Čistokrvná

♡7♡

Stál som na balkóne, ignoroval studený prúd vetra a nechal svoje myšlienky odlietať preč.

Prečo bolo pre tých zradcov také ľahké dostať sa dovnútra a uniesť ju? Síce, je pravda, že únosom by som to nazývať nemal, kedže sme ju v podstate ako prví uniesli my... ale to je jedno! Tí hajzli sa sem jednoducho vlámali... ani sme sa k nej nestihli priblížiť.

Tvár toho, ktorý si ju vyhodil na ramená behom sekundy, sa mi vpila do hlavy. Vedel som presne, o koho ide. A aj to, že to dievča by sa s nimi nemalo zahrávať.

,,Alex! Konečne. Princ, hľadal som ťa všade," jeho mohutná postava sa postavila vedľa mňa.

Upieral pohľad na oblohu, v očiach zamyslený výraz, avšak na perách úsmev.

,,Čo sa deje?" spýtal som sa znudene.

Nie že by som jeho prítomnosťou pohŕdal, avšak momentálne som nemal na nikoho náladu.

,,Kráľ vyslal do okolitých lesov hliadku a žiada, aby ste sa k ním pripojil."

Raz mi vyká a raz tyká... ach bože.

,,Nedokázal som mu dostatočne, že som pripravený?"

,,Očividne chce viac."

,,Ako vždy..." pokrútil som hlavou.

Každý deň som cvičil viac a viac, usiloval sa o otcovu hrdosť, avšak on ma stále podceňoval. Nikdy som pre neho nebol dosť dobrý. Ale čo som mal ešte robiť?

Prikývol som, ,,dobre. Oblečiem sa a vyrazím," odsunul som sa od zábradlia a ignorujúc jeho postavu som sa otočil a s tichým krokom odišiel.

*

,,Všetko ide podľa plánu, pane," muž v kapucni úctivo sklonil hlavu.

,,Výborne. Nemá ani poňatia, čo vlastne je zač a to musíme využiť. Jej čistá krv je tým najvzácnejším, čo chodí po našej planéte. Nedopusť, aby sa jej čosi stalo, inak skončíš ako tí pred tebou," chrapľavý hlas preťal ticho v miestnosti ako meč.

Muž na sebe nedal poznať ani kúsok strachu. Na perách sa mu zjavil desivý úškľabok, s ktorým sa aj rozlúčil a nasledne vkročil do čiernočiernej noci.

*

,,Drž ten meč pevnejšie, inak ti ho nepriateľ jediným úderom vyrazí z rúk," ozval sa chalan, ktorého mi sem poslal Jacub namiesto seba z dôvodu nejakého dôležitého stretnutia rady.

,,To sa ti ľahko povie! Necvičila som sa ako vy. Som len človek!" snažila som sa rúčku uchopiť čo najviac sa dali, avšak aj tak ma po chvíli začali tak moc bolieť prsty, až som zovretie musela povoliť.

,,Ach jaj, dievča moje zlaté..."

,,Som nemožná!" podráždene som tú kovovú hlúposť hodila na zem.

,,To nie je pravdá, Al. Trocha trpezlivosti a snahy a budeš ako my!" snažil sa ma povzbudiť.

Márne.

,,Nikdy nebudem taká dobrá ako vy..." povzdychla som si a sadla si na premočenú trávu.

Práve sa chystal čosi vysloviť, keď v tom sem dobehol jeden z poslov, celý udýchaný a spotený.

,,Čo sa deje?" opýtal sa ho a jemne nakrčil obočie.

,,Strážci! Chodia naokolo a pátrajú po nej. Stále nás zázrakom obídu, no nepotrvá dlho a nájdu nás," riekol pomedzi zuby.

,,Dofrasa!" zaklial chalan a uprel na mňa starostlivý pohľad, ,,choď si zbaliť veci. Musíme sa premiestniť."

,,Ako chcete zbaliť toto všetko?" ukázala som na v diaľke sa črtajúce stany.

,,Možno nedokážeme používať mágiu ako féri, no za to sme veľmi vynaliezaví," žmurkol na mňa a sám sa pobral preč.

Zohla som sa k zemi a začala zbierať meče zo zeme. Opatrne som ich uchopila za rukovete a položila do dreveného stojanu.

Posledný krát som sa poobzerala a vybrala sa naspäť do tábora. Keď som došla na miesto, všetky stany boli kompletne pobalené, nasáčkované v batohoch, ktoré si bojovníci vyhodili na ramená, až sa každému z nich napli svaly.

Jeden z polovičných anjelov sa na moju osobu žiarivo usmial a vykročil svojim typickým krokom ku mne.

,,Ako prebiehal tréning?" spýtal sa Jacub.

,,Ani sa nepýtaj," povzdychla som si.

,,Neboj, naučíš sa to. Už máme takmer všetko hotové, no kedže nemáš krídla, budem ťa musieť poniesť, čo ti hádam vadiť nebude, kedže po svojich by si tam asi len veľmi ťažko došla."

,,A kam vlastne ideme?"

,,Uvidíš," v očiach sa mu na sekundu zaleskol podivný lesk, ktorý okamžite na to zmizol.

Opatrne ma vzal do náruče, napol svaly a ja som sa ho pevne uchopila okolo krku. Keď roztiahol nebesky krásne krídla, prach naôkol sa roptýlil. Stačila jedno silné mávnutie na to, aby sme sa ocitli vysoko na oblohe. Uchopila som sa ho ešte pevnejšie.

Pozrela som sa nadol... moje oči zaznamenali divný obrys postavy ďaleko pod nami, načo som prižmúrila oči a snažila sa zaostriť. Postava tam avšak už nebola.

Pekne prežité prázdniny všetkým! ❤