"Ak mi práve teraz nepovieš že ku mne aspoň niečo cítiš, odídem a už ma nikdy neuvidíš" poviem pevným rozhodným hlasom. Keď po dlhšej dobe nič nepovie len kývnem jemne hlavou a otočím sa k odchodu, keď stojím už pri dverách započujem dve slova ktoré...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vedela som že vydať sa za niekoho koho ani nepoznáte nebude dobré.
Že vydať sa za niekoho kdo ešte stále miluje niekoho iného nebude dobré.
Ale dúfala som...
Aká naivná som. Bože.
V tomto krutom svete akom žijem som raz vo svojom živote dúfala...
A ako to dopadlo?
Vo svoj svadobný deň. Svadobnú noc.
Som zostala v posteli sama a okolo mňa bola len krv.
Vyspal sa somňou svoju úlohu splnil, nemala som mu čo vyčítať.
Bola som tak naivná, ale už viac nie.
Na druhý deň som vstala, osprchovala sa, naraňajkovala...
Išla som na záhradu a sadla si na hojdaciu lavičku.
Takto malo vyzerať moje manželstvo?
Bez lásky?
Celý deň sama doma?
Predstieranie aspoň nejakej sympatie k sebe, keď pôjdeme na akcie spolu?
Nie. Som Aria teraz už Landon a nedovolím aby moje manželstvo dopadlo takto.
Budem zaňho bojovať, kým môžem.
Zobrala som si svoj mobil do rúk a zavolala už známemu číslu.
"Chcem hneď teraz adresu v ktorej firme sa moj manžel nachádza" rozkážem.
"Ako si želáte madam" odpovie.
Do piatich minút mi poslal adresu aj s číslom jeho kancelárie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dvere od mojej kancelárie sa otvorili s prekvapením som pozrel na človeka ktorý vstúpil.
Každý tu predsa vie že ma najprv klopať.
"Čo tu robíš?" Spýtam sa, keď vo dverách uvidím stáť pre mňa už známu osobu.
"Som predsa tvoja manželka to nemôže manželka prísť navštíviť svojho manžela do práce?" Spýta sa ma keď sa usadí na stoličke oproti mne.
"Obydvaja vieme že toto také manželstvo neni, je len čisto kôli biznisu" pomali si ju prezriem.
Blond vlasy ma rozpustené, make up výraznejší, na sebe obtiahnuté čierne šaty so zlatým lemovaním na krku, zlaté opätky, zlaté šperky.
"Chcem tu pracovať" povie rovno čím ma prekvapí.
Zasmejem sa a odpijem si zo svojej čiernej kávy.
No keď sa na mňa aj naďalej vážne pozerá dôjde mi že to myslí fakt vážne.
"To nemyslíš vážne? Nie" hneď rázne poviem.
"Och ale ano, mám na to právo rovnako veľké ako ty" sebavedomo odpovie ako keby nič a prekríži si nohy.
"Vieš vôbec o tomto biznise niečo Aria?" Unavene sa na ňu pozriem, len ma zdržuje zbytočnosťami.
"Ano viem otec ma o tomto biznise veľa naučil v minulosti som s papierami môjmu otcovy sama pomáhala"
Toto ma prekvapilo. Nemyslel som si že by ju jej otec k niečomu takému pustil, predsa len sa hovorilo že ju vychovával ako princeznú na zlatom podnose.
"Aria" unavene si povzdychnem.
"Leonardo" v jej hlase neni ani štipka stresu, obavy, či niečoho iného je sebavedomý a priamý.
Mám snáď na výber?
„Dobre, môžeš tu pracovať" poviem jej. "Ako keby som potrebovala tvoj súhlas, len som ti to prišla oznámiť." A tak isto ako tu bola aj odíde, elegantne a dôsledne.
