Sixteen :*

91 14 0
                                    

Prepáčte že som nepísala :( ale vooobec nebol čas.. Teraz cez prázdniny budú dve časti za deň :) ako ospravedlnenie.. :) sry :)


,,Tak slečna Die, čo keby ste povedali pár slov, ako poďakovanie?" nabádal ma porotca.

,,Ďakujem" povedala som a potom som pokračovala. ,,Túto cenu si nesmierne vážim a chcela by som ju venovať mojím rodičom, ktorý už bohužiaľ nie sú medzi nami, potom ešte ľudom na ktorých mi nesmierne záleží, a to je môj brat Matt, ktorý je v hľadisku a môjmu...Mikeovi!!" dodala som a usmiala som sa na Mika.

Zišla som z pódia a odkráčala som k Mattovi a Mikeovi, ktorý stáli vedľa seba.

,,Tak tvojmu Mikeovi??" spýtal sa Mike.

,,Áno, veď si môj Mike...A povedala som to aj preto aby Tomáš žiarlil a odišiel" dodala som na koniec.

,,Aha" povedal Mike a pobozkal ma na líce a potom ma objal.

,,Toto chce oslavu" povedal Josh, ktorý sa za nami dotrepal.

,,Aj ja si myslím" súhlasil s ním Mike. 

,,Viete čo chalani, máte pravdu, ale choďte oslavovať bezo mňa, pretože sa necítim práve najlepšie a nejak sa mi začína točiť hlava."

,,Alex, cítiš sa zle??" spýtal sa ma Matt.

Ja som len prikývla hlavou a potom sa mi zatmelo pred očami...


,,Už sa preberá" počula som ako niekto povedal, myslím že to bol Josh.

Otvorila som oči a nado mnou sa skláňali 3 hlavy a 6 párov očí.

,,Čo sa stalo??" 

,,Odpadla si" oboznámil ma Matt. 

,,Nebolí ťa niečo???" dodal.

,,Nie, len by som rada vstala."

Mike s Mattom mi pomáhali na nohy. Ako som stála, všimla som si, ako nás pozoruje Tomáš.

,,Chceš ísť domov??" spýtal sa ma Matt.

Ja som prikývla. Matt s Mikeom ma podopreli a pomohli mi do auta, ja som sa posadila na stranu spolujazdca a Matt za volant...


Keď sme dorazili domov ja som sa pridŕžajúc steny vybrala do izby. Tam som si ľahla do postele a začala som premýšľať...

,,...Alex, vstávaj!!" zatriasol mnou Matt.

,,Koľko je hodín??" 

,,Je pol jednej poobede!!" povedal mi.

,,Čo???....prečo si ma nezobudil skôr??" spýtala som sa ho.

,,No ja ani neviem." 

,,A ako, dlho som vlastne spala???" chcela som vedieť.

,,Od kedy sme prišli až do teraz" povedal mi.

,,Počkať!...ty mi chceš nahovoriť, že som spala 12 hodín bez toho, aby som sa čo i len raz zobudila?" 

Matt iba prikývol.

,,Fíha" povedala som.

,,Nechceš si dať raňajky??? No.. skôr obed??? opravil sa Matt a z nočného stolíka mi podal podnos. Hneď, ako som ucítila vôňu obedu, naplo ma. Rukou som si pridržala ústa a rýchlo som utekala do kúpeľne.

,,Alex?? si v poriadku??" pýtal sa ma a klopal mi na dvere Matt.

,,J-j-j-ja neviem" povedala som mu keď som si vypláchla ústa a otvorila som dvere.

,,A nechceš ísť radšej k lekárovi??" spýtal sa ma.

,,Nie!!....ale, keď mi to do pondelka neprejde tak tam zájdem" ubezpečila som ho.

,,Dobre Alex" povedal Matt, zobral podnos a chcel odísť z izby.

,,Kam to berieš??" chcela som vedieť.

,,Do kuchyne."

,,A ja tu mám umrieť od hladu?" spýtala som sa ho s humorom.

,,Ale, veď ti je zle."

,,Už mi nič nie je. No a vlastne som aj trochu hladná" dodala som.

,,Alex, no ja neviem, nemali by sme radšej chvíľu počkať??"

,,Aspoň takú hodinku" dodal.

,,Hodinu??" testovala som si to slovo.

Matt iba prikývol.

,,Tak dobre, ale ani o sekundu dlhšie" súhlasila som.

,,Dobre" povedal a vyšiel z izby.

Ja som si znovu ľahla do postele a zapla som notebook. Prihlásila som sa na fb, tt, skype, a mail. Na každej stránke mi blikalo asi 100 upozornení a 20 správ.

Hneď som si domyslela, že od koho sú tie správy. 

Jednu som otvorila a napísala som odpoveď: ,,Tomáš, je koniec tak to už pochop a neotravuj ma!!" dala som odoslať a odhlásila som sa, pretože som nechcela vidieť odpoveď.

Postavila som sa z postele a išla som si urobiť horúci kúpeľ. Ako náhle som si ľahla do vane všetky moje svaly sa uvoľnili...Keď som sa po 45 minútach vyšla z vane a išla si zohriať obed niekto mi zazvonil pri dverách...

..DREAM.. Where stories live. Discover now