Vražda na Madison High

V nebezpečenstve

„Nakoniec ti bolo jedno, že si zabila Noaha. Naučila sa s tým žiť a pokračovať v ďalších svinstvách. Nahovorila si ešte aj Jessicu aby zabila svojho priateľa" vyčítam Chloé, celý príbeh čo mi povedala, je to hrozné, prebieha mi mráz po chrbte. „Takže aj v Jeremyho smrti máte prsty?!" zakričím, bojím sa ich, veľmi sa ich bojím. „Nie, Jeremyho sme nezabili my" hovorí pokojne Chloé, správa sa ako psychopat, no neviem kto je väčší, či ona alebo jej otec „No..." začne Tolson „Aké no?!" zakričím, po lícach mi stekajú slzy, „Dal som rozkaz jednému môjmu kamarátovi vo väzení aby zabil Jeremyho" „Čo?!" spýta sa prekvapená Chloé „Musel som, začala ho obhajovať Noahova sestra, dali o pár mesiacov ďalšie pojednávanie, nemohol som dopustiť aby ťa zničili" využijem ich nevšímavosť a rozbehnem sa preč. Rýchlo bežím a o chvíľu zistím že idem ešte do hustejšieho lesa. „Stoj!" zakričí Chloé, obzriem sa, už ma skoro doháňa, neviem však kde je Tolson. „Nemáš kam ujsť!" náhlim sa ďalej a rýchlo vytiahnem mobil, prišla mi správa od Spencera „Ahoj, tak som zistil čo si chcela, bolo to veľmi ľahké, ten človek vôbec nevie narábať s takými to vecami, no ale späť k tomu komu patrí ten účet. Ten účet bol založený tu v Madison a patrí Chloé Griffinovej" zamyslene bežím ďalej, keď ma zrazu niekto strhne na zem, vykríknem. Otvorím oči, na mne leží Tolson, neviem čo chce urobiť ale solídne ho kopnem do brucha, zlezie zo mňa a chytá sa za boľavé brucho. Rýchlo sa postavím, že budem utekať ďalej, zrazu ma však chytí niekto za zápästie „Pusť ma!" zakričím Chloé „Zabudni, musím sa ťa zbaviť, inak povieš polícii všetko" „Nič nepoviem sľubujem, len ma pusť prosím" prosíkam a urobím krok dozadu a potom ďalší, až kým pravou nohou nevkročím do prázdna. Chloé sa na mňa vystrašene ale aj samoľúbo pozrie, toto jej nedovolím, nedovolím aby videla moju smrť. Ani sa nenazdá, stiahnem ju so sebou. Rukami si kryjem hlavu, konáre mi škriabu ruky, ďalej sa kotúľam dole kopcom až kým nedopadnem na tvrdú zem. Zrazu zacítim ako mi po tričku stekajú teplé pramienky krvi. Ruku si položím na rebro a pozriem sa na ňu, je celá od krvi. Och bože, vykrvácam tu, nikto ma tu nenájde. Pochytí ma panika, srdce mi zbesilo bije o rebrá. Pozriem sa vedľa seba a uvidím tam ležať nehybnú Chloé. Opatrne sa k nej doplazím a pokúsim sa nahmatať jej tep. S úľavou si vydýchnem, „Odstúp od nej!" zakričí zrazu Tolson, rýchlo k nej pribehne a začne sa o ňu strachovať „Žije. Len je mimo, za chvíľu sa preberie" vysvetlím mu, ruku si tlačím na zranené miesto „Ako sa opovažuješ...!" rýchlo ku mne podíde a postaví ma na nohy, chytí ma za môj krk a začne ma škrtiť, rukami ho začnem búchať aby prestal. Zovretie však nepovolí, zdvihnem koleno a kopnem ho medzi nohy. Zovretie povolí a tak využijem šancu, lenže moje telo je slabé a neudržím sa ani na nohách, spadnem na zem. Rýchlo a plytko dýcham, nevládzem, som slabá. Najradšej by som tu zostala len tak ležať, lenže za mnou leží sériový vrah. Všetko sa začne točiť, prevalím sa na chrbát, uvidím Tolsona nad sebou ale o chvíľu vidím iba tmu.

Damon

Možno som bol na Elizabeth trochu tvrdý. Nezaslúžila si to, ale ublížilo mi, že mi zase klamala. Zavolám jej, no nedvíha. Zaparkujem pred ich domom a zaklopem, otvorí teta Oya „Damon?" spýta sa prekvapene, „Čo tu robíš?" „Prišiel som za Elizabeth" odvetím „Nie je doma" moje srdce začne rýchlo biť, ako na poplach „Ako to, že nie je doma?" spýtam sa zmätene „Ešte neprišla, myslela som si však, že je s tebou" „Bola, ale potom sme sa pohádali. Myslel som že už prišla" „Nie ešte nie, písala mi však, že prespí u Chloé" strhnem sa „Dobre, ďakujem. Majte sa" rozlúčim sa a rýchlo nasadnem do auta, zavolám Eli ešte raz no ani tento raz nedvihne. Pozriem sa na hodinky, už je skoro sedem a začína sa stmievať. Na sto percent však viem, že u Chloé nebude. Rýchlo naštartujem a odídem za Spencerom. „Damon?" opýta sa prekvapene Spencer, „Je všetko v poriadku?" „Nie je" poviem a vstúpim do jeho izby „Elizabeth mi nedvíha telefón, už sa pomaly stmieva a ja neviem kde je" „Skús jej zavolať ešte raz" skúsim to znova, do teraz to aspoň zvonilo, no teraz je nedostupná. „Nedostupná" Spencer, akoby to pochopil si hneď sadne za počítač „Asi pred dvoma hodinami som jej poslal správu o tom koho je ten účet" „Tak rýchlo?" spýtam sa prekvapene „Áno, bolo to ľahké" „A komu patrí ten účet?" „Chloé Griffinovej" „Doriti. Pohni si prosím Spenecer, podľa môjho inštinktu je Eli vo veľkom nebezpečenstve" zdesene sa na mňa pozrie a začne niečo rýchlo písať do notebooku „Posledné údaje ukazujú, že je...v lese? Uhm... áno, je v lese, blízko opusteného domu. Čo by tam však robila?" „Pošli mi prosím polohu, vďaka moc Spencer, maj sa" poviem, „Damon" „Čo?" „Musím ti niečo povedať " „O čo ide?" spýtam sa zmätene „Ja som Archanjel, ja som sa vám snažil celý čas pomôcť " „Ďakujeme veľmi pekne, bez teba by sme to nezvládli" „Za málo, ponáhľaj sa však, možno to už nestihneš" znova sa mu poďakujem a rýchlo vybehnem von, zamierim si to k opustenému domu.