Čistokrvná

♡8♡

Snažila som sa zadržať výkrik, keď sa spoza kríkov niekde ďaleko pod nami zniesla horda zahrotených šípov.

,,Hajzli!" skríkol Jacub so snahou všetkým sa vyhnúť.

Niektorí zo skupiny nemali také šťastie ako my. Zopár z nich sa s bolestným výkrikom zrútilo priamo k zemi. Jeden zo šípov mi nebezpečne blízko preletel okolo dlane, až som zacítila poryv vetra.

,,Musíme pridať!"

Avšak nestihol nič viac povedať... jeden zo šípov sa mu extrémnou rýchlosťou zabodol rovno do ramena. Do ramena, do ruky, ktorou ma pridržiaval. S desivým výkrikom stisk povolil, až moje telo úplne pustil.

S rovnako silným krikom som sa začala rútiť priamo k zemi. Jacub nemal šancu nič cez spŕšku šípov robiť, len vyletieť vyššie a nemo sledovať moje vzďaľujúce sa telo.

***

Dobehol som práve včas, aby som si stihol všimnúť padajúce telo priamo z oblohy. Nevenoval by som tomu žiadnu pozornosť, ak by som neuzrel vlasy dievčaťa poletujúce na všetky strany. A to dievča som samozrejme spoznal.

Nemal som možnosť nijak zakročiť, bola až príliš blízko pri zemi a príliš ďaleko odomňa. No ani som nemusel. Jej telo ovalila biela žiarivá hmla, ktorá ho obalila ako ochranná bublina.

Zasiahol ma stále silnejúci prúd mágie, ktorý mi zaslepil výhľad na dopadajúce dievča.

***

Necítila som absolútne nič, nevidela som absolútne nič, ani som absolútne nič nevnímala.

Takto vyzerá smrť?

,,Nie, moja drahá, smrť máš od seba ešte mnoho krokov vzdialenú," prehovoril ku mne melodický, spevavý, ženský hlas odkiaľsi z tmy.

Vysloviť čosi som dokázala až po chvíli, ,,kde to potom som? A čo sa to deje?" hlas som mala mierne zachrípnutý.

,,Vitaj v tvojej hlave, Aleanor. Vzala som ťa sem, pretože sa potrebujeme nutne porozprávať," z tmy sa vynorila žiara svetla, ktorá obkoľesovala ženu v žiarivobielych šatách.

Nedokázala som od únivu zavrieť ústa, ,,č-čo to..."

,,Viem, že si zmätená a chápem to. Posledné dni boli zložité na tvoju myseľ," žena kráčala stále bližšie, za ňou povieval nebesky žiarivý plášť.

,,Kto si?" šepla som ohromene.

,,Volaj ma Lifia, no väčšine bytostí som skôr známa pod názvom Bohyňa života."

,,Počkať... Bohyňa?! Čo to má znamenať? To... je..." zakoktala som sa.

Toto nemôže byť možné... ooo nie, nie a nie.

Moja myseľ pracovala na plné obrátky, no nedokázala som to spracovať, aj keď som sa ako chcela snažila.

Samozrejme, v mojom svete existoval Boh, no nikdy som nebola veľmi veriaca tak, ako moji rodičia, ktorí jednostaj chodievali do kostola, či modlili sa za každú normálnu vec. Počula som o mnohých osobách, ktoré tvrdili o tom, že ho uzreli, no NIKDY by som si ani len nepomyslela, že sa to naskytne aj mne. No ja som onú bytosť nie len že uzrela, ja s ňou rozprávam! Preboha...

,,Hlavne kľud, dievča... prišla som ťa varovať, ako moju jedinú dcéru..."

,,Hou hou hou! Dcéra?"

Mala som pocit, že všetko okolo mňa sa rúca, nakompletku! Hlava sa mi od nových zistení točila ako po hodine na nekonečnom kolotoči.

,,Si môj jediný žijúci potomok, Aleanor. To je to, čo ťa robí výnimočnou. Ukrýva sa v tebe časť mojej moci. Anjelskej moci. Si jediný čistokrvný potomok anjela, moja drahá dcéra," Bohyne sa na tvári zjavil drobný úsmev.

,,To... to nemôže byť možné! Veď ja som len človek!" klopýtla som dozadu.

Lifia sa uchechtla, ,,nikdy si nebola len človek. Po tejto zemi chodíš už stovky rokov, no nemáme už veľa času. Tým pádom ti toho viac povedať nestihnem. No počúvaj, musíš si dávať pozor na tých, ktorým veríš. Tí, ktorí sa ti zdajú ako priatelia, môžu mať masku, za ktorou skrývajú najtemnejšie zlo. No naopak, tvoji nepriatelia môžu byť jediní, ktorým môžeš skutočne veriť," šepla, jej jas sa strácal a jej osoba s ním.

,,Nie, počkaj!" zvolala som, avšak márne.

Bohyňa zmizla a moje telo sa začalo prebúdzať k vedomiu.

***

Jediné, čo si po tom incidente pamätám bolo to, že som sa k zemi rútila neskutočnou rýchlosťou. Čakala som na bolesť, tá avšak nedošla. Zachytila ma akási žiarivá aura, ktorá pád spomalila, až som jemne dopadla do trávy.

Nedokázala som vnímať nič... Moja myseľ bola úplne porozhadzovaná, rozstiepená. Nedokázala prijať nové... zistenia... moje telo sa dostalo do šoku. Následne ma pohltila tma.