Bound by duty

4.

Už prešiel týždeň od incidentu čo sa v Leonardovej kancelárii stal.

Celý týždeň vyzeral tak isto.

Leonardo až do noci v práci. Ja celý deň doma.

Potrebovala som si vyčistiť myšlienky.

A čiastočne mi aj pomohlo to že som Leonarda cely ten týždeň videla možno dva krát? A to aj vtedy, keď prišiel do našej spálne otočil sa na bok a zaspal.

Ďalšie štyri dni aj noci strávil vo svojej kancelárii cez deň vo fabrike v New yourku večer doma v kancelári ktorú tu mal.

Vedela som že nemôžem niekoho donútiť ma milovať, ale aspoň keby nášmu manželstvu dal malú šancu...

Zaslúžim si aspoň to malo nie?

Dnes večer má byť večierok, náš večierok.

Osláva našej svadby, nášho uzavrieta biznisu, oslava nového šéfa New yourskej mafia a kráľovnej Newyourskej mafie.

Dnes večer, presne o 9:45 večer je oslava našej svadby, oslava je v našej vile. Všetko je už vybavené, len sa obleč a o 9:40 príď dole do hlavnej sáli.

Napísal som jej rýchlu a stručnú správu.

                                           ***

Už je všetko hotové, hostia prichádzajú, je tu aj jej otec Gilbert Vitiello, ona? Ona ešte nikde neni.

Nemám strach viem že je vo svojej izbe a pripravuje sa, no predsa len to trvá dlho, 4 hodiny?

Vítam všetkých hostí postupne a ospravedlňujem sa za to že moja manželka tu ešte neni.

Začnem vítať ďalších hostí, keď si uvedomím kdo tí hostia sú.

"Isabella? Alessander?" Nečakal som ich tu aj keď pozvánku som im poslal.

"Leonardo!" Vykríkne Isabella a silno si ruky dá za moj chrbát a obíme ma.

Po objatí sa odo mňa odtiahne a chytí Alessandra za ruku.

Alessandro Fernandez. Bol to naš dlhy nepriateľ, bojoval som s tým aby sa Isabella doňho nezamilovala, ale stalo sa čo s tým ja dokážem robiť? Odoprieť jej šťastie? lásku? Ano priznám sa aj to som urobil, ale po tom som sa uvedomil, keď prišla pri dvere domu celá uplakaná a zničená. Nemala nikoho len mňa ako aj ja som mal len ju.

Takže ak s ním je šťastná a on sa k nej správa dobre. Tak im to prajem.

Pozriem sa na Alessandra a jemne kývnem hlavou na znak pozdravu. Nevychádzame spolu najlepšie vlastne spolu vychádzame len kôli Isabelle.

Isabella s Alessandrom sa rozhodli, vlastne to bolo asi pár dní po tom čo ju požiadal Alessander o ruku, že mafiu a všetko okolo nej nechajú, chcú žiť bez toho a chcú aby aj ich deti, keď ich budú mať žili kľudný normálny život bez mafie. Isabella sa prihlásila na súkromnú vysokú školu práva kde ju prijali v Chicagu, takže sa museli presťahovať, ale jej ani Alessandrovy to nevadí pretože ako hovorili "chcú nový začiatok."

Alessandro?  Sa učí posledné roky na vysokej doma online chce alebo aspoň hovoril že by rád bol chirurg. Alessandro a chirurg? Najprv som si to nevedel predstaviť, ale postupom času som si uvedomil že to neni také zlé. Predsa len o krvy a ľudskom tele už niečo vie.

"A čo svadba Isabella?" Spýtam sa jej aj keď by som bol najradšej keby svadbu mali až v nejakých 35 rokov. Predsa len som starostlivý brat a ona je moja mladšia sestra.

Jemne sa zasmeje a pevnejšie chytí Alessandrovu ruku "ešte na ňu nemyslíme možno ked doštudujem vysokú školu? Uvidíme čo nám čas prinesie" pozrie sa so zamilovaným úsmevom na Alessandra. Alessander len kývne hlavou na znak súhlasu na Isabelline slova a tiež sa na ňu usmeje.

V ich očiach iskria, žiaria plamene lásky.

"Tak poďte ďalej" pozvem ich, keď vykročia do domu poobzerám sa či ešte nejaký hostie ešte prídu. Nie všetci tu už sú. S tým sa zoberiem za Alessandrom a Isabellou.

Alessandro, Isabella a ja zastaneme na vysokom malom okrúhlom stolíku v ruku držíme už pripravené šampanské čo na stolíku bolo.

"Kde je tvoja manželka Leo?" Spýta sa zvedavo s úsmevom Isabella "ona j-" nestihnem odpovedať keďže vydím ako po veľkých, dlhých schodoch do sály ide práve najkrajšia žena akú som kedy videl.

Keď sa poobzeram okolo zistím že niesom jediný ktorý na ňu pozerá a nevie s tej ženy spustiť oči.

Vlasy má v ulízanom dolnom drdole, make up výraznejší do tmavých farieb, na sebe strieborné šaty, ktoré sú prakticky ľahká trblietava saténová látka ktorá nemá rukávy. Na rukách ma strieborný doplnok s rôznymi znakmi ktorý ma na oboch ramenách až ku lokťom, strieborné šperky a čierne lodičky.

Vyzerá ako bohyňa. Moja manželka vyzerá ako by ju stvoril boh na symbol krásy a ženskosti.

Aria Landon. Nedokážem z nej odtrhnúť oči.

Nemám slová ktoré by opísali jej krásu. Žiadne slová by neboli dostatočné.

"Vítam všetkých na tejto oslave, bavte sa!" povie moja manželka keď zíde schody a do ruku si zoberie šampanské.

Pomalými krokmi sa po slovách, ktoré povedala hosťom blíži ku nám. Ku mne.

A ja som fascinovaný, nedokážem povedať ani slovo len na ňu pozerať. Na bohyňu ktorá ma úplne opantala.

Keby ste chceli vedieť ako vyzerá Aria tak vyzerá nejak takto a ešte ma tie doplnky na ramenách

Na sebe ma ešte tie satenové trblietave dlhé až po zem strieborné šaty.🤍✨