javiem, ale ja nechcem prosím, tento týždeň zostanem doma, kým to všetkoneutíchne a potom pôjdem do školy,môžeš im zavolať a povedať že som ochorela" „Cemre" skočí mi mama do reči.„ takto to nepôjde nemôžeš vymeškať týždeň školy len tak. Nehnevaj ma prosím užaj tak mám toho dosť a nechcem teraz počúvať tvoje výhovorky" povie mamanazlostene. Viem pridávam jej len starosti a to nechcem takže sa musím vzchopiťa ísť. „Dobre mami idem si zobrať veci" vzdám sa teda. „Bež, odveziem ťadnes do školy. Otec má veľa práce a ja mám dnes voľno" „V poriadku" idemsi po veci a mama ma už čaká na verande. „Máš všetko?" spýta sa. Nie somschopná jej odpovedať tak iba prikývnem. Nastúpime do auta a v tom sazozadu ozve „Baf" obzriem sa, je to len Emily, donúti ma to usmiať. Úplne somzabudla na moju mladšiu sestričku. Áno tú kvôli ktorej musím meniť svoje plány,ale úplne som zabudla ako sa musí cítiť ona. Tie tri dni bola Emilyu starej mami z otcovej strany. „Mami kde je Jeremy?" spýta sa Emilyveľmi smutne. Pozriem sa na mamu, otočí sa k Emily a smutne sa usmeje„Jeremy je teraz u Charlieho a nepríde domov lebo pracujú na jednomprojekte do školy" povie mama svoju výhovorku. Povedzme si úprimne mamevýhovorky nejdú, ale Emily je malá, tak tomu verí. „Aha tak mu ale povedz že mi sľúbil že pôjdeme spoluna ihrisko" povie veľmi smutne. „A čo ak ťa po škole na to ihrisko zoberiemja?" spýtam sa usmievajúc Emily. „Áno" odpovie šťastne. „Dobre teda, tak ja poteba prídem" poviem a otočím sa dopredu. „Mami mali by sme už ísť ak nechcemezmeškať školu" poviem mame a tá hneď naštartuje. Ideme ticho celú cestu.Cesty a chodníky sú prázdne, žiadni ľudia, len občas prejde cez cestuzatúlaná mačka, aj vtáky prestali spievať. Je to tak akoby vymrelo celé mestoMadison, a my sme jediné žijúce bytosti v okolí. Prichádza jeseň,fúka silný vietor, ochladilo sa a obloha je celá čierna. Asi bude pršať,dáždnik som však nechala doma. No to je posledné čo ma teraz zaujíma. Mamazastaví pred školou a pozrie sa na mňa „Vyučovanie začína za desať minútElizabeth, mala by si si pohnúť. A nezabudni nech si ľudia mysliaa hovoria čo chcú, dôležité je že my vieme čo je pravda." Dodá a jejpohľad sa do mňa zavŕta. Otočím sa k Emily že sa s ňou rozlúčima poviem jej že možno dnes nepôjdeme na ihrisko , ale ona zaspala, nonevadí možno nabudúce. Zoberiem si tašku a vystúpim z auta, kabát sipritiahnem bližšie k telu, vietor mi rozfúkal moje dlhé hnedé vlasy.Vykročím smerom ku škole. Otvorím dvere a vstúpim do budovy. Chodby súprázdne asi sú už všetci v triedach. Prvú hodinu by som mala mať Matiku.Idem smerom ku schodom ktoré vedú na druhé poschodie ale v tom maniekto osloví „Elizabeth ?" otočím sa, je to Charlie som taká rada že ho vidím,konečne nejakú známu tvár. „Och Charlie, som taká rada že ťa vidím kde si bol?V škole som ťa v posledné dni vôbec nevidela" „Pch, ako by si tychodila do školy" povedal s úškrnom. „Ja za to nemôžem, ale fakt kde sibol? Vedel si vôbec čo sa stalo?" spýtam sa ho znovu. „Áno viem čo sa stalo,ale nebolo mi dobre" odpovedal mi. „Aha" „No, ale pokiaľ viem nemala by si byťv