Vražda na Madison High

Pred mesiacom Nový študent

„Na domácu úlohu si vyriešte rovnice zo strany 27 a zajtra si napíšeme krátky testík, to je pre dnešnú hodinu všetko, majte sa žiaci" dopovie pani učiteľka McManusová, malá žena zavalitej postavy s krátkymi čiernymi vlasmi. Pobalím si veci a vyjdem z triedy. Na chodbe sa stretnem s mojimi najlepšími kamarátkami Jessicou a Chloé. „ Ahojte" pozdravím ich. „Ahoj Eli" pozdravia ma jednohlasne. „Pôjdeš s nami dnes do kaviarne k Montymu?" spýta sa ma Jessica. „Nie, bohužiaľ nemôžem, musím strážiť Emily" odpoviem smutne. Emily je moja mladšia sestra má 7 rokov a je rozmaznaná vždy musím kvôli nej zmeniť svoje plány. Je to otravné. „A nemôže ju postrážiť Jeremy?" spýta sa Chloé. Jeremy je môj starší brat chodí tiež na Madison High je o dva roky starší. Reprezentuje našu školu vo futbale so svojím najlepším kamarátom Charliem. Na škole je veľmi populárny a baví sa s Damonom Blackom najlepším hráčom futbalu a najkrajším chalanom na škole, každá baba po ňom šalie. Ja nie, Damona som spoznala na vlastnej koži a je drzý, arogantný, každému robí zle a rád provokuje. „Nie dnes má futbalový tréning" odpoviem rýchlo. „Bože to je naprd" povie Jess. „Tak sa maj" rozlúči sa so mnou Chloé pretože už zvoní na hodinu. Ďalšiu hodinu mám Dejepis moju obľúbenú. Posadím sa do tretej lavice a pomaly príde do triedy pán Davies a za ním kráča nejaký študent. Nepoznám ho a nikdy som ho tu nevidela je nový ? Postavíme sa, pán Davies však povie „Sadnite si." Všetci si sadneme a pán Davies si položí svoje veci na katedru a začne rozprávať „Takže žiaci , toto je náš nový študent Noah Keleher, prisťahoval sa k nám až z Floridy. Noah, môžeš nám niečo o sebe porozprávať?" požiada ho pán Davies. „Ehm... Volám sa Noah Keleher, pochádzam z Floridy a mám 17 rokov." Povie placho. To bolo všetko, Noah nič viac nepovedal a počkal kým mu pán Davies dovolí si sadnúť. Sadol si do poslednej lavice, otvoril si knihu a počúval čo hovorí pán Davies.

Konečne som vylovila kľúče z tašky, odomkla dvere a odložila si veci. „Som doma!" zakričím na mamu. „Vitaj Cemre." Oooh áno skoro som zabudla, určite ste si všimli že v škole mi hovoria Eli- skratka mena Elizabeth ale mama ma práve oslovila Cemre, je to tým že moja mama je Turkyňa a vydala sa za môjho ocka ktorý je Američan. Nevedeli sa rozhodnúť či budem mať turecké alebo americké meno tak nakoniec sa volám Elizabeth Cemre Wiliamsová. „Mami ideš dnes na poobednú?" spýtam sa s nádejou že povie nie a môžem ísť s babami k Montymu. Mama totiž pracuje ako lekárka. „Idem, prečo sa pýtaš zlatko?" „Len tak, chcela by som ísť s babami k Montymu." „Je mi ľúto zlatko ale musíš postrážiť Emily" ospravedlňujúco sa na mňa usmeje. Super, plán Monty nevyšiel. „A ináč ako bolo v škole, nejaké známky?" pýta sa a pije pri tom kávu. „Áno jednotka z Dejepisu. Ináč máme v škole nového študenta volá sa Noah Keleher pochádza z Floridy ale s nikým sa nebaví" odpoviem mame na otázku. „To je skvelé tak sa s ním pokús spriateliť keď hovoríš že nemá žiadnych kamarátov." No super je to tu zas, mama má tendenciu mi hovoriť s kým všetkým sa mám spriateliť, pretočím očami. Idem do kuchyne a nalejem si pohár vody. Vtom príde Jeremy zo školy, treskne tak silno dverami že skoro vyletia z pántov. Vyjde hore schodmi a zase treskne dverami, s mamou sa na seba ustarostene pozrieme. No čo už, brat má zase dni keď je naštvaný na celý svet. Idem do svojej izby si robiť úlohy ešte si však zoberiem niečo malé pod zub.

Úlohy už mám hotové a idem dole do obývačky sedí tam Emily a Jeremy mama odišla pred dvoma hodinami do práce. Sadnem si vedľa Emily a spýtam sa Jeremyho „Nemal si mať dnes tréning?" „Mal a ?"odpovie mrzuto. „No tak čo tu potom robíš, tréning ti končí až o piatej a je iba pol štvrtej" čakám že mi neodpovie ale na miesto toho povie „nemáte náhodou v triede nového týpka?" tak toto ma fakt zaskočilo môj starší brat sa prvý krát v živote o mňa zaujíma, no nie o mňa skôr o nového žiaka „Hej máme prišiel z Floridy, prečo sa pýtaš?" vyzvedám ďalej. „Len tak chalani o tom hovoria , ja len že či je to pravda" odpovie vyhýbavo. „Okej." Tak koniec našej konverzácie. Ďalej pozeráme spolu televízor ale nie je tam nič zaujímavé.

O hodinu prišiel ocko z práce pozdravil nás a povedal nám že dlho nevidel všetky svoje tri deti pohromade či je všetko v poriadku. A začal sa smiať. Spoločne sme sa navečerali a ja som sa osprchovala a šla som si čítať knihu, bol to nejaký román o upíroch bolo to celkom zaujímavé. Prečítala som si pár strán a šla som si ľahnúť zajtra ma čaká ťažký deň.

Ďalšia časť. hádam sa páči. nie som s ňou moc spokojná ale nejako sa príbeh rozbehnúť musí.

Vaša Viki:)