Čistokrvná

♡12♡

Kráčali sme lesom úplne v tichosti niekoľko hodín, kým sme nedorazili na čistinku, ktorú som veľmi dobre poznala. Zastavila som sa a poobzerala sa. Nebolo tu nikoho, až na pár kusov odpadkov, ktoré tu nechala partička polovičných anjelov. Všade vládlo nesmierne ticho, až na žblnkajúcu rieku niekoľko metrov pred nami, kde sme mávali s Jacubom tréningy.

,,Kam podľa teba šli?" spýtal sa až podivne tichým hlasom.

Nemusel ani odpovedať, keď v tom sa z kríkov na nás vyrútili okrídlení bojovníci. Jeden z nich prerazil mečom vzduch až nebezpečne blízko princa. Princ v momente daného muža znehybnil svojou temnou mágiou. Meč ostal vysieť vo vzduchu rovnako ako jeho telo s desivo roztiahnutými krídlami.

Jacub priskočil ku mne a stiahol ma za svoj chrbát, ,,ostaň za mnou!"

Zmätene som otáčala hlavu zo strany na stranu, ,,počkaj! Vy to nechápete..."

,,Zostaň tu a neopováž sa zapojiť do boja!" absolútne ma nepočúval a vykročil k princovi s natiahnutým mečom.

Nevedela som, ako som mala blížiacu sa pohromu zastaviť. Niekoľkí bojovníci nehybne ležali na zemi, iní sa od bolesti zvýjali na zemi. Princova mágia ich doslova mučila.

Jacub sa napriahol k princovi, ten avšak uskočil a meč mu mávnutím ruky zletel na tvrdý betón. Síce bol princ obdarený mágiou, stále tu na neho zbraňami mierilo až príliš mužov. Poväčšinou šlo o meče, takže mu ani nenapadlo, že odkiaľsi z diaľky na neho lukom mieri postarší mladík. Ja som na to mala avšak až príliš dobrý výhľad. Zdvihol luk na úroveň princovej hlavy a tetivu pevne napol. Skôr, než daný polovičný anjel spustil tetivu, rozbehla som sa šípu priamo do rany.

,,Nie!"

Šíp mi prerazil rameno a z mojej hrude sa vylial bolestný rev.

Bolelo to ako fras!

Moja krv sa po zemi rozprskla ako dážď a pri dotyku so zemou sa zmenila z rudej na modrú.

Princ bol v tom okamihu pri mne, ,,prečo si sa sakra nechala zasiahnuť?!"

,,Mieril na teba, ty debil!"

V jeho očiach sa zjavil podivný odtieň emócie, ktorá okamžite zmizla.

,,Zatni zuby, musím ho vytiahnuť."

,,Nechaj ju na pokoji, ty hajzel!" skríkol Jacub s odhodlaním ochrániť ma.

,,Prestaň, Jacub a konečne si nás vypočuj, sakra!" sykla som skrz zuby.

Tí dvaja sa tu hašterili, pričom som tu ležala s nabodnutým ramenom!

Krv tiekla prúdom, podomnou sa rozširovala modrá škvrna.

Princ si pozorne prezrel moje rameno, opatrne chytil vyčnievajúcu stranu šípu a prelomil ju. Do očí sa mi nahrnuli slzy bolesti, no zatla som zuby a vydržala to. Následne vytiahol tú zahrotenú časť.

Nestihol spraviť nič viac, keď v tom sa rana zacelila.

,,Čo...?" zmätene sa zakoktal, ,,ako je možné, že sa rana sama od seba zahojila? Však z teba necítim žiadny prúd mágie!"

Opatrne som pohýbala rukou, no ako zmizla rana, s ňou aj bolesť.

,,Ja...ja neviem!" vystrela som ruku pred seba.

,,Tvoja krv ukrýva mnoho tajomstiev," zamrmlal si princ a postavil sa na nohy.

Jacub sa spamätal a znova uchopil svoj meč pevne do dlane, ,,už mi ale konečne vysvetlite, čo sa to tu deje a prečo nemám nášho drahého princa rovno zabiť."

,,Aj keby si chcel, nezabil by si ma, kríženec," sykol princ, načo Jacub nahnevane vykročil k nemu.

,,Už sa obaja ukľudnite, dofrasa!" skríkla som, ,,kráľ chce mňa aj princa za našu krv povraždiť," otočila som sa k Jacubovi.

Ten nechápavo pokrútil hlavou, ,,nikdy by svojho jediného syna nezabil!"

,,Počula som to na vlastné uši. Z neznámeho dôvodu chce spojiť našu krv."

,,Má pravdu. Dovolila mi nazrieť jej do spomienok. Celé som si to vypočul aj ja. Nemyslíš si, že by som jej inak nepomohol, kebyže nie sme na rovnakej strane? Nepáči sa mi to rovnako ako tebe, ale pre tento krát spolu musíme spolupracovať."

Tak teraz sa konečne vyjadril ako pravý princ!

Jacub hodil meč na zem a vošiel si rukami do vlasov, ,,celé sa to zamotáva stále viac a viac. Najprv ale musíme zistiť, čo si zač," pozrel sa na mňa, ,,potom môžeme riešiť ostatné."

Tak moc som im chcela povedať o mojom rozhovore s Bohyňou, no nedokázala som vysloviť ani hlásku. Neznáma moc mi zviazala hlasivky, držala slová na jazyku, no nedovolila vyjsť im von.

,,A ako na to chcete prísť?" nadvihla som obočie.

,,Máš modrú krv," poukázal na škvrnu, ,,to znamená, že máš v sebe božskú krv," zašeptal.

Princ zmätene pokrútil hlavou, ,,ako môže mať človek v sebe krv Bohov?"

,,Ona nie je človek, to sme už zistili."

,,Ale čo potom sakra si, Aleanor?"