Čistokrvná

♡11♡

Princ vyzeral tak vykoľajene, ako som ho doteraz ešte v živote nevidela. Oči mal dokorán šokom otvorené, ústa pootvorené a spod košele divoko dvíhajúca sa hruď. Nesúhlasne krútil hlavou.

,,To by môj otec v živote nespravil! Však som jeho jediný syn..."

,,Vieš veľmi dobre, ako ľahko vie splodiť ďalšieho," mykla som plecami.

Potrebovala som ho dostať na svoju stranu, lebo ak by stál proti mne, rozhodne by ma donútil vrátiť sa na zámok, kde ma čakala jedine tak smrť.

Zhlboka sa nadýchol a ukľudnil sa, ,,no dobre, dajme tomu, že môj otec má akési tajné plány s našou krvou... čo mám teraz podľa teba robiť? Čo odomňa očakávaš? Že ťa jednoducho teraz nechám ísť? Že sa postavím proti korune? To nejde! Však to by bola vlastizrada, sakra!"

Opatrne som od neho pre svoju bezpečnosť o krok cúvla, ,,buď vlastizrada alebo smrť, princ."

Keď začul svoje oslovenie vo vete, nepatrne sa mu zdvihol kútik úst, ,,poprvý krát si ma nazvala pravým oslovením, bez irónie."

,,Dobre, dajme tomu," prekrútila som očami, ,,možno viem, kto by nám mohol pomôcť..."

,,Tak to v žiadnom prípade! K tým polovičným bastardom sa nepridám ani za nič!" začal protestovať.

,,Čo proti nim máš?" založila som si ruky na hrudi.

,,Ty ich nepoznáš tak, ako ja. Poloviční majú výnimočnú schopnosť v manipulovaní, čo radi využívajú. Získajú si tvoju dôveru a nasledne ju zneužijú," odvetil tichým tónom hlasu.

,,To je nezmysel! Doteraz sa ku mne chovali jedine milo. Zachránili ma."

,,O to im práve ide..."

,,Prestaň vravieť hlúposti! Ako jediní nám dokážu pomôcť. Celé to spočíva   tom, že nechceš prijímuť pomoc od nepriateľa."

V očiach mu zaiskril hnev, prudko sa zdvihol vietor, až som si uvedomila, že si od zimy vôbec necítim nohy. Keď si to všimol aj on, hnev mierne pominul.

,,Dám ti svoj kabát," vyzliekol si ho a hodil mojim smerom.

Pevne som uchopila kožený čierny kabát a navliekla si ho, ,,ďakujem'' šepla som, ,,čo budeš teraz robiť?"

,,Stále mi odmietaš vykať?" nadvihol obočie a odignoroval jej otázku.

Pravdepodobne zámerne.

,,To je myslím si, že v momentálnej situácii úplne jedno, nie, vaša Výsosť?" zdôrazní sarkazmom.

Princ sa zhlboka nadýchol, aby ovládol svoj hnev, ,,ty ma raz tak naštveš, že úponky moci, ktoré práve tak pevne zvieram, nechám pustené, rozumieš?" zavrčí.

,,Bože, už s tým prestaň! Sme v riadnej kaši, no ty si aj tak nedáš pokoj. Absolútne neviem, čo mám robiť. Nachádzam sa v cudzej zemi, ani neviem, kto vlastne som, že po mojej krvi tvoj veľavážený otec tak moc túži, sakra!" nedokázala som zadržať svoj výbuch hnevu.

V očiach sa mu zjavili plamene, až ich úplne zaplnili, ,,nezvyšuj na mňa hlas, je ti to jasné? Ovládam moc, ktorú si nevieš ani predstaviť. Dokážem ťa zabiť jediným pohybom ruky!"

Adrenalín z nej odrazu vyprchal, no aj tak odvážne zdvihla hlavu a pozrela mu uprene do nebesky modrých očí, ,,tak to urob. Zabi ma, ak chceš. Mne je to už jedno."

Nevedela presne pomenovať emóciu, ktorá sa mu na sekundu odrazila v tvári, no zmizla tak rýchlo ako aj prišla a tým pádom to ignorovala.

,,Zatiaľ nie. Potrebujem zistiť, čo si zač, drahá Aleanor, no potom to s radosťou spravím," na jeho tvári sa zjavý desivý úškrn.

V jej hrudi sa ozve príšerná bolesť, no jej tvár ostane úplne bez výrazu, ,,dobre, kľudne sa nechám. S takou atrapou ako si ty ma to už prestáva baviť."

,,Aspoň niečo máme spoločné. Poďme pohľadať toho zmagoreného polovičného, nech to máme čo najskôr za sebou."

Pri oslovení Jacuba som mala chuť takú mu vylepiť, až ma začala páliť dlaň. Otočila som sa mu chrbtom a vybrala sa hlbšie do lesa. Nevedela som presne, že kde ho nájdeme, no bola som si istá, že skôr ako my nájdeme jeho, nájde on nás. Bála som sa momentu, kedy sa to stane.

Čo ak sa tí dvaja prizabijú?

Budem musieť donútiť ich, aby začali spolupracovať, inak všetko vyjde úplne nazmar. Ďalej som sa už nebála stvorení lesa. Vedela som, že kým je pri mne princ, som v bezpečí. Či ma nenávidi alebo nie, potrebuje ma.

Ako sa vám zatiaľ príbeh páči? 😁 Budem vďačná za spätnú väzbu ❤