"Ak mi práve teraz nepovieš že ku mne aspoň niečo cítiš, odídem a už ma nikdy neuvidíš" poviem pevným rozhodným hlasom. Keď po dlhšej dobe nič nepovie len kývnem jemne hlavou a otočím sa k odchodu, keď stojím už pri dverách započujem dve slova ktoré...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Do večera som pracovala.
Čítala, vyberala, opravovala... papiere.
A už som z toho bola na zbláznenie.
A za všetko mohol Leonardo, dal mi toho tak veľa ako na cely víkend pri tom som to mala mať do večera všetko spravené.
Bolo to nemôžme, no keď sa mi to konečne bez prestávky podarilo. Mala som presne namierené kde pôjdem.
"LEONARDO LANDON!" Skriknem, keď prídem do jeho kancelárie.
No to čo uvidím vo mne všetok hnev zhasne.
Sedí vonku na balkóne ktorý vo svojej kancelárii ma a pozerá na hviezdy.
Pomali otvorím dvere a prisadnem si vedľa neho na druhu stoličku.
"Čo tu robíš?" Spýtam sa ho. "Rozmýšľam? Snažím sa nerozmýšlať?" Pomali k nemu otočím hlavu.
"Dneska sú hviezdy nádherne" zmením tému. Prikývne. Nechce sa mu rozprávať? Hmm.
Aj ja sama sa zamyslím keď sa zapozeram do tých žiarivých hviezd.
"Miloval si niekedy niekoho?" Vypadne mi z úst skorej ako sa vôbec nad tou otázkou môžem zamyslieť.
"Ano" znovu sa naňho prekvapené pozriem zaskočená tým že mi vôbec odpovedal.
"Ako to skončilo?" Spýtam sa znovu aj keď odpoveď už viem. Už poznám.
"Zle" zasmeje sa nad vlastným nešťastím.
"Si schopný niekedy ku mne niečo cítiť? V budúcnosti?" Dôjdem rovno k veci. Chcem pravdu. Aj keď to bude bolieť.
"Nie" odpovedal.
"A-A pokúsíš sa aspoň?" "Nie"
Moje oči sa zaplnili slzami, ktoré aj napriek všetkému som nenechala vyjsť von, len som jemne prikývla. Zabolelo to viac než som myslela.
Zasmejem sa, keď začnem znovu hovoriť "vieš o tom že som toto manželstvo nechcela? Vieš o tom že toto všetko robím pre svojho otca? Skončila som v manželstve v ktorom budem navždy nešťastná, s manželom ktorý ma nikdy nebude milovať, ktorý nášmu manželstvu nedá ani šancu, ktorý sa ani nepokúsi ma milovať"
Pozriem sa naňho a čakám ako zareaguje.
"Toto manželstvo nikdy o láske nemalo byť a ani nikdy nebude Aria. Mrzí ma že si skončila práve v takomto manželstve no viac s tým spraviť nemôžem" povie mi po chvíľke.
Nahnevane sa naňho pozriem "nemôžeš? Alebo nechceš?" "Nechcem a nemôžem" odpovie mi.
Jemne už frustrovane sa naňho znovu pozriem "prečo?"
"Niesom schopný milovať nikoho iného než..." skočím mu do reči "Tvoju mŕtvu manželku? Ktorá ťa podviedla? Ktorá ti klamala?" Zvýšim jemne hlas.
"Prestaň s tým Aria" po prvý krát za túto noc sa na mňa pozrie.
Jeho pohľad je tvrdý a neprístupný.
A ja sa aj tak po tých všetkých slovách čo mi povedal pozerám na jeho krásne tvarované pery po ktorých túžim celým svojím telom, srdcom.
"Nedokážeš ma milovať? Dobre" poviem a postavím sa zo stoličky.
"Aria" zatiahne.
"Dobre chápem niesi schopný ma milovať, no ja ťa prosím aspoň o jednu vec Leonardo" pozriem sa mu do oči a priblížim sa k nemu.
"Pobozkaj ma, ako keby si to chcel" poviem, keď ani po chvíľke nič nespraví len na mňa uprene pozerá zatiahnem "prosím"
Jemne kývne hlavou. "Len raz" povie keď sa postaví zo stoličky a priblíži ku mne. "Len raz" šepnem.
No aj tak niesom schopná sa od neho odtiahnuť. Chcem viac. Chcem všetko.
Aj keď viem že to on necíti rovnako.
Aj keď viem že mi on všetko nikdy nedá.
A tak sa aj stalo po chvíľke sa odo mňa odtiahol zatiahol ma do kancelárie a zo zadu si ma zobral znova tvrdo a rýchlo.
A keď bolo po všetkom? Zobral si svoje veci a odišiel. Bez ďalšieho slova.
Ako aj v našu svadobnú noc.
Jediný rozdiel bol že som bola tentokrát nahá v strede jeho kancelárie.
No isté to bolo tým že som zase bola sama.
No čo bolo najhoršie? Presne viem prečo somnou pri sexe nerobil očný kontakt, ani sa mi do tváre nepozrel.
Predstavoval si pri tom ju. Pretože s ňou chcel mať sex nie somnou. Bola som len lacná náhrada ktorá mu ani nestála za to sa pri niečom takomto intímnom pozerať do očí.
