..DREAM..

Seventeen :*

Celá nasratá som išla otvoriť. Pri dverách stál Tomáš.
,,Čo tu chceš??" spýtala som sa ho.
,,Prišiel som sa s tebou porozprávať" odpovedal mi.
,,Ale ja sa s tebou nemám o čom rozprávať!!"
Surovo som zatvorila dvere. Rozbehla som sa do svojej kúpeľne. Dvere som zatvorila tresknutím a z poličky som zobrala žiletku. Ako som urobila prvý rez, hneď som sa cítila lepšie a všetok adrenalín, ktorý vo mne vyvolal Tomáš zo mňa opadol...Ruky som si opláchla a obliekla som si mikinu. Vyšla som z kúpeľne a konečne som si zohriala obed. Z chuti som sa do neho pustila, ale asi po šiestom súste som stratila chuť do jedla. Nechala som ho, tak a pobrala som sa do izby. Vošla som dnu a zostala som v šoku. V mojej izbe bol Tomáš a pozeral na stenu kde niekedy visela aj jeho fotka.
,,Čo si urobila s našími fotkami??"
,,Čo tu kurva robíš??" spýtala som sa ho nahnevane. ,,Ako si sa sem vôbec dostal??" dodala som.
,,Mala si otvorené dvere na terasu. Tak prečo si ich zvesila?"
,,Pretože som sa nemohla pozerať na ksicht niekoho, koho som milovala, s kým som bola šťastná a kto mi zlomil srdce" povedala som mu.
,,Alex, ja som ti nikdy srdce nezlomil."
,,To si len myslíš" povedala som mu so slzami v očiach.
,,Alex, ale teraz naozaj, môžeš mi povedať prečo si ku mne taká odmeraná??"
,,A ty to nevieš??" dala som mu proti otázku.
Tomáš iba pokrútil hlavou.
,,Pretože som zistila niečo, čo zmenilo celý môj pohľad na teba ty prasa!" povedala som mu už zúrivá.
,,Čo také??" chcel vedieť.
Ja som sa už na nič nezmohla (v resp. som mu už nič nechcela vysvetľovať, pretože som na to nemala nervy ) tak som len povedala: ,,Odíď!!"
,,Nie, Alex!!! Ja nikam nejdem, kým sa neporozprávame o nás dvoch" povedal mi rozhodne.
,,Odíď!!" zopakovala som ešte raz.
,,Nie!!" trval na svojom.
,,Ako chceš" povedala som mu a so slzami v očiach som sa rozbehla do kúpeľne.
Zatvorila som za sebou dvere, zamkla som ich a chrbtom opretá o dvere som sa zložila k zemi. Teraz som konečne mohla nechať slzám voľný priebeh. Znovu som do ruky zobrala žiletku. Zarezala som si do ruky tak hlboko, že som o pár sekúnd stratila vedomie...

Pohľad Tomáša:

,,Alex???" zaklopal som na dvere.
Nikto sa mi neozýval, tak som to skúsil ešte raz.
,,Alex??" malo to rovnaký efekt, ako pred tým.
Neviem prečo, ale mal som také zlé tušenie, že si Alex niečo urobila. Chytil som kľučku do ruky a skúsil som ju potlačiť smerom dole. Bolo zamknuté.
,,Doriti" zanadával som a hlavu som si oprel o dvere.
Zrazu som uvidel, ako z pod škáry vo dverách vyteká malé množstvo krvi.
Nemohol som čakať a tak som sa rozhodol, že vykopnem dvere...Keď som sa konečne dostal do kúpeľne, uvidel som ju ako leží na zemi a v ruke má žiletku. Rýchlo som si ku nej kľakol a zatlačil som jej na zápästia prvé čo mi prišlo pod ruku. Z vrecka na nohaviciach som vytiahol mobil a vytočil som číslo na záchranku.
,,Dobrý deň tu je záchranná služba ako Vám môžem pomôcť??" spýtal sa ma nejaký hlas.
,,Našiel som moju priateľku, s podrezanými žilami" informoval som ju.
,,Pane upokojte sa, a pritlačte jej na ranu nejaký uterák alebo tričko"
,,To už som urobil a čo ďalej??"
,,Teraz jej vyhrnte rukávy a zaviažte jej niečo nad a pod ranu, aby ste zastavili krvácanie" inštruovala ma dispečerka.
Poslúchol som dispečerku a keď som jej vyhrnul rukáv naskytol sa mi pohľad na jej dorezanú ruku od zápästia až ku lakťu. Zrazu som na tvári pocítil slzy.
,,Čo to kurva je??" pomyslel som si.
,,Halóó pane ste tam??" ozvalo sa z druhej strany.
,,Á-á-áno" vykoktal som zo seba.
,,Mohli by ste mi dať adresu, aby som mohla poslať záchranku??" pokračovala.
Nadiktoval som jej adresu a potom som položil. Pokúšal som sa Alex prebrať. Priložil som svoju ruku na jej biele studené líce. Zrazu sa jej zachveli viečka a ona na chvíľu otvorila oči.
,,Tomáš??" šepla.
,,Som tu láska" povedal som jej.
Zrazu niekto zazvonil pri dverách. Postavil som sa od Alex a išiel som otvoriť. Boli to záchranári. Vošli dnu a ja som im ukázal, že kde je...Ani nie o 10 minút ju už brali do nemocnice. Ja som išiel s nimi v sanitke...

Pohľad Alex:

Keď som sa prebrala prvé čo som videla bola Tomášova tvár.
,,Tomáš??" šepla som.
,,Tu som láska" povedal mi.
Zrazu niekto zazvonil pri dverách. Tomáš sa postavil a išiel otvoriť. Mala som sto chutí chytiť ho za ruku a pritlačiť si ho k sebe, aby mi už neodišiel ale nakoniec som si to rozmyslela, pretože som si uvedomila čo mi urobil...O chvíľu sa v kúpeľni objavili záchranári a kriesili ma k životu. Ani nie o 10 minút som sa už viezla v sanitke. Tomáš išiel spolu so mnou...
,,Prečo nejdeš doriti preč ale ostávaš so mnou??" spýtala som sa keď som už ležala na izbe.
,,Pretože neodídem, kým mi všetko nevysvetlíš..."