♡21♡

72 1 0
                                    

Trvalo dlho, kým som prestala vzlykať nad Jakubovou smrťou... No keď som sa otočila a pohľadom hľadala telo muža, ktorý toto spáchal, nenašla som ho.

,,Kde je?" zamrmlala som Alexovi.

Ten sa šokovane otočil, ,,pred chvíľou tu ležal... To nie je dobré. Poďme radšej preč."

,,Ja už utekať nebudem, Alex... Ten hajzel za to, čo spravil, zaplatí," zašeptala soma vybrala sa naspäť do zámku.

,,Čo to robíš?! Zbláznila si sa?!" zvýšil hlas, pribehol ku mne a schytil ma za ruku.

,,Nepočul si?" zatriasol sa mi hlas, ,,núti ma utekať a to ja už nechcem..."

,,Al, prosím... Ak ťa zabije..." pokrútil hlavou.

V jeho očiach sa zračil zármutok, ktorý ma hlboko zasiahol. Kedy sa stihol vzťah medzi nami zmeniť?

,,Nech aj... Ale ak umriem ja, postarám sa o to, aby odišiel do pekla spolu so mnou," šepla som.

***

Prečo som si nikdy neuvedomil, aká krásna vlastne je? Prečo som si nikdy neuvedomil, ako jasno žiaria jej oči?

,,Neumrieš, je ti to jasné?"

Z očí jej vypadla jedna osamelá slza, ,,nebol by si rád?"

Ako ju to prepána napadlo? Akože áno... Nesprával som sa k nej dobre... Čo teraz otrasne ľutujem... Ale nikdy by som nedovolil, aby jej niekto ublížil.

,,Aleanor, takú hlúposť už nikdy nevyslov, dobre?" prsom som jej jemne nadvihol hlavu, ,,si to najodvážnejšie dievča, ktoré som kedy stretol," šepol som.

Zrak mi na moje protesty zamieril priamo na jej pery. Možno je to posledná naša spoločná chvíľa...

,,Alex..."

Ďalej som to už nevydržal a svoje pery prilepil na tie jej. Mňa samého moje správanie vyviedlo z miery. Aleanor ostala šokovane stáť na mieste, no po chvíli mi bozk opätovala a ak vám pravdu poviem... V živote som nezažil krásnejší pocit. Tlak mi vystúpil hádam až do nebies. Srdce mi bilo o stošesť. Ruky si založila za mojim krkom a pritiahla ma bližšie k sebe, načo som svoje dlane prilepil na jej pás.

,,Hm, aká krásna romantická chvíľa..."

Musel to takto odporne prekaziť?

Aleanor sa okamžite odtiahla, jej oči zažiarili nespútaným hnevom, ktorý ukrýval hlboko usadené slzy.

,,Zaplatíš za to, čo si spravil... Zničím ťa," zavrčala na neho a dlane zovrela do pästí.

,,No neskutočne sa bojím," uchechtol sa.

***

Nikdy som netúžila po niekoho smrti ako práve teraz. Krídla sa mi týčili vysoko za chrbtom, tie doslova žiarili ako nikdy predtým.

Do očí sa mi nahrnuli slzy, keď som si uvedomila, čo sa chystám práve teraz vykonať. Pery mi stále mierne vybrovali od bozku od princa. Viem, že mi to nikdy neodpustí.

,,Ty ma nezabiješ..." uškrnula som sa a zotrela si slzy.

Ostal zarazený, ,,chceš to vidieť?"

,,Čo to robíš?" zamrmlal Alex.

,,Viem presne, prečo si ma tu držal pod zámkom. To bolo v tom proroctve, že? Kým žijem ja, žiješ aj ty. Naše životy sú späté..." usmiala som sa, ,,ja zabijem teba," šepla som jeho smerom, rýchlosťou bleska schytila meč usadený na princovom boku a bez zaváhania si ho zabodla priamo do srdca.

,,Nie!" zakričal Alex a zrútil sa na kolená.

Moje vedomie sa rozptýlilo a mňa pohltila bezbolestná tma.

***

Trvalo sekundu, kým sa po jej poslednom výdychu otcovo telo premenilo na kúsky prachu.

Chytil som jej bezvládne telo do rúk, ,,prečo si to spravila?!"

Taká odporná bolesť... Srdce sa mi doslova rozletelo na tisíce kúskov. Mal som dojem, že spolu s ňou som umrel aj ja.

End

Ako sa vám príbeh páčil? Budem rada za každučký jeden komentár 😊. A kto z vás popravde čakal takýto koniec? Pretože ani ja sama nie. 😂

Čistokrvná Kde žijí příběhy. Začni objevovat