"Ak mi práve teraz nepovieš že ku mne aspoň niečo cítiš, odídem a už ma nikdy neuvidíš" poviem pevným rozhodným hlasom. Keď po dlhšej dobe nič nepovie len kývnem jemne hlavou a otočím sa k odchodu, keď stojím už pri dverách započujem dve slova ktoré...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Minulosť.
"Si nádherná Gia" líca jej po mojom komplimente zčervenajú, jemný úsmev na jej tvári.
"Je to naša prvá večera ako manžel a manželka, snažila som sa byť čo najkrajšia pre teba Leo" povie mi s úsmevom na tvári jej líca stále ešte sýtej červenej farby.
"Pre mňa si nádherná každý deň Gia, každú chvíľu" úprimne jej poviem.
Aj keď musím uznať že dnes je ešte krajšia ako inokedy a to som ani nevedel že sa dalo.
Vyzerá ako anjel. Moj anjel.
Má na sebe oblečené nádherne modré šaty ktoré majú istú farbu ako jej kryštálovo-oceánové oči, so strieborno zlatými doplnkami.
"Leo, nech by som urobila okúkoľvek chybu, aj tak by si ma miloval že?" Zvedavými- až smutnými očami sa na mňa pozrie.
Čo je to za otázku? Prečo sa vôbec na niečo také pýta?
"Gia, moja láska pre teba je veľká, nenahraditeľná, nikdy som nič také silne u žiadnej inej ženy necítil. Si pre mňa jediná a tá práva. Odpustil by som ti okúkoľvek chybu by si urobila, až tak moc som do teba zamilovaný Gia. Som do teba blázon. Hneď prvy krát, keď som ta vydeľ som vedel že to vždy budes len ty. Chýbaš mi vždy keď niesi čo i len minútu pri mne, a keď pri mne si? Neviem sa na teba prestať pozerať so zamilovanými očami a šialene zamilovaným srdcom, neviem ukľudniť moje buchajúce srdce. Vždy to pre mňa budeš ty, len ty, nikdy žiadna iná žena nebude mat v mojom srdci také veľké miesto ako ty, vlastníš celé moje srdce Gia" poviem jej pravdu. Priblíži sa ku mne a pobozká ma.
Jej bozk ma oživí ako žiadny iný.
Žiadna žena sa jej nedokáže prirovnať.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prítomnosť. "Leonardo" pozdravím Leonarda, keď som už pri ňom.
"Chcel by som ťa niekomu prestaviť Aria" povie mi moj zrak padne na dve neznáme osoby pri ňom.
"Toto" ukáže rukou na mladú ženu "je moja sestra Isabella Landon a vedľa nej je jej snúbenec Alessander Fernandez" predstaví mi ich.
"Teší ma som Aria Landon Leonardova manželka, ale to už asi viete" s úsmevom im podám ruku.
Potrasieme si rukami.
"Toľko som o tebe počula Aria" usmeje sa na mňa Leonardova sestra Isabella. "Dúfam že len to dobré" zasmejem sa. Aj keď viem že všetko čo o mne počula určite nepočula od Leonarda. Prečo by rozprával o svojej manželke ktorú ani nechce? Na ktorú by najradšej zabudol?
Všetky myšlienky zaženiem a nahodím na svojej tvári falošný úsmev.
Ako vždy.
Ja vieeeem je to veľmy krátky diel, ale bohužiaľ nemala som čas na písanie a chcela som aspoň niečo vydať.