triede?" spýta sa. „No mala ale zastavil si ma ty a navyše" pozriemsa na hodiny za päť minút mi začína vyučovanie. „A navyše všade je mŕtvoa vyučovanie ešte nezačalo, stalo sa niečo?" spýtam sa, Charlie si sadnena schody a obzrie sa smerom ku mne. Zídem pár schodov a posadím sak nemu. „Celá škola hovorí iba o tom čo sa stalo pred troma dňami.Navyše stále tu chodia novinári a policajti ich zakaždým vyhadzujú, je tohotové fiasko. Učí sa posledný deň, rozhodli sa potom školu zavrieť abymohli policajti vyšetrovať" povie Charlie vážne. „Navyše policajti znovakaždého vypočúvajú, pýtajú sa na bližšie informácie, ale nikto nič nevie, stálehovoria iba o Jeremym" dopovie. „Ale veď celá škola ho predsa nemohlavidieť, a ako to je možné? Každýdeň si poviem že zajtrajšok bude lepší ale nie je, je to iba horšiea horšie" poviem smutne. „Ja viem Eli, a mrzí ma to, ale zmeniť tonikto nedokáže, bohužiaľ ani ty" dopovie. Opriem si hlavu o jeho rameno.„Škoda že si u nás nebol keď tam prišli policajti. Celý čas tam bol Damon"poviem mu trochu vyčítavo. „Damon bol u vás keď sa to všetko stalo?" spýtasa Charlie, kým stihnem odpovedať niekto sa za nami ozve. „Áno bol, máš problémCharlie?" s Charliem sa naraz obzrieme. Za nami stojí Damon, neviem čovšetko počul ale je mi to úprimne jedno. Zas má na tvári ten jeho úškrn zachvíľu povie zas niečo sarkastické. „Nie nemám, ale čo sa zrazu tak o nichzaujímaš?" spýta sa ho Charlie, postaví sa a ide smerom k nemu.„Zaujímam, to ako vážne? Kde si bol ty Charlie? Nechal si ich v štichu,prečo?" vypytuje sa. Charlie sa usmeje „To myslíš vážne, ideš sa mňa pýtaťprečo som nebol pri nich keď sa to všetko stalo?" „Pýtam, pýtam Charlie, aby sináhodou ty nezabil Noaha a hodil to na Jeremyho" „Damon!" okríknem ho.Pozrie sa na mňa a zas sa prihlúplo uškrnie. „To myslíš vážne? Hovoríš žeCharlie zabil Noaha a hodil to na môjho brata, jeho najlepšiehokamaráta?!" spýtam sa celá naštvaná a prídem k Damonovi. Zas saprihlúplo uškŕňa. „Hm, zamyslím sa" robí sa že premýšľa. „Áno, myslím si to"„Zbláznil si sa? O čo ti ide? A prečo sa vlastne zaujímaš o Jeremyhoa prečo niečo hovoríš aj na Charlieho? Veď ho vôbec nepoznáš!" skríknem.„Poznám, nepoznám. O to tu nejde Elizabeth." O čo mu ide? „Myslíš siže keď si kapitán tímu, populárny a každá baba ide po tebe , poznášvšetkých?!" spýta sa ho Charlie. Damonovi akoby preskočilo začne tlieskať na celú chodbu a pri tomkričí. „Bravó, bravó, bravó. Všetci zatlieskajme tuto pánovi Charliemu ktorývie všetko." Keď sa lepšie poobzerámzistím že všetci študenti sú na chodbách. Predtým tu však neboli, museli prísťasi vtedy keď Damon začal tlieskať a kričať. „Toto nemienim počúvať"poviem, zoberiem si tašku a zamiešam sa do davu zvedavých študentov. Predieram sa cez dav až dôjdem na konieca skoro sa zrazím s pánom Tolsonom. „Prepáčte" ospravedlnímsa mu. „Elizabeth ? Ako sa máš? A ako sa má Jeremy ?" spýta sa ma veľaotázok naraz. „Mám sa tak ako sa asi v tejto situácií môžem mať" odpoviemmu. „Isteže" odpovie a falošne sa usmeje. „Ospravedlňte ma prosím pánTolson" poviem mu a idem smerom na dievčenské záchody. Vojdem dnua počujem dva veľmi známe hlasy. Sú to Jessica a Chloé, čo tu robia?A o čo im ide keď sa rozprávajú o tej vražde a či to spravil môjbrat? Zvyčajne to nerobím ale toto je výnimočná situácia a ide predsao moju rodinu, a tak sa teda rozhodnem počúvať za dverami. „Jess, nemôžeštakto hovoriť o Elizabeth a ani o jej bratovi" ohriakne juChloé. „Chloé prosím ťa prečo by som nemohla? Ide tu predsa o to že našadobrá kamarátka má veľký problém. Vlastne jej brat" bráni sa Jess. „ Prestaň sapretvarovať, a nehovor že Elizabeth je tvoja dobrá kamarátka, viem celúpravdu začala si sa s Eli baviť iba preto že má celkom slávneho brataa nebavilo ťa byť iba v úzadí. Viem aj to že ideš po jej bratovi ! Sinechutná a poriadne falošná Jessica! A ja som Elizabeth pravdunepovedala lebo som si myslela že ti na nej záleží, ale nebola to pravda! Vieš čo Jessica? Kašlemna teba, rob si čo chceš ale Eliazbeth je moja najlepšia kamarátkaa poviem jej kľudne aj celú pravdu!" vykríkne Chloé. Počujem krokya preto rýchlo vybehnem na najbližšie schody ktoré sú nad záchodmi. Mala by som ísť dole a porozprávať sas nimi ale nemám vôbec náladu predstierať a robiť sa milou. AspoňžeChloé sa ma zastala a je úprimná, aletiež mi nepovedala pravdu. Aspoň nie je taká falošná ako Jessica, o ktorejsom si myslela že je dobrá kamarátka a pri tom ma len využívala a šlapo mojom bratovi! Z myšlienok mavytrhne školský rozhlas „Váženíštudenti, prosím Vás zoberte si svoje veci čo máte v škole a pobertesa smerom k východu. Škola sa dnes zatvára skôr ako sa mala z dôvoduže sa vyskytli menšie problémy. U východu sú policajti ktorý Vás budúkontrolovať a keď Vás skontrolujú môžete ísť kľudne domov. Koniechlásenia." Dopovie školská zástupkyňa. Všetci sa poberú smerom k východua s povzdychom ich nasledujem aj ja. „Elizabeth kam si zmizla?" spýtasa ma niekto a preto sa otočím. Je to Damon Black. Otočím sa späťa snažím sa ho ignorovať. „Niečo som sa ťa pýtal" povie. A všimnem siže ide vedľa mňa. „ Nič ťa do toho nie je" odpoviem mu. „A čudujem sa prečo sato vôbec pýtaš po tom tvojom výstupe na chodbe kde ťa pozorovala celá školaa totálne si zosmiešnil Charlieho. Nemienim sa s tebou o tomrozprávať" dopoviem. „Aha, takže si namňa naštvaná?" spýta sa s úškrnom. „Nie, nie som na teba naštvaná, z dôvoduže ma nemôže vyprovokovať, a ani naštvať niekto ako ty" odpoviem mu.Zasmeje sa a potom povie „Takže niekto ako ja?" kam tým mieri? „Áno niektoako ty" poviem „Aha ,takže niekto ako jaznamená pekný, vysoký, vyšportovaný, múdry?" spýta s úškrnom. „Nie, týmniekto ako ty som myslela arogantný,protivný, egoistický, drzý a ten kto myslí iba na seba" odpoviem mu. Tenmá ale ego, myslí si o sebe veľmi veľa. „Teraz to preháňaš asi si si mas niekým pomýlila, lebo ja taký nie som" povie a teraz sa mu pozriemdo očí a vidím v nich že mu je do smiechu, ale snaží sa tozamaskovať. „Nesmej sa Damon" poviem mu a hneď pokračujem „ Si drzý lentým že v tejto situácií ma provokuješ a je ti do smiechu, ale tebe toje jedno" „Tak za prvé Elizabeth, nie je to zas také vážne, a tým sa zasdostávame k otázke „veríš svojmu bratovi?" A za druhé máš nejakýproblém s mojou povahou?" pozrie sa na mňa a ja vidím že sa snaží neuškŕňať.„Áno mám s tvojou povahou problém. A svojmu bratovi verím a to madostáva k otázke „Potrebuješ môjho brata len k tomu aby ste vyhrávalizápasy?" spýtam sa. A vidím v jeho očiach strach. Takže som trafilado čierneho. „Ako si na takú hlúposť prišla?" opýta sa nahnevane. „Som len jednoduchochytrá" odpoviem mu s úškrnom teraz ja a pridám do kroku. V tomma zastaví policajt a povie nech ukážem svoju tašku. Podám mu jua detektorom kovov ju prehliada. „Vporiadku" povie a podá mi ju potom ešte dodá. „Môžete ísť domov" prikývnema poberiem sa smerom domov. „Odveziem ťa" povie niekto a obzriem sa,stojí tam Charlie. Som rada že ho vidím, ale už by mohli všetci prestať na mňahovoriť zozadu, ako má človek vedieť na koho hovoria a kto to je? „Nerobsi starosti" poviem mu. „Prestaň sa správať ako malá Eli" povie. „Tak fajn, alenechoď až pred bránu, Emily sme povedali že je u teba Jeremy, takže bybolo divné kebyže sa tam odrazu ukážeš." Prikývne. Nasledujem ho smeromk autu. Keď nastúpime poviem mu „Prepáč" spýtavo sa na mňa pozrie. „To s týmDamonom ma mrzí, a aj to že som zmizla keď začal na teba hovoriť zlé veci"vzdychne si. „Eli ty za to nemôžeš, navyše správal sa ako šialený takže tak čitak by som ťa poslal preč" povie, „Takže sa na mňa nehneváš?" spýtam sa ho „Nemámprečo" povie a usmeje sa. Odľahlo mi. „Dúfam že vieš, že neverím Damonovio tom čo povedal o tebe, a tej vražde Noaha" poviem mu aby somsa uistila či to naozaj vie. „Viem, práve som sa ťa chcel opýtať či mi veríš žesom to nespravil ja" povie. „Samozrejme že ti verím Charlie. Aj keď nechápem prečoto Damon povedal a ako na to prišiel?" poviem zamyslene. „To už netušímale never mu, vieš vtedy na chodbe mu úplne preplo a keď si odišla bol somtaký rád lebo som si myslel že normálne na mňa zaútočí" sucho sa zasmeje. Nomne to smiešne neprišlo ani trochu. „A čo sa potom dialo keď som odišla?"spýtam sa. „To ťa nemusí zaujímať" povie celkom chladne. „Ale prečo veď" skočími do reči „Elizabeth to je medzi mnou a Damonom" povie chladne. „Fajn,ako myslíš" vzdám sa ale nepáči sa mi ako Charlie hovorí, je divný, nie je takýako predtým. Celou cestou domov ideme mlčky, ani sa nedivím. Keď Charliezastaví jednu ulicu pred našim domom som taká rada že môžem vystúpiť. Idempráve vystúpiť keď mi Charlie povie „Eli mrzí ma ako som sa k tebesprával, ale pochop že Damon a ja práve spolu moc nevychádzame. Ideo to že Damon, asi na mňa žiarli žesom najlepším kamarátom Jeremyho a on nie, alebo to že ty máš radšej mňaa nie jeho" povie. Okej tak toto som nečakala. Damon že by žiarlil naCharlieho ? Veď je najlepší vo všetkom, je najpopulárnejší a neviem čoešte. Jedným slovom má všetko. „Charlie to myslíš vážne?" spýtam sa ho to.Prikývne. „Ďakujem za odvoz, ale už musím ísť" poviem mu a vystúpim.Zavriem dvere a idem smerom k nášmu domu.

Ahojte túto časť uverejňujem znovu, lebo som mala nejaké problémy. nezabudnite dať hviezdičku a napísať mi ako sa vám príbeh páči. A ako sa vám páči nová postava Charlie. Dajte mi vedieť. 

Vaša Viki:)