Vražda na Madison High

Ako sa to stalo (2/3)

Dve hodiny pred párty

Čakám na Noaha, dnes dve hodiny pred tou párty sa máme prvý krát stretnúť, písali sme si celý týždeň, bolo to úžasné. Máme sa stretnúť v telocvični, veľmi sa teším, keď ho uvidím prichádzať otočím sa chrbtom aby neodišiel hneď ako ma zbadá. Keď príde úplne blízko jeho teplý dych ma pošteklí na krku „Nancy?" chrapľavo ma osloví „Noah" poviem a otočím sa k nemu, prekvapene sa na mňa pozerá „C- Chloé?" vykoktá a odchádza „Noah, prosím neodchádzaj, milujem ťa, veľmi" žobroním ho a postavím sa pred neho „Ale ja som s Elizabeth" na tento „argument" rýchlo zareagujem „Tak prečo si si teda so mnou začal písať? Prečo si sem prišiel? Elizabeth možno nemiluješ tak ako si myslíš" poviem „Poviem jej pravdu ak teraz odídeš" „Čo odo mňa chceš aby si jej to nepovedala?" spýta sa podráždene „Presne toto" poviem a pobozkám ho, bozk mi oplatí, začneme cúvať, rozopnem mu košeľu a končekmi prstov prejdem po jeho vypracovanom tele „Prekvapená?" zašepká chrapľavo „Trochu" poviem, vyzlečie mi tričko a po chvíli pred sebou stojíme polonahí.

Zrýchlene dýcham, srdce mi rýchlo tlčie o rebrá, rýchlo vstanem a oblečiem sa „Kam ideš Chloé?" spýta sa Noah „Pre teba som Nancy, v škole ma však volaj Chloé, idem sa pripraviť na tú párty" odpoviem, preboha, čo som to urobila? Vyspala som sa s priateľom mojej najlepšej kamarátky. Nie, nemysli takto, Noah bol tvoj, ona ti ho prebrala, poviem si v duchu „Stretneme sa aj zajtra, aj pozajtra a dvadsiateho septembra mi niečo prinesieš" poviem, až skoro rozkážem „A čo?" spýta sa, na jeho tvári, aj v tej tme vidím výčitky, ale aj to, že to musí spraviť, „Chceš to naozaj vedieť?" prikývne „Drogy, pôjdeš k Oscarovi Quinnovi k starej továrni o trištvrte na jedenásť, dvadsiateho, dohodla som to" „Drogy? Zbláznila si sa?" Rýchlo sa postaví „Je to nebezpečné" „Nestaraj sa do mňa, je to môj život nie tvoj" poviem a z kapsy vytiahnem jedno rázový telefón „Je ta moje číslo, budeme si volať, a vždy ti poviem kedy sa stretneme" vysvetlím mu, podám mu telefón a odídem, nechám ho tam len tak polonahého stáť.

Doma sa rýchlo osprchujem a pripravím na párty „Už idem" oznámim otcovi „Dobre, kedy prídeš?" „Neviem, asi neskoro" „Fajn, uži si to" „Ahoj" rozlúčim sa a zavolám Eli že o koľkej po mňa prídu. Za chvíľu zazvoní zvonček „Ahoj" pozdraví ma Eli „Už na teba čakáme" vysvetlí, sadnem si do auta „Ahojte" pozdravím Jeremyho a Jessicu „Ahoj" odzdravia ma „Tak čo baby, ste pripravené to dnes poriadne rozjet" spýta sa Jeremy „Jasan" zasmejeme sa „Mali by sme si švihnúť až nemeškáme" povie Elizabeth „Kľud sestrička, na takéto veľké párty sa chodí vo veľkom štýle vždy neskôr" „Ale ja nechcem prísť vo veľkom štýle" namietne „Fajn" zastavíme na červenej, Jeremy pustí na plno rádio a začneme všetci nahlas spievať Poker Face od Lady Gagy. Po pätnástich minútach konečne dorazíme. Vystúpime z auta a uvidíme Jacka, Damona sa o niečom rozprávať, zrazu sa na nás pozrú „Čaute" pozdraví ich Jeremy „Čau" pozdraví ho Jack „Nazdar" povie Damon a potrasú si rukami, „Tak mi už pôjdeme do vnútra" povie Elizabeth Jeremymu „Fajn, užite si to" odpovie „Aj vy" povie Eli a odídeme. Keď prídeme dovnútra, začne hrať pesnička Girls in the hood od Megan Thee Stallion. Všetky tri sa pridáme k ostatným a začneme tancovať a spievať, pesnička za chvíľu skončí a začne hrať Whitney Houston I will always love you, niektorí si utvoria dvojice a začnú tancovať, odídem k baru „Jednu škótsku" poprosím, pohár vypijem do dna a začnem pozorovať ľudí, všimnem si že Elizabeth tancuje s Jackom Fischerom, keď sa pesnička blíži ku koncu Jack ju zrazu pobozká, nevychádzam z údivu, rýchlo si ich odfotím „Ahoj cica" príde za mnou jeden ožran „Vypadni" odpálkujem ho a odídem. Zhruba o desať minút uvidím odchádzať Noaha držiac za ruku Elizabeth, prevrátim očami a začnem tancovať.

O dva dni

Potiahnem si z cigarety a napijem sa piva „Chloé prestaň prosím" „Máš problém Noah?" spýtam sa podráždene „Mám, aspoň by si mohla prestať, robím čo chceš aby sa Eli nič nedozvedela" „Ty si myslíš, že ju podvádzaš a raníš ju tým, že so mnou spíš, ale pritom Elizabeth nie je taká nevinná ako si myslíš" poviem a ukážem mu fotku Jacka a Elizabeth ako sa bozkávajú, Noah sa na mňa uškrnie „Viem o všetkom, chcela si mať ďalší tromf v rukáve, ale smola, Elizabeth nie je taká mrcha ako ty" „Ja nie som mrcha Noah, ja len využívam svoju šancu" zasmeje sa „A akú?" „Tú, že teraz robíš čo chcem ja, a že nemôžeš proti tomu nič zmôcť. Pozajtra mi donesieš tie drogy" „Viem, nie je to nebezpečné?" „Oscar je jeden z najlepších, poznám ho už dlho, dodávam mu veľa klientov, neboj sa zvládneš to" poviem. „Keď myslíš" odvetí a znova si ľahne na chrbát, zahasím cigaretu a ľahnem si vedľa neho „Myslela som si, že si zlatý, dobrý, lojálny, ale asi som sa zmýlila" „Ja som taký, Elizabeth ma robí lepším a ty ma zas kazíš" „To nie je o tom, rozhodol si sa byť lepším človekom" „Rozhodol, prežil som si toho veľa Chloé, mojich rodičov zabili pred mojimi očami, a ja som vraha nemohol nijako zastaviť " preglgnem, spomeniem si na otca „Rozhodol som sa byť lepším človekom je pravda, ale aj som to splnil. Moji rodičia..." skočím mu do reči, už to nevydržím, nemôžem sa s ním rozprávať o jeho mŕtvych rodičoch, ktorých zabil môj otec. „Dobre Noah, stačilo, úprimne? Nechcem sa s tebou rozprávať o tvojich mŕtvych rodičoch, toto je naša chvíľa a nechcem si ju nechať rušiť " poviem a pobozkám ho, prevalíme sa, jeho pery neopätujú môj bozk hneď, no o chvíľu je to zas také ako predtým. Noah Keleher je môj.

Dvadsiateho septembra

„Máš to?" spýtam sa Noaha „Hej" odpovie a podá mi vrecko s trávou „Vďaka" poviem, vyberiem cigaretu, do bieleho papierika dám trávu, zošúľam ho, dám do cigarety, zapálim ju a potiahnem si. S úľavou vydýchnem „Potrebuješ odo mňa ešte niečo?" spýta sa „Nie, na dnes už nič, zajtra sa stretneme?" „Môže byť, už musím ísť Chloé , maj sa" „Dobre, ale volaj ma znovu Nancy prosím, je to tak lepšie" „Ako chceš" odvrkne a odíde, čo je to s ním?

„Oci? Je všetko v poriadku?" spýtam sa zmätene, všade je samý neporiadok, papiere sú porozhadzované na všetkých stranách, váza, ktorá je v tomto dome najmenej päť rokov je rozbitá. Zohnem sa a pozbieram pár papierov „Oci, si v poriadku?" spýtam sa znovu „Nie!" zakričí „Nie som! Noah mi zničí celý môj život" „Čo sa stalo? Prečo by ti ho mal zničiť?" „Dnes za mnou prišiel a povedal mi že ma pozná, povedal, že ja som George Reed, ktorý zabil jeho rodičov" vysvetlí mi, chytí sa za hlavu, prekvapene sa naňho pozerám „To preto bol Noah taký odmeraný" hlesnem, otec to však započuje „Ty sa s ním stretávaš? Od teba to vie?" „Nie, nič som mu nepovedala, nemá o tom ako vedieť, aspoň nie odo mňa. Možno ťa spoznal" „Nie, to nemôže byť možné" „Ale aj ja som ťa spoznala, prečo by on nemohol?" „Pretože je to desať rokov, desať rokov!" zakričí „Čo budeš teraz robiť?" spýtam sa opatrne „Povedal, že ma spoznal, že každému povie, že ja som George Reed a zabil som jeho rodičov. Povedal som mu, že by mu nikto neuveril, no mal dôkazy, všetko z internetu..." „Nemôžeš veriť internetu!" „Ja neviem, vie to, porozprávam sa s ním a niečo vymyslíme, neboj" „Oci, rozhodni sa prosím správne" prekvapene sa na mňa pozrie „Posnažím sa" povie.

Dvadsiateho ôsmeho septembra

Odtiahnesa. Sme na našom tajnom mieste, v školskej telocvični, kde sa to stalo poprvý krát, dnes mi napísal prvý či by sme sa tu mohli stretnúť, súhlasila som„Čo sa deje?" spýtam sa „Nič, vlastne áno" „O čo ide?" „Musíme to ukončiť "prekvapene sa naňho pozriem „Prosím?! Prečo by si to ukončoval? Sme šťastní..."„Ty si šťastná!" zakričí, rýchlo sa oblečie „Končím, povedz to Elizabeth, aleja o teba nestojím" aj ja sa rýchlo oblečiem „Prosím?! Ja som s tebouale neskončila, ja ťa milujem, chcem len aby si bol šťastný" „Ja som, ales Eli" povie Noah „Nemôžeš to len tak ukončiť! Po všetkom čo sa stalo!"„Viem celú pravdu Chloé, si Tolsonova dcéra, Tolson je George Reed a ty sivrahova dcéra. Pre mňa to skončilo už dávno, veľmi dávno" po lícach mi začnústekať slzy „Je koniec Chloé, maj sa" povie a odíde, len tak tam stojíma hľadím ako odchádza „Nie! Nie!" začnem kričať. Mám chuť niečo rozbiť,zoberiem do ruky prázdnu pivovú fľašu a celou silou ju hodím o zem.Spadnem na kolená a rozplačem sa, sklo ma porezalo a po mojich rukáchsteká krv. Tvár si skryjem do dlaní a rozplačem sa ešte viac. Po chvílinahnevane vstanem a vyjdem von za Noahom, pozriem sa smerom na štadión,bijú sa tam nejaký chalani, po chvíli odídu „Takže ty spávaš s mojousestrou?!" kričí niekto spoza telocvične, zastanem na rohu a vypočujem sicudzí rozhovor, po chvíli prídem na to, že je to Jeremy a Noah. Trochuvykuknem spoza rohu a uvidím ako sa bijú, Jeremy o chvíľu odídea Noah sa rozhodne odísť tiež „Prečo ste sa bili?" spýtam sa ho „Chloé?Krvácaš, si v poriadku?" spýta sa ustarostene „Prečo ste sa bili?" „Jeremyzistil, že chodím s Elizabeth" prasknú mi nervy „Zase ideo Elizabeth, vždy to je len Elizabeth!" „Upokoj sa, a pochop, že jaťa nemilujem!" „Ale ja teba áno, čo to nechápeš? Ako ti to mám ešte povedať?!"kričím a plačem zároveň „Skončil som, ty si blázon" povie, sotím ho „Terazsi ako ventiluješ na mne svoj hnev?!" spýta sa a otočí sa mi chrbtom, na zemiuvidím nejaký kameň, zdvihnem ho a rozbehnem sa za ním. Započuje mojekroky a otočí sa že mi niečo povie, medzitým ho udriem kameňom do hlavy,zrúti sa na zem. Vyplašene pustím kameň na zem a čupnem si k nemu„Noah?" spýtam sa a zatrasiem ním, žiadna reakcia. Rýchlo sa posnažímnahmatať jeho pulz no neúspešne, pozriem sa na jeho hruď, nedýcha, on nedýcha.Vylovím mobil z kapsy a rýchlo zavolám otcovi „Chloé?" „Oci, ja- jasom ho zabila" zavzlykám.

Ahojte, ďalšia časť je vonku. ďakujem za krásnych 300 prečítaní. nezabudnite hlasovať a zdieľať príbeh. 

Vaša Viki:)